Aneta a Janica vyhlá­sili boj proti nekva­lit­ným a nezdra­vým potra­vi­nám a vďaka tomu vznikla značka Jem iné

Veronika Horváthová / 27. november 2016 / Rozhovory

V čase, keď sa ľudia začali viac zau­jí­mať o to, čo vlastne do úst vlo­žia, dostali Aneta a Janica skvelý nápad. Zalo­žili Jem iné, teda kuchár­sku školu a cate­rin­govú spo­loč­nosť, ktoré sa stáva amba­sá­do­rom dob­rého a zdra­vého jede­nia na Slo­ven­sku. Poroz­prá­vali sme sa s nimi o tom, ako dokáže správne zvo­lená strava vylie­čiť alebo zmier­niť cho­roby, o tom, že učiť malé deti o dôle­ži­tosti správ­neho stra­vo­va­nia je úplne nevy­hnutné a tiež sa dozvieš, aké je národné jedlo Slo­vá­kov. Bryn­dzové halušky to nie sú. 

Baby, orga­ni­zu­jete works­hopy, eventy, vzde­lá­vate ľudí v oblasti stra­vo­va­nia. Ako vzni­kol kon­cept Jem iné?

Janica: Aku­rát sa nachá­dzam na kon­fe­ren­cii VŮB Biz­nis Aca­demy, kde som okrem men­to­ro­va­nia pred­ná­šala včera na tému “Suc­cess story” a o tom ako okrem iného vzni­kol aj náš kon­cept Jem iné. Nech­cem pove­dať, že to bola náhoda, skôr, že to mal ves­mír doko­nale naplá­no­vané. Stretli sme sa s Anet­tou 3 roky dozadu, v tom čase sme si vykali a roz­mýš­ľali, že či vieme niečo v budúc­nosti spolu vymys­lieť. A budúc­nosť prišla veľmi rýchlo :)

Anetta: Na začiatku bola spo­ločná vízia a rov­naký mind­set, a tak sa to nejako samo roz­behlo. Dostali sme ponuku, napí­sali pro­jekt, vyhrali ten­der a naplno sa pus­tili do spl­ne­nia nášho sna.

jemine5

foto: FB Jem iné

Aké boli začiatky Jem iné?

Janica: Na začiatku boli moje zdra­votné prob­lémy, ktoré ma donú­tili poze­rať sa na jedálny lís­tok ako na cestu k lep­šiemu zdra­vot­nému stavu. Lie­čila som sa aku­punk­tú­rou a maxi­málne odľah­če­ným jedál­nym lís­tkom posta­ve­nom pre­važne na čerstvej strave. Keďže sa živým roz­ví­ja­ním myš­lie­nok, nápa­dov, ideí a vizu­ál­nou komu­ni­ká­ciou, prišlo mi pre toto moje životné obdo­bie adek­vátne pome­no­va­nie “Jem iné”. V roku 2009 pri­šiel na Slo­ven­sko Face­book a ja som zalo­žila jeden z prvých fan page s náz­vom Jemine. Až do roku 2013 bola značka len vir­tu­ál­nou, bol to pries­tor, kde som zdie­ľala zahra­ničné články o jedle, roz­ví­jala dis­ku­sie s kon­tro­verz­nými témami, uve­rej­ňo­vala vlastné recepty, rady, skú­se­nosti, či dizaj­nové pro­dukty z “kuchyne”.

Anetta: S Jani­cou nás zozná­mila spo­ločná kama­rátka, ktorá bola pre­sved­čená o tom, že si budeme mať čo pove­dať. Spo­jila nás vášeň k dob­rému a kva­lit­nému jedlu, vzde­lá­va­nia v rámci výživy, pre­tože sme si obe v minu­losti pre­šli rôz­nymi zdra­vot­nými prob­lé­mami. Strava nám pomohla a tak sme chceli pomá­hať aj my ostat­ným. Pôvodne sme fun­go­vali via­cerí ešte v sku­pine Bra­ti­slav­ský regál, neskôr sme napí­sali pro­jekt do ten­dra o pries­tory v Sta­rej trž­nici a vyhrali sme. To bol zlo­mový bod, kedy sme sa museli roz­hod­núť, či sa Food Hubu, ako sme pro­jekt pra­covne volali ešte na začiatku, budeme veno­vať naplno. Neskôr sme sa roz­hodli využiť už exis­tu­júcu plat­formu Jemine. Spo­loč­nými silami sme tak z vir­tu­ál­nej bub­liny okolo Jem iné vytvo­rili off­li­nový model, ktorý si zís­kal na svoju stranu ľudí, čo sa o zdravý životný štýl zau­jí­majú. Učili sme sa za pochodu, bolo to veľké sústo, ale vyzerá to tak, že začia­tok sme zvládli a už máme pev­nej­šiu pôdu pod nohami, ako tomu bolo pred pár rokmi. Vo veľ­kom sa roz­behli works­hopy, školy vare­nia, firemné raňajky, den­no­denné vare­nie pre súkromné škôlky, even­tové a iné cate­rin­gové služby, aj náš nefor­málny vzde­lá­vací pro­jekt Food Revo­lu­tion. Účin­ko­vali sme v kuli­nár­skych show, napi­sáli 3 kuchár­ske knihy a naša práca nás stále nesmierne baví.

