Digi­tálny nomád Matouš Vinš: Chcem spoz­nať čo naj­viac kra­jín, aby som sa, až príde čas, mohol roz­hod­núť, kde sa usa­diť

Veronika Horváthová / 6. september 2016 / Rozhovory

S Matou­šom Vin­šom sme sa bavili o tom, čo digi­tálne nomád­stvo zna­mená preňho, o tom, aké chyby robia firmy pri mar­ke­tingu na sociál­nych sie­ťach a opí­sal nám aj svoj naj­sil­nejší záži­tok z ciest. 

Ahoj Matouš, vysvetli nám, čo je digi­tálne nomád­stvo a ako je možné, že sa uži­víš aj bez kla­sic­kej práce?

Nemám ter­mín digi­tálne nomád­stvo prí­liš v láske – pou­žíva sa často aj v prí­pa­doch, keď to s nomád­stvom nemá veľa spo­loč­ného. Pre mňa je to hlavne o mož­nosti pra­co­vať odkiaľ­koľ­vek. A je na kaž­dom, ako s tou mož­nos­ťou naloží. Od home­of­fice je veľmi blízko k práci na diaľku. To si veľa ľudí neuve­do­muje. A práve práca na diaľku je ter­mín, ktorý dáva oveľa väčší zmy­sel. Ide jed­no­du­cho o to, že časť roka pra­cu­jete z iného kúta pla­néty.

Ako digi­tál­neho nomáda potom vní­mam člo­veka, pre kto­rého je ces­to­va­nie a práca na diaľku neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou život­ného štýlu. Ter­mín sa pôvodne pou­ží­val pre ľudí, ktorí sa zoberú, pre­dajú byt, všetky svoje veci napchajú do jed­ného batohu, pri­ba­lia note­book a vyra­zia do sveta s nezná­mym dátu­mom návratu. Tak, ako to pred rokom a pol uro­bil Dávid Lörincz alebo na konci minu­lého leta ja.

Práca od 9 do 5 je úplne pre­ko­naný model, fre­e­lan­ceri ani pod­ni­ka­te­lia ho navyše asi nikdy nevy­uží­vali. I mnohé šikovné firmy dnes zamest­nanca odme­ňujú za vyko­nanú prácu, nie hodiny odse­dené v kan­ce­lá­rii. Tým pádom môže na diaľku aspoň časť času pra­co­vať kto­koľ­vek, kto pra­cuje na počí­tači.

unnamed

Ľudia často hovo­ria, ako chcú ces­to­vať, ale vždy nako­niec príde k tomu, že nie je ten správny čas. Čo teba moti­vo­valo k tomu začať ces­to­vať?

Veľa som ces­to­val od mala s rodičmi a ako sa hovorí – raz vás to chytí a nepustí. Takže som chcel ces­to­vať viac a viac, pri­čom som tomu nako­niec úplne pris­pô­so­bil svoj životný štýl. Trvalo mi cez dva roky tvr­dej práce sa k mož­nosti tak­mer neob­me­dze­ného ces­to­va­nia dostať, ale stojí to za to. Správny čas začať je teraz. Nemá zmy­sel na nič čakať.

Ces­tu­ješ po celom svete. Vedel by si si takto pred­sta­viť žiť celý život?

Neve­del a ani to nemám v pláne. Chcem spoz­nať čo naj­viac kra­jín a miest, aby som sa, až príde čas, mohol roz­hod­núť, kde sa usa­diť. Ale, kto vie, možno čas usa­diť sa „navždy” nikdy nepríde.

Nedo­kon­čil si vysokú školu. Poci­ťu­ješ, že ti to chýba a chcel by si ju raz dokon­čiť?

