6 vyná­le­zov a obja­vov zo Slo­ven­ska, ktoré uľah­čili život celému svetu

interez.sk / 26. október 2016 / Zaujímavosti

Dnes už nie­ktoré objavy berieme za samoz­rej­mosť. Vedel si však, že aj taká malá kra­jina v strede Európy ako tá naša, sa môže pochvá­liť nie­čím revo­luč­ným?

Vedel by ste si pred­sta­viť život bez žia­rovky, chlad­ničky, počí­tača alebo oby­čaj­ného kolesa? Napriek tomu, že väč­šinu vyná­le­zov obja­vili v zahra­ničí, aj Slo­ven­sko sa môže pochvá­liť nie­čím, čo pozi­tívne ovplyv­nilo svet. Poznáš týchto zná­mych slo­ven­ských vyná­lez­cov?

Padák, Šte­fan Banič

V roku 1912 sa Šte­fan Banič, naro­dený 23. novem­bra 1870 v Nešti­chu (dnes Smo­le­nice), stal sved­kom tra­gic­kej nehody. Tá ním natoľko otriasla, že začal uva­žo­vať nad vytvo­re­ním padá­ko­vej kon­štruk­cie, a tak už v roku 1913 v pro­to­type pred­kladá ame­ric­kým úra­dom na posú­de­nie návrh padá­ko­vej kon­štruk­cie. Prin­cí­pom bola tele­sko­pická kon­štruk­cia dážd­ni­ko­vého typu, ktorá niesla tka­ni­vové kry­tie. Padák sa upev­ňo­val pomo­cou pop­ru­hov na telo letca v hrud­nej časti pod rame­nami. V roku 1914 pred­vie­dol vo Was­hing­tone vyná­lezca Šte­fan Banič verej­nosti, zástup­com paten­to­vého úradu a letec­tva USA padák vlast­nej kon­štruk­cie a bez­pečne s ním zosko­čil zo stre­chy 15 poscho­do­vej budovy.

107875274-f
foto:inventors.about

Veril by si, že vtedy išlo o jeden z prvých ofi­ciálne zare­gis­tro­va­ných zosko­kov padá­kom v deji­nách ľud­stva? Vyná­lez padáka sa dokonca využil aj v blí­žia­cich sa glo­bál­nych kon­flik­toch prvej a dru­hej sve­to­vej vojny. Vyná­lez padáka však Bani­čovi nepri­nie­sol bohat­stvo ani slávu. Roku 1920 sa vrá­til do rod­nej obce, žil v ústraní ako murár­sky maj­ster. O nie­koľko rokov sa jeho meno znovu spo­mí­nalo, keď s bra­tom Jánom a súro­den­cami Vaj­sáb­lov­cami a Valov­cami obja­vil roku 1930 pod­zemné krásy jas­kyne Driny pri Smo­le­ni­ciach.

Stru­nové nástroje, Ján Dopjera

Ján sa naro­dil v roku 1893 v obci Stráže a už ako 15-ročný sa pre­sťa­ho­val do Los Ange­les v USA. Po prí­chode do USA si na pred­mestí otvo­ril sto­lár­sku dielňu, v kto­rej okrem iného opra­vo­val a neskôr aj vyrá­bal husle, gitary a iné nástroje. Neskôr ho nav­ští­vil maji­teľ kaba­retu s požia­dav­kou, aby zosil­nel zvuk gitary v jeho orches­tri. Ján prob­lém vyrie­šil a už v roku 1926 požia­dal o patent na celo­ko­vovú gitaru s 3 rezo­ná­tormi.

16string2
foto:gearslutz

Ozvali sa inves­tori a úspech nene­chal dlho čakať. Spolu s bratmi zalo­žil firmu Nati­onal String Ins­tru­ment Cor­po­ra­tion. Kvôli nez­ho­dám však firmu opus­tili a zalo­žili DOBRO – podľa úvod­ných sla­bík spo­je­nia Dopy­era Brot­hers, kde neskôr zre­a­li­zo­val svoj ďalší stru­nový nápad. Gitara oproti pred­chá­dza­jú­cej už nebola celo­ko­vová, ale dre­vená a namiesto troch rezo­ná­to­rov bol jeden umiest­nený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čis­tejší a aj zvo­ni­vejší zvuk.