14937467_1352212414788780_1712280239293057514_n

foto: FB Jem iné

Čo vám na začiatku dodá­valo odvahu pokra­čo­vať a vymýš­ľať nové pro­jekty?

Janica: Na voľ­nej nohe som od roku 2003. Zalo­žila som nie­koľko vlast­ných zna­čiek a stála pri zrode via­ce­rých ďal­ších, nie­ktoré už stihli zanik­núť. Nikdy som však nemala strach púš­ťať sa do nie­čoho nového, aj keď som veľa­krát necí­tila pevnú pôdu pod nohami. Keby som sa však mala učiť plá­vať pred­tým ako sko­čím do vody, nikdy by som tam nesko­čila. Preto odpo­ve­ďou, čo nám dodá­valo na začiatku odvahu, je, že je to odvaha samotná :)

Anetta: U mňa to bol asi entu­ziaz­mus a vytrva­losť, čo ma hnali vpred. Dlhé roky som sa pro­fe­si­onálne veno­vala taneč­nému športu, kde som sa naučila okrem iného aj dis­cip­líne. Vyštu­do­vala som MBA a medzi­ná­rodné vzťahy, pra­co­vala v rodin­nej firme a už pred tým, ako vzniklo Jem iné som asi rok roz­mýš­ľala nad takýmto pro­jek­tom. Dôle­žité pre mňa bolo rea­li­zo­vať sa, spl­niť si sen a šíriť osvetu. Keď ste dobre mys­ľou nasta­vení, tak zvlád­nete všetko :)

Ste dve šikovné ženy, Janica a Anetta. Nie­kedy počuť stále zasta­ralé názory ako ženy do biz­nisu nepat­ria a že spo­lu­práca dvoch žien predsa nemôže fun­go­vať. Ale vy dve krásne uka­zu­jete, že to tak nie je. Čo si teda na tej dru­hej naj­viac vážite a mys­líte si, že vďaka tomu je váš biz­nis takto úspešný?

Janica: Aku­rát sa nachá­dzam na biz­nis kon­fe­ren­cii pre ženy, tak som úplne mimo týchto teórii :) Mys­lím, že tento názor je len pred­su­dok a že, skĺbiť biz­nis a rodinu prob­lém nie je. Je prav­dou, že my to máme v našej firme pode­lené, Anettka má na sta­rosti pro­jekty ako Sku­točne zdravá škola, Food Revo­lu­tion Day, komu­ni­kuje s HQ FRD Jamieho Oli­vera a riadi pre­vádzku Školy vare­nia, orga­ni­zuje eventy pre firmy a rieši PR. Ja ria­dim cate­rin­govú a even­tovú výrobu, dennú výrobu pre súkromné MŠ a ZŠ, robím vizu­álnu komu­ni­ká­ciu a excel je môj naj­lepší kama­rát. A čo je dôle­žité, je tu aj muž­ský ele­ment, náš spo­lu­za­kla­da­teľ Johny, ktorý nás v prí­pade kon­flik­tov roz­súdi :)) Na našom teame si vážim, že sme k sebe úprimní a otvo­rení, vážime si jeden dru­hého, dôverne sa poznáme a sna­žíme sa zlep­šo­vať silné stránky a s tými sla­bými tomu dru­hému pomôcť.