Nechýba, ale časom by som sa k vyso­kej chcel vrá­tiť. Nemám pocit, že by vysoká škola v mojom odbore nejako priamo pomohla k uplat­ne­niu na pra­cov­nom trhu. Online mar­ke­ting sa vyvíja tak rýchlo, že nemá zmy­sel nad ním strá­viť 5 rokov štú­dia bez poriad­nej praxe a reál­nych bud­ge­tov. Jasné, prin­cípy zostá­vajú, lenže tie aspoň tro­chu bys­trý člo­vek pochytí cel­kom rýchlo.

Prí­nos vyso­kej školy vní­mam hlavne v roz­ší­rení obzo­rov a vše­obec­ného vzde­la­nia. Plus, samoz­rejme, v kon­tak­toch a prí­le­ži­tos­tiach, ktoré štú­dium ponúka. Láka ma štú­dium filo­zo­fie, psy­cho­ló­gie alebo his­tó­rie. Ide­álne diaľ­kovo a s veľ­kou voľ­nos­ťou výberu pred­me­tov, ktoré ma naozaj zau­jí­majú.

unnamed5

Ty si ten typ člo­veka, „keď niečo chceš urob si to sám a neča­kaj na dru­hých”. Čo ti dodáva moti­vá­ciu roz­ví­jať tvoj biz­nis?

V prvom rade túžba po finanč­nej nezá­vis­losti spo­jená s mož­nos­ťou ces­to­vať. Veľa mi pomá­hajú ľudia okolo mňa. Tak ako tí, s kto­rými spo­lu­pra­cu­jem (vďaka, Peter, Alena a celým tímom Tra­vel Bible!), tak aj ohlasy zákaz­ní­kov a kli­en­tov. A v nepo­sled­nom rade aj moja leni­vosť a nechuť robiť veci, v kto­rých nevi­dím zmy­sel. Chcem jasne vidieť výsle­dok svo­jej práce a meniť svet k lep­šiemu. Čo je v zamest­naní omnoho ťaž­šie – ako keď si sám môžem defi­no­vať ciele a posla­nie toho, čo robím.

Venu­ješ sa social media con­sul­tingu. Aká je naj­väč­šia chyba, ktorú firmy robia pri mana­žo­vaní svo­jich sociál­nych medií?

V prvom rade to, že sa sna­žia “byť na Face­bo­oku”, pre­tože by mali. To isté platí aj pre ostatné siete. Nie každá sieť vyho­vuje kaž­dému biz­nisu a určite si nemys­lím, že by sa do ich využí­va­nia mali firmy nejako nútiť. Ak nemajú pub­liku naprí­klad na Ins­ta­grame čo odo­vzdať, tak prečo nad ním plyt­vať dra­ho­cenný čas?

Dru­hou veľmi veľ­kou chy­bou mno­hých firiem je to, že sociálne siete stále nevní­majú ako plno­hod­notnú reklamnú plat­formu. Ak sa pla­tená reklama na správ­nych sociál­nych sie­ťach pre­pojí s rekla­mou vo vyhľa­dá­va­čoch a obsa­ho­vých sie­ťach, stane sa z nej obrov­sky silný nástroj, ktorý firmu dokáže rake­tovo vystre­liť hore. Nie je to pri­tom o radosti nad pek­nými čís­lami, ako je počet laj­kov a dosah, ale poc­ti­vej ana­lýze a napo­je­nia na všetky časti mar­ke­tin­go­vej stra­té­gie. Od bran­dingu po výkon – neho­vo­riac o mož­nos­tiach remar­ke­tingu, o kto­rých sa nám pár rokov späť ani nesní­valo.

unnamed2

Píšeš blog, robíš pod­casty, napí­sal si knihu.. Aké sú tvoje najb­liž­šie plány v biz­nise?

Pra­cu­jem na online ver­zii kurzu „Dob­ro­dru­hom na plný úvä­zok”, vďaka kto­rému okrem iného vznikla celá posledná časť knihy. Ten by mal ísť do sveta počas mája alebo júna. Okrem toho s Pet­rom robíme na pre­kla­doch knihy do ďal­ších jazy­kov a hľa­dáme spô­soby, ako lep­šie mone­ti­zo­vať náš blog. Za seba by som sa rád opäť pus­til do živých pred­ná­šok – priamy kon­takt s ľuďmi mi veľmi chýba. Teraz v Por­tu­gal­sku ich určite pár uro­bím.

