Daniel Zvara – mladý Žilin­čan, kto­rého výhra v najp­res­tíž­nej­šej vedec­kej súťaži dostala na Impe­rial Col­lege Lon­don

Beatrix Rimarčíková / 23. júl 2016 / Rozhovory

Work hard and smart – to je podľa Daniela cesta k úspe­chu, aj keď sám pri­znáva, že pora­ziť leni­vosť nie je jed­no­du­ché. V tvr­dej práci na sebe ho moti­vuje aj škola, vďaka kto­rej sa posúva vpred. 

Daniel, ešte ako stre­doš­ko­lák, úspešne pre­zen­to­val svoj pro­jekt na najp­res­tíž­nej­šej vedec­kej súťaži na svete Intel ISEF. Zo súťaže si odnie­sol dve oce­ne­nia a množ­stvo skú­se­ností, ktoré mu pomohli dostať sa na uni­ver­zitu a naučili ho pra­co­vať na sebe. Popri kon­ku­ren­cii, skla­da­jú­cej sa zo 7 000 000 štu­den­tov, Daniel zau­jal svo­jim pro­jek­tom mapo­va­nia orien­tá­cie v 3D pries­tore, ktorý je inšpi­ro­vaný ľud­ským vide­ním.

Odvtedy, sa ale vo svo­jom živote posu­nul ďalej – dostal sa na uni­ver­zitu a na letnú stáž, kde má mož­nosť veno­vať sa robo­tike, v kto­rej by sa rád pohy­bo­val aj po škole. O tom, ako mu úspech v mla­dom veku pomo­hol naštar­to­vať ambí­cie, aj o tom, ako na sebe pra­cuje, sa dočí­taš v nasle­du­jú­cich riad­koch.

Súťaže Intel ISEF si sa zúčast­nil ako stre­doš­ko­lák. Na tak mla­dého člo­veka to je obrov­ský úspech. Odkiaľ si nabral inšpi­rá­ciu pre svoj pro­jekt?

Najprv, teda, ďaku­jem. Inšpi­rá­cia prišla štyri roky pred­tým, keď som sa začal tro­chu veno­vať prog­ra­mo­va­niu a robo­tike. Pôvodne ma bavili počí­tače a har­dware a toto bolo také logické spo­je­nie. Cel­kom rýchlo som ale zis­til, že ma viac zau­jíma tá soft­vé­rová časť a počí­ta­čové vide­nie je jedna z naj­dô­le­ži­tej­ších a naj­zau­jí­ma­vej­ších vecí, na kto­rých sa teraz v tejto oblasti pra­cuje. Pred­tým, ako som začal s pro­jek­tom, som už teda mal pre­hľad, skú­šal som rôzne veci, a keď raz dáte na robota kameru, zis­títe že máte obrov­ské pole mož­ností čo s ním ďalej robiť.

Celé je to ale pod­mie­nené tým, že tú kameru musí vedieť nejak využiť, ide­álne na orien­tá­ciu, roz­poz­ná­va­nie objek­tov atď. Tak som si jed­ného dňa pove­dal, že by bolo cool pozrieť sa na to bliž­šie – naj­skôr teda na samotné 3-D vide­nie, to je viac menej základ, na kto­rom sa ďalej sta­via, a potom SLAM – mapo­va­nie a loka­li­zá­cia, čo je jeden z hlav­ných cie­ľov v robo­tike. K samot­ným tech­nic­kým „inšpi­rá­ciám“ som sa dostal zvy­čajne dosť náhodne – niečo mi napadlo, keď som čítal nejaký člá­nok, ven­čil psa alebo sa roz­prá­val s ľuďmi z odboru, nemal som teda práve jeden heuréka moment.

DSC_0821

Budeš v budúc­nosti pokra­čo­vať v ino­vá­ciách v oblasti mapo­va­nia orien­tá­cie v 3D pries­tore? Roz­ví­jaš svoj pro­jekt ďalej?

Well, počas roka to v škole síce nejde úplne samo, a ak chcem dobre pre­chá­dzať, nemô­žem sa veno­vať len pro­jek­tom. Sna­žím sa však ďalej pra­co­vať vo voľ­nom čase a sme­ro­vať tam svoje mimo­škol­ské akti­vity – toto leto pra­cu­jem v jed­nom veľmi cool slo­ven­skom com­pu­ter vision star­tupe a v sep­tem­bri idem na stáž do Dyson Robo­tics Lab na mojej uni­ver­zite, kde je SLAM jedna z hlav­ných oblastí výskumu, čias­točne tam dokonca ten výskum začal. Okolo je však veľa podob­ných, rov­nako zau­jí­ma­vých oblastí, ktoré si určite chcem vyskú­šať, takže nie je isté, či sa o 5 rokov budem veno­vať stále tomu istému.