VINEA, Ján Far­kaš

O dva­násť rokov neskôr, ako uzrela svetlo sveta Kofola, pri­šiel na čes­ko­slo­ven­ské obchodné pulty ďalší skvelý nápoj – Vinea. Prvot­ným záme­rom vyná­lezcu Viney docenta Jána Far­kaša bolo podá­vať ľuďom prí­rodný nápoj. Mal byť hlavne nekon­zer­vo­vaný, pas­te­ri­zo­vaný a samoz­rejme s chu­ťou hrozna. Vinár­ske závody v Pezinku dostali neľahkú úlohu. Mali vytvo­riť lacný a chutný nápoj bez alko­holu, ktorý by kon­ku­ro­val nápo­jom zo zahra­ni­čia. A tak vyvi­nuli nápoj zo zvyš­kov hroz­no­vého muštu, ktorý vzni­kal pri výrobe sto­lo­vých vín. Značka nového čes­ko­slo­ven­ského neal­ko­ho­lic­kého nápoja Vinea vznikla už v roku 1973. Vinea z latin­činy zna­mená Vinoh­rad a k názvu Viney sa pri­či­nili dcéry vyná­lezcu. Far­kaš doko­nale pocho­pil ľudí, ktorí chceli prí­rodný nápoj, nie umelé sladké limo­nády, ktoré bolo na trhu dostat­ko­vým tova­rom.

12070971_1081721715173007_1907031059_n
foto:lakako

Vinea ofi­ciálne prišla na čes­ko­slo­ven­ský trh v roku 1974. Prvé nápoje sa fľaš­ko­vali do 0,25 dcl fliaš. Vinea za socia­lizmu stála 1,50 Kčs. O rok neskôr už Vinea zís­kala pre­stížne oce­ne­nie na potra­vi­nár­skom veľ­trhu v Brne, Zlatú Salimu. Nápoj sa vyrá­bal najprv len vo Vinár­skych závo­doch v Pezinku, ale neskôr pre veľký záu­jem spot­re­bi­te­ľov sa začala plniť aj v Nitre a v Ban­skej Bys­trici. Od roku 1980 sa začala Vinea plniť už aj do 7 dcl fliaš. Od polo­vice 80. rokov sa Vinea, ako jedna z mála nápo­jov z tábora socia­lizmu za želez­nou opo­nou, začala vyvá­žať do USA a Kanady.

Heli­kop­téra, Ján Bahýľ

Tento známy vyná­lezca sa naro­dil v roku 1856 v obci Zvo­len­ská Sla­tina. Mal mimo­riadne tech­nické nada­nie, zaobe­ral sa množ­stvom rôz­nych prob­lé­mov z odboru vojen­skej vedy, vojen­skej sta­veb­nej tech­niky, stro­jár­stva a podobne. Preto bolo pre neho jed­no­du­ché vypra­co­vať množ­stvo návrhov na zlep­še­nie najmä delo­stre­lec­kej tech­niky či želez­nič­nej dopravy. Už v roku 1894 vypra­co­val návrh kon­štruk­cie vrtuľ­níka s poho­nom ľud­skej sily. V roku 1895 dostal paten­tové pri­vi­lé­gium rea­li­zo­vať navrho­vaný patent. Ter­mín rea­li­zá­cie však nebol dodr­žaný.