Anetta: Keby sme tvr­dili, že sme sa nikdy nepo­há­dali, kla­mali by sme, to je samoz­rejme nere­álne asi v kaž­dom kolek­tíve. Je však dôle­žité pra­vi­delne komu­ni­ko­vať, byť tímo­vým hrá­čom a v tíme od začiatku nasta­viť rov­no­váhu. Každý máme u nás svoje kom­pe­ten­cie a zod­po­ved­nosti, ktoré spo­ločne pra­vi­delne hod­no­tíme. Fak­tom je, že člo­vek musí vedieť aj vypnúť, res­pek­tíve pre­pnúť do iného režimu, aj keď je pre nás Jemine okrem práce záro­veň aj veľ­kým hobby. Je však nesmierne dôle­žité oddy­cho­vať, viesť aj svoj osobný život, trá­viť čas aj mimo práce, aby sme si ten entu­ziaz­mus udr­žali aj naďa­lej. Za to si Janicu a Joh­nyho vážim, že sa navzá­jom pod­po­ru­jeme.

jemine3

foto: FB Jem iné

Jedlo a sto­lo­va­nie je veľ­kou súčas­ťou kul­túry národa. Aj vaše heslo znie “Mysli glo­bálne, konaj lokálne”, čo si mys­líte, že hovorí naša gas­tro­nó­mia o nás, o Slo­vá­koch?

Janica: Pár dni dozadu sme krs­tili našu ďal­šiu knihu v poradí “Rok v Slo­ven­skej ľudo­vej kuchyni”, kde sme spolu s Anett­kou ako spo­lu­au­torky par­ti­ci­po­vali na obsahu. Dostali sme nie­koľko desia­tok pôvod­ných slo­ven­ských recep­tov, ktoré sme museli vylúš­tiť a pokú­siť sa uva­riť či upiecť. V nie­kto­rých recep­toch chý­bal postup, vo väč­šine gra­máže a nie­kedy sme ani netu­šili ako daná suro­vina vyzerá. Pôvodná slo­ven­ská kuchyňa je veľmi sezónna. Je sýta a hlavne veľmi chutná. Nie­kedy mám však pocit, že sa za ňu han­bíme. Na kaž­dom rohu máme mexické, talian­ske či japon­ské reštau­rá­cie, ale nájsť poc­tivú slo­ven­skú kuchyňu je naozaj ťažké. Je to škoda.

Anetta: Naše heslo vzniklo veľmi spon­tánne, ešte keď som písala texty na náš web, prišlo mi to ako dôle­žitý fakt, pre­tože sa radi inšpi­ru­jeme tren­dami zo zahra­ni­čia, ale v koneč­nom dôsledku všetky naše akti­vity sta­viame na lokál­nosti a sezón­nosti. Vychá­dzame z tra­dí­cií ale často ich pre­tvá­rame na zdrav­šie alebo sa sna­žíme o návrat späť k tomu zdra­vému pra­pô­vod­nému. Málo­kto vie, že našim národ­ným jed­lom nie sú halušky, ale rôzne obil­ni­nové či zele­ni­nové kaše a máčanky. Pri tvorbe knihy sme ich nava­rili a otes­to­vali neúre­kom, všade po byte som mala pole­pené papie­riky s náz­vami recep­tov, ktoré sme trie­dili a vybe­rali to naše slo­ven­ské naj. A vyšiel z toho nesku­točne zau­jí­mavý výber. Kuchyňa je to veľmi jed­no­du­chá, no chutná, rôz­no­rodá a najmä sýta. Posta­vená na tom, čo bolo voľa­kedy bežne dostupné. Mali by sme byť, my Slo­váci, na to hrdí a viac sa o tú našu tra­dičnú gas­tro­nó­miu a zvyk­losti zau­jí­mať.

Ako by ste cha­rak­te­ri­zo­vali ľudi, ktorí majú záu­jem o vaše kurzy a ško­le­nia? Stáva sa vám, že za vami príde člo­vek, ktorý nevie, kde začať, ale chce zme­niť svoje stra­vo­va­cie návyky alebo sú to skôr ľudia, ktorí sa chcú dovzde­lá­vať v tejto oblasti. 