A v akom slo­ven­sko star­tupe budeš toto leto pra­co­vať? Pri­blíž nám ho. :-)

Stá­žu­jem ako soft­ware engi­ne­e­ring intern v Photoneo.com, čo je mladá slo­ven­ská firma a momen­tálne jeden z najús­peš­nej­ších slo­ven­ských star­tu­pov, ktorá sa špe­cia­li­zuje na výrobu 3-D ske­ne­rov

V súťaži si bol oce­nený 3. mies­tom v kate­gó­rií sys­té­mo­vých apli­ká­cií (1000 USD) a špe­ciál­nym oce­ne­ním od medzi­ná­rod­nej spo­loč­nosti pre optiku a fotóny SPIE, ktorá ťa ohod­no­tila 4. mies­tom s výhrou 500 USD. Je to obrov­ský úspech a rov­nako pekná suma peňazí (cca 1347 €). Ako si využil svoju výhru? 

Bolo to moje posledné leto pred uni­ver­zi­tou a ja dosť rád ces­tu­jem, takže som väč­šinu minul na dlhý výlet s pria­teľmi na Lofot­ské ostrovy v Nór­sku a bolo to super.

DSC_2003

Daniel, médiá ťa tesne po ukon­čení súťaže ozna­čo­vali za mla­dého vedca, vidíš svoju budúc­nosť ako vedec, ino­vá­tor alebo plá­nu­ješ pre­ra­ziť v inom odbore? 

Nemys­lím si, že člo­vek musí byť vedec, aby bol ino­vá­tor a naopak. Pre­dov­šet­kým chcem ostať pra­co­vať s novými tech­no­ló­giami nie­kde v oblasti robotiky/informatiky. Na roz­diel od iných odvetví je výskum v týchto oblas­tiach dosť apli­ko­vaný. Bol by som rad­šej, keby za mnou budú exis­to­vať hma­ta­teľné výsledky, niečo viac než len člá­nok vytvo­rený v ide­ál­nych pod­mien­kach v labáku. Samoz­rejme, vedecké články sú neko­nečne dôle­žitá vec, avšak nie vždy sa člá­nok rovná funkč­nej tech­no­ló­gii, najmä nie v infor­ma­tike. Preto zva­žu­jem skôr niečo na hra­nici medzi výsku­mom a pod­ni­ka­ním, naprí­klad výskum v rámci neja­kej firmy, prí­padne mojej vlast­nej, by bola veľmi fajn práca.

Pomo­hol ti úspech v mla­dom veku roz­be­hnúť vlastné plány a ciele? Posu­nul si sa za ten rok nie­kam?

Určite áno, okrem iného mi pomo­hol dostať sa na uni­ver­zitu a naučil ma veľa uži­toč­ných vecí. Keď dlho­dobo robíte na jed­nom pro­jekte, spoz­náte veľmi veľa detai­lov v danej téme, ove­ríte si, či vás to naozaj baví, zlep­šíte si time mana­ge­ment, zís­kate kon­takt. Bola to skvelá skú­se­nosť, ktorá ma v mno­hých veciach dosť vyfor­mo­vala. Od ISEF-u mi väč­šinu času zabrala škola a samoz­rejme, tá ma posúva ďalej stále. Okrem toho mám však oveľa väč­šiu odvahu skú­šať nové veci, ale aj odchá­dzať od nich.

Vyskú­šal som si tro­chu star­tu­po­va­nia, via­cero odvetví infor­ma­tiky, zohnal si stáže na leto a podobne. Dosť dôle­žitá vec, ktorú som si počas ISEF-u uve­do­mil je taký tri­viálny fakt, že sa naozaj oplatí tvrdo pra­co­vať a roz­mýš­ľať nad tým, čo a ako robíte. Je cel­kom ťažké si na to zvyk­núť a pri­ro­dzene sa nám to nepáči, špe­ciálne ja som veľmi lenivý člo­vek, ale väč­šina vecí sa bez námahy dosiah­nuť nedá. Záro­veň nemá zmy­sel tvrdo makať, ak to robíte zle, potom sa môže stať, že sa stále len sna­žíte a nič z toho. V skratke – work hard and smart, a to „smart“ nie­kedy nie je úplne jed­no­du­ché.

Momen­tálne štu­du­ješ Počí­ta­čovú vedu na Impe­rial Col­lege Lon­don. Trú­faš si porov­nať škols­tvo u nás a v zahra­ničí?