a777fe425438b6ec0ac589dcf583f362
foto:pinterest

Neskôr nad­vä­zuje kon­takt s výrob­com kočov Anto­nom Mars­chal­lom. Rov­nako nie je známa sku­toč­nosť, že spolu s A. Mars­chal­lom skon­štru­oval v rokoch 1895 – 1897 prvý auto­mo­bil s ben­zí­no­vým moto­rom a aku­mu­lá­to­rom na Slo­ven­sku. V rokoch 1895 – 1914 bol pred­se­dom vzdu­cho­pla­veb­nej orga­ni­zá­cie v Mar­tine. V roku 1978 bol nato­čený doku­men­tárny film o diele Jána Bahýľa s náz­vom Pre­mo­ži­teľ Edi­sona. Ude­lili mu 17 vojen­ských a iných tech­nic­kých paten­tov, naprí­klad na balón so vzduš­nou tur­bí­nou, tank na parný pohon, ria­de­nie na spá­ja­nie vagó­nov, vyná­lez výťahu na bra­ti­slav­skom hrade.

Ban­ské čer­pa­cie stroje, Jozef Karol Hell

Slo­ven­ský stroj­maj­ster a vyná­lezca sa naro­dil v roku 1713 v Ban­skej Štiav­nici. Bol synom Mateja Kor­nela Hella, stroj­maj­stra a kon­štruk­téra, sta­vi­teľa štiav­nic­kých taj­chov, a bra­tom Maxi­mi­liána Hella, význam­ného astro­nóma. Práve vďaka svojmu otcovi sa mu stali kon­štruk­cie čer­pa­cích stro­jov také blízke. Spolu s ním a ved­com, mate­ma­ti­kom, kar­to­gra­fom a sta­vi­te­ľom Samu­e­lom Miko­ví­nim sa zaslú­žil v okolí Ban­skej Štiav­nice o vznik obdi­vu­hod­ného sys­tému vod­ných nádrží – taj­chov, zdroja ener­gie pre ban­skú tech­niku. Pre­slá­vil sa dômy­sel­nými ban­skými strojmi a čer­pad­lami.

Ďale­ko­siahly prí­nos jeho prie­kop­níc­keho diela spo­číva najmä v tom, že po prvý raz pou­žil na pohon nový prvok – stla­čený vzduch. Skon­štru­oval aj zaria­de­nie na čis­te­nie vzdu­chu v baniach a na vhá­ňa­nie čerstvého vzdu­chu do pod­zem­ných hĺbok.

image015
foto:slon.diamo

Rádi­ový pre­nos, Jozef Mur­gaš

Už ako dieťa pre­ja­vil mimo­riadny maliar­sky talent. Naro­dil sa v roku 1864 v Jab­rí­ko­vej a neskôr odišiel do USA do novo­za­lo­že­nej baníc­kej obce Wil­kes Barre. Stal sa kato­líc­kym kňa­zom, malia­rom, no hlavne prie­kop­ní­kom bez­drô­to­vej tele­gra­fie. V rokoch 1903/1904 mu uznali dva patenty Prvý, známy ako Zaria­de­nie na bez­drô­tovú tele­gra­fiu a druhý, Spô­sob pre­ná­ša­nia správ bez­drô­to­vou tele­gra­fiou.

Okrem toho mu patrí sve­tové prven­stvo v bez­drô­to­vom pre­nose hovo­re­ného slova. V roku 1905 boli už Mur­ga­šove úspe­chy také výrazné, že vo Phi­la­delp­hii zalo­žili spo­loč­nosť Uni­ver­sal Aet­her Teleg­raph Co, aby ich prak­ticky a obchodne zužit­ko­vali. S jej pomo­cou dal Mur­gaš posta­viť skú­šobnú vysie­la­ciu a pri­jí­ma­ciu sta­nicu so 6O-met­ro­vými anté­no­vými sto­žiarmi.

6428585135_6eb6f1b471_b
foto:flickr

Napriek tomu, že naši vyná­lez­co­via už nie sú medzi nami, do sve­to­vej his­tó­rie sa zapí­sali hru­bými pís­me­nami.

interez

zdroj: interez.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: koláž: inventors.about/gearslutz

Pridať komentár (0)