Janica: Kurzy vare­nia v našej Škole vare­nia sú špe­ci­fické a každý má svoju cie­ľovku. Nemáme ich veľa, pre­tože kla­dieme dôraz na kva­litu. Zame­ria­vame sa hlavne na det­ské kurzy, tie sú veľmi popu­lárne a často aj mesiac dopredu vypre­dané. Ďal­ším favo­ri­tom sú kurzy pre mladé mamičky, alebo lep­šie pove­dané mamičky s mľá­dat­kami, t.j. tie, ktoré pre­chá­dzajú z doj­če­nia na prí­krmy. Obľú­bený je kurz peče­nia pečiva (chlieb, kai­serky, paleo chlieb a iné druhy pečiva), na tento cho­dia aj ženy aj muži, mladí aj starí — všetci, kto­rým záleží na tom, čo kon­zu­mujú a uve­do­mujú si, že eti­kety na pečive majú viac ako 10 riad­kov zlo­že­nia a že napiecť si vlastné, “čisté” pečivo je na neza­pla­te­nie. Orga­ni­zu­jeme však aj iné špe­cia­li­zo­vané kurzy ako sladké zdravé peče­nie, kit­chen skills, “mäsové” kurzy pre mužov či team­bu­il­dingy podľa požia­da­viek kli­enta na mieru.

Anetta: Prav­dou je, že na škole vare­nia bol v pod­state pôvodne posta­vený celý náš kon­cept. Za tou myš­lien­kou nefor­mál­neho vzde­lá­va­nia si teda sto­jíme. Pro­jekt školy vare­nia vzni­kol s cie­ľom pod­po­ro­vať kul­túru plno­hod­not­ného stra­vo­va­nia a zdra­vého komu­nit­ného života v Bra­ti­slave pro­stred­níc­tvom orga­ni­zo­va­nia kur­zov vare­nia a works­ho­pov veno­va­ných zdra­vej a vyvá­že­nej strave, zame­ra­ných na osvetu a vzde­lá­va­nie. Znie to ako poučka z učeb­nice, ale je to fakt. My chceme našim kur­zis­tom okrem zážitku z kurzu odo­vzdať aj infor­má­cie, ktoré si od nás odnesú a budú využí­vať ešte dlhú dobu po skon­čení kurzu. Chceme ľudí zozná­miť s potra­vi­nami, ktoré boli kedysi bežne využí­vané a tiež ich infor­mo­vať, akú pri­danú hod­notu môže mať stra­vo­va­nie na stav ľud­ského orga­nizmu. Cie­ľová sku­pina je teda jasná — vyhľa­dá­vajú nás tí, kto­rých otázky zdra­vého život­ného štýlu zau­jí­majú a chcú si ich osvo­jiť alebo sa v nich zdo­ko­na­liť.

jemine2

foto: FB Jem iné

Stali ste sa amba­sá­dor­kami Food revo­lu­tion, čo je pro­jekt Jamieho Oli­viera, ktorý pro­pa­guje myš­lienky správ­neho stra­vo­va­nia sa z kva­lit­ných potra­vín. Vysvet­lite nám jeho filo­fo­ziu, lebo veľa ľudí často len pre­vráti očami, keď počuje slová ako zdravá a vyvá­žená strava.

Janica: Nadá­cia Jamieho Oli­vera má nie­koľko sto­viek amba­sá­do­rov po celom svete. Ich úlo­hou je zvý­šiť pove­do­mie o dôle­ži­tosti jedla, najmä medzi deťmi. Je to z dôvodu, že stále mladší ľudia zomie­rajú na civi­li­začné ocho­re­nia (infarkt, dia­be­tes, rako­vina hru­bého čreva…), ktoré sú spô­so­bené nespráv­nych stra­vo­va­ním. Kedysi sme ako rodiny trá­vili pri stole 4 – 5 hodín denne. Spolu sme raňaj­ko­vali a veče­rali a cez víkend aj obe­do­vali. Dnes je to ledva 4 – 5 hodín za týž­deň. Civi­li­začné cho­roby nám spô­so­bujú všetky polo­to­vary, ktoré denné kon­zu­mu­jeme, kto­rých výživná hod­nota je tak­mer nulová a pri­dané che­mické látky a adi­tíva zabra­ňujú zdra­vému trá­ve­niu, poško­dzujú orgány a toxi­kujú orga­niz­mus. Zdravá a vyvá­žená strava nie je žiadna veda, stačí denne piť veľa čis­tej, nesla­de­nej vody, jesť čo naj­viac čes­tvých suro­vín, ide­álne lokál­nych a dopes­to­va­ných v danom roč­nom období a naopak čo naj­me­nej prie­my­selne spra­co­va­ných suro­vín.