Napí­sal si knihu Tra­vel Bible. Exis­tuje online, ale aj tla­čená podoba. Kto­rej sa darí lep­šie v pre­daji? Majú ľudia záu­jem čítať?

Zo začiatku výrazne viedla tla­čená, teraz už sú zhruba 50 na 50. Ale keď do toho zará­tam pre­daj v kníh­ku­pec­tvách, stále jasne vedie tla­čená. Ľudia čítať chcú a veľa z nich dá stále pred­nosť sku­toč­nej knižke, v kto­rej si môžu lis­to­vať alebo písať poznámky.

Kniha sa online pre­dáva zatiaľ len v Čechách, na Slo­ven­sku sa dá zatiaľ kúpiť len fyzická ver­zia v kníh­ku­pec­tvách. Plá­nu­ješ začať pre­dá­vať na Slo­ven­sku aj online ver­ziu? A plá­nu­ješ knihu pre­lo­žiť a pre­dá­vať aj v iných kra­ji­nách?

Na pre­kla­doch už pra­cu­jeme, je za tým ale ešte dlhá cesta. Nie­ktoré kapi­toly sú určené čisto pre česko-slo­ven­ský trh, takže ich musíme celé pre­pí­sať. Elek­tro­nickú ver­ziu by sme samoz­rejme na Slo­ven­sku pre­dá­vali radi, lenže je s tým spo­jená úplne šia­lená byrok­ra­cia. Českí záko­no­dar­co­via si zase európ­sky zákon vylo­žili po svo­jom a pre­daj elek­tro­nic­kých pro­duk­tov z ČR do ostat­ných kra­jín EÚ je momen­tálne nemožné zvlád­nuť a nezb­láz­niť sa pri tom. Takže ak Slo­váci chcú elek­tro­nickú ver­ziu, musia pop­ro­siť o dar­ček svo­jich čes­kých kama­rá­tov.

unnamed4

Nako­niec nám povedz nejaký prí­beh, ktorý sa ti stal na ces­tách. Na čo rád spo­mí­naš? :-)

Vlani som v upro­stred laos­kých hôr sedel spolu s ďal­šími ces­to­va­teľmi v malej indic­kej reštau­rá­cii na večeri (kde sa tam vzala indická reštau­rá­cia, je mi dodnes záha­dou). Chvíľu po zotmení vedľa na ceste zasta­vil nákla­diak a z jeho korby svižne zosko­čil pre­še­di­velý indický star­ček s bato­hom na chrbte. Všetci sme si mys­leli, že patrí k maji­te­ľom reštau­rá­cie. Lenže on si pri­sa­dol k nám a postupne začal roz­prá­vať svoj životný prí­beh.

Celý život žil tak, ako to od neho žia­dala spo­loč­nosť. Mal milú ženu, posta­vil dom, živil väč­šiu a väč­šiu rodinu, vydal svoje dcéry, oslá­vil vnú­čatá. Deň po svo­jich sedem­de­sia­tych naro­de­ni­nách sa zobral, nechal všetko za sebou a vyra­zil sto­pom do sveta. Pove­dal niečo, čo mi navždy utk­velo v pamäti: “Viem, že môžem kedy­koľ­vek po ceste umrieť. Mohol som umie­rať aj doma, obklo­pený úžas­nou rodi­nou. Vlastne som tam bol cel­kom spo­kojný. Lenže by som nezom­rel šťastný, niečo by mi chý­balo. A vôbec, svet je veľký, umie­rať ešte neplá­nu­jem, musím toho veľa dohnať.”

zdroj fotiek: archív M. Vinš, zdroj titul­nej fotky: Marek Turyna

Pridať komentár (0)