Mám dojem, že naprí­klad výučba je v zahra­ničí oveľa viac prak­tická. To znie tro­chu ako klišé, ale vďaka tomu netrá­vime kopu času nad často nezmy­sel­ným memo­ro­va­ním. Pra­cu­jeme na množ­stve pro­jek­tov a väč­šinu času strá­vime v labe. Pointa je, že ak štu­denti rýchlo zvládnu prak­tické detaily, nič im nestojí v ceste naučiť sa toľko teórie, koľko len chcú. To je potom druhá vec – mám pocit, že ma škola dosť silne moti­vuje pra­co­vať na sebe a nie­kam sa posú­vať, hoci občas dosť tvrdo. Cel­kovo vytvára fajn atmo­sféru na štú­dium, takže štu­denti sa, naprí­klad teóriu, úplne pokojne učia sami.

Naopak na Slo­ven­sku mám nie­kedy dojem, že ško­lám sú tieto veci úplne ukrad­nuté a naj­rad­šej by po pred­náške na zvy­šok dňa zavreli, nezve­rej­ňo­vali žiadne infor­má­cie a vlastne jediné, čo od štu­den­tov chcú, je nejaká mini­málna známka zo skúšky. Potom sa nedá veľmi čudo­vať, že ľudia odchá­dzajú preč, keďže pocit, že uni­ver­zita o vás má sku­točný záu­jem, je dosť fajn. Bohu­žiaľ, toto asi nie je otázka peňazí, skôr prí­stupu zamest­nan­cov školy a nasta­ve­nia sys­tému, hlavne čo sa týka orga­ni­zač­ných vecí. Samoz­rejme, česť výnim­kám. No ak máte chuť makať, tak štu­do­vať u nás vôbec nie je zlý nápad a mys­lím, že vedo­mostne sú naše školy nie­kedy na porov­na­teľ­nej úrovni oproti mno­hým zahra­nič­ným ško­lám.

DSC_2924

Aké sú tvoje plány do budúcna? 

Kon­com roka by som si rád našiel nejakú peknú stáž na budúce leto a ak bude čas pokra­čo­val v spo­lu­práci s labom, do kto­rého idem stá­žo­vať na konci tohto leta. Dlho­do­bej­šie by som rád ukon­čil baka­lára naj­lep­šie ako sa bude dať. Potom sa budem musieť roz­hod­núť či si chcem doro­biť jed­no­ročný MEng titul v Lon­dýne, alebo vyskú­šať nejakú inú uni­ver­zitu, k tomu mi tro­chu pomo­hol aj Bre­xit. Ide­álne by som rád zostal v Európe a ak to pôjde, možno sa dokonca vrá­til na Slo­ven­sko.

Ako vidíš situ­áciu v Lon­dýne po Bre­xite? Mys­líš, že to ovplyvní tvoje štú­dium alebo tvoje plány v Bri­tá­nií vo vše­obec­nosti?

Well, cez leto som doma na Slo­ven­sku, kaž­do­pádne Bre­xit by moje štú­dium nejak zásadne ovplyv­niť nemal. Pár dní po samot­nom refe­rende nás škola a banka uis­tili, že pod­mienky štú­dia a štu­dent­ských pôži­čiek sa pre môj a dokonca ešte jeden nasle­du­júci roč­ník meniť nebudú, takže doštu­do­vať by som mal bez prob­lé­mov. Z neja­kého vše­obec­ného pohľadu, určite bude ťaž­šie plá­no­vať v Bri­tá­nii čokoľ­vek dlho­dobo a určite je menej prav­de­po­dobné, že tam osta­nem pra­co­vať aj po konci štú­dia. Kaž­do­pádne, zatiaľ, však nejaké veľké zmeny čo sa týka bež­ného života a štú­dia ešte neprišli.

Akou for­mou na sebe pra­cu­ješ?

Nemám jednu špe­ciálnu tech­niku, podľa kto­rej by som „na sebe pra­co­val“, snáď len okrem dáva­nia si pozor, aby som netrá­vil čas hlú­pos­ťami. Inak sa sna­žím hlavne stále niečo robiť nech sa toho naučím a vyskú­šam čo naj­viac – zvy­čajne si vymys­lím kopec plá­nov a sna­žím sa sti­hnúť tak veľa ako sa dá. Momen­tálne sa zame­ria­vam na prog­ra­mo­va­nie a viac prak­tické časti infor­ma­tiky. Od budú­ceho roka by som sa chcel zase viac pono­riť do teórie. Rád by som to zla­dil aj s neja­kými off­to­pic vecami na odľah­če­nie – naprí­klad na budúci rok som si zapí­sal nemčinu (ako úplný začia­toč­ník), občas si vybeh­nem vyvet­rať hlavu na nejaký hike a sna­žím sa nechať si tro­chu času aj na šport, pria­te­ľov a nejaký social life, hlavne teraz v lete.

DSC_0754

Ďaku­jeme za roz­ho­vor!

zdroj foto­gra­fií: archív Daniela Zvaru

Pridať komentár (0)