Anetta: Zdravá strava je dnes veľmi rela­tívny pojem, je to veľmi ťažké vysvet­liť jed­no­du­cho a pár slo­vami, pre­tože potra­viny, ale aj ľudia sa v čase menia. Pomaly každý člo­vek už v dneš­nej dobe trpí neja­kou aler­giou, či into­le­ran­ciou, pri­čom má iné stra­vo­va­cie návyky a zdra­votné prob­lémy. Ale vo vše­obec­nosti by som pove­dala, že zdravá strava je pes­trá, chutná, čo naj­me­nej upra­vo­vaná, pri­pra­vená z lokál­nych, kva­lit­ných a che­micky neošet­ro­va­ných suro­vín, pre­tože žiadne extrémy v strave podľa mňa nie sú správne. Ale ide aj o to, aby sme čítali eti­kety, pre­tože reklama je reklama a tá vie často zavá­dzať. Food Revo­lu­tion má za cieľ nefor­málne vzde­lá­vať deti a dospe­lých tak, aby sme si uve­do­mo­vo­vali, ako nás strava ovplyv­ňuje. Nie­ktorí ľudi len mávnu rukou, že celý život jedli klo­básky s chle­bom a nič im nie je. Sú aj takí šťast­livci, pre­tože tie klo­básky či chlieb boli kedysi pri­pra­vo­vané z kva­lit­nej­ších suro­vín, o čom by sme v dneš­nej dobe pri rôz­nych zdro­joch mohli pole­mi­zo­vať. A potom sú takí, kto­rým sa zdra­votné prob­lémy pri­tra­fia neskôr, na zmenu stra­vo­va­cích návy­koch však nie je nikdy neskoro.

jemine4

foto: FB Jem iné

Často je stra­vo­va­nie aj otáz­kou peňazí, keďže bio­pot­ra­viny sú drah­šie a ľudia sú nie­kedy nútení upred­nost­niť cenu pred kva­li­tou. Pla­tíme tu naozaj za kva­litu, či je to skôr len reklamný ťah?

Janica: Stra­vo­va­nie nie je otáz­kou peňazí, ale hlavne otáz­kou zdra­vého roz­umu. Bio­pot­ra­vi­nou je mrkva zo záh­rady, nie bio mrk­vová nátierka komerč­nej značky, čo je mimo­cho­dom vo väč­šine prí­pa­dov tiež len prie­my­selne spra­co­vaný polo­to­var.

Anetta: Treba vedieť mini­ma­li­zo­vať riziká, vybrať si a roz­hod­núť sa. Bio cukor je stále len cukor, aj keď asi menej che­micky ošet­ro­vaný a s vyš­ším podie­lom melasy. Ak budeme upred­nost­ňo­vať plno­hod­notnú výživu, tak si môžeme odpus­tiť nákupy nezdra­vých a nevy­vá­že­ných pochu­tín, na ktoré jed­no­du­cho nebu­deme mať chuť. Záro­veň nebu­deme musieť vkla­dať toľko ener­gie a finan­cií do rege­ne­rá­cie orga­nizmu, pre­tože náš orga­niz­mus bude na tom pod­statne lep­šie. Aj v špe­cia­li­zo­va­ných pre­daj­niach so zdra­vou výži­vou treba čítať eti­kety. Ja osobne naku­pu­jem od ove­re­ných far­má­rov, na trhoch ale aj v bio­ob­cho­doch a veľ­kých potra­vi­no­vých sie­ťach. Všade sa dá nájsť niečo dobré a za roz­umnú cenu, len to možno na začiatku stojí trošku viac ener­gie, kým sa člo­vek zorien­tuje, čo do toho košíka vlo­žiť.

Viete nám dať nejakú radu na dobré recepty / potra­viny, ktoré sú zdravé a nie sú finančne náročné? 

Janica: Čokoľ­vek sezónne je finančne menej náročne. Preto je vhodné v zime variť cvik­lovú polievku — nie­lenže je chutná, ale aj lacná. Na dru­hej strane si nebu­dem variť v janu­ári polievku z čerstvých para­da­jok, keďže v tomto období na Slo­ven­sku raj­činy nedo­pes­tu­jeme, musíme ich dová­žať a ich cena je zby­točne vysoká.

Anetta: Stále sa točíme okolo tej sezón­nosti, no pre nás je kľú­čová aj v otázke finan­cií. V zime sa nám pri­ro­dzene žiada kon­zu­mo­vať viac obil­nín, kore­ňo­vej zele­niny, či kys­lej kapusty, suše­ného ovo­cia a ore­chov, pre­tože v tomto období vedia takéto suro­viny lep­šie zahriať, zasý­tiť a aj dopl­niť vita­míny. Ja osobne chuť “zim­ných” para­da­jok či pap­riky chu­tia­cich ako “nič” nezná­šam. Kva­litné mäso mám rada, ale nepot­re­bu­jem ho ku šťas­tiu každý deň. No práve už spo­mí­nané kaše, prí­varky a polievky by sme si mali v zim­nej sezóne dopriať pra­vi­delne, to určite rodinný roz­po­čet neza­ťaží. Kon­krétne tipy, aj veľa textu okolo, náj­dete naprí­klad v našej knihe s Ane­tou a Jani­cou — čo na srdci to na jazyku, ako aj v našej novej knihe Rok v slo­ven­skej ľudo­vej kuchyni.

jemine6

foto: FB Jem iné

V posled­nej dobe všade počú­vam o potra­vi­no­vých into­le­ran­ciách a iných aler­giách, ktoré ľudia majú. Mys­líte si, že v minu­losti sa ľudia stra­vo­vali “správ­nej­šie” a preto tieto prob­lémy neexis­to­vali, či ľudia o tom len neve­deli? 

Janica: Je to kom­bi­ná­cia mož­ností, ktoré si vyme­no­vala. Kedysi ľudia jedli menej polo­to­va­rov a menej suro­vín sa gene­ticky modi­fi­ko­valo. Ľudia si aler­gie “vypes­to­vali” tým, že jedia prí­liš veľa prie­my­selne spra­co­va­ných suro­vín, ktoré obsa­hujú che­mické látky a ťažké kovy, ktoré im zaťa­žujú orga­niz­mus, osla­bujú imu­nitu a spô­so­bujú ocho­re­nia, na ktoré sme “neboli zvyk­nutí”.

Anetta: Kva­lita suro­vín sa v čase mení. Dnes je trh doslova zava­lený nekva­li­tou. Česť poc­ti­vým pes­to­va­te­ľom a výrob­com, ktorí neza­nev­reli na pôvodné spô­soby far­már­če­nia a spra­co­va­nia suro­vín. Nie každý však má k takýmto potra­vi­nám prí­stup a nie každý sa v tom cha­ose na pul­toch obcho­dov vie vyznať. Naše aler­gie sme si tak­po­ve­diac dopes­to­vali tým, čo jeme a upred­nost­ňu­jeme. A potom tu je druhá sku­pina ľudí, ktorá to so zdra­vou stra­vou pre­háňa. Samo­na­or­di­no­vané diéty a vygo­og­lené diag­nózy, to nemôže pri­niesť nič dob­rého. Časom sa takéto stra­vo­va­nie môže pre­ja­viť naprí­klad aj novo­vy­pes­to­va­nými aler­giami či into­le­ran­ciami.

12742177_1148517765158247_8204552509519981122_n

foto: FB Jem iné

Akú radu by ste dali svo­jim mlad­ším ja, ktoré sa práve roz­hodli zalo­žiť si biz­nis v oblasti stra­vo­va­nia?

Janica: Vytrva­losť, úprim­nosť, odvaha a nad­še­nie. Na den­nej báze :)

Anetta: Nestrá­cať cie­ľa­ve­do­mosť, vnú­torné pre­sved­če­nie a zod­po­ved­nosť. Nájsť si správ­nych par­tne­rov s rov­na­kými hod­no­tami, morál­nymi zása­dami a entu­ziaz­mom. S gastrom treba žiť, je to veľmi špe­ci­fická oblasť biz­nisu, kto­rej sa treba veno­vať nepretr­žite.

Aké sú vaše najb­liž­šie plány, čo pri­pra­vu­jete pre milov­ní­kov dob­rého jedla?

Janica: Našim najb­liž­ším plá­nom bude udr­žať si stále vysokú kva­litu. Lebo na to, sa akosi po rokoch pod­ni­ka­nia bohu­žiaľ zabúda.

Anetta: Určite chceme pokra­čo­vať vo všet­kých nača­tých pro­jek­toch, napí­sať ďal­šiu knihu, naďa­lej baviť ľudí kva­lit­ným a zau­jí­ma­vým jed­lom a roz­ši­ro­vať svoju data­bázu spo­koj­ných kli­en­tov. Dôle­žité je, aby nám naša práca stále robila radosť, vtedy ide všetko ľah­šie.

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: FB Jem iné

Pridať komentár (0)