Dorota a Lukáš — mladí Slo­váci, ktorí si kúpili letenky, odišli zo Slo­ven­ska a nič nerie­šili

Ľubica Račeková / 24. august 2016 / Rozhovory

Lukáš a Dorota si mladí ľudia, ktorí sú stále v pohybe. Pre­šli mnoho, zažili ešte viac. Momen­tálne žijú v Kam­bo­dži, pred­tým bývali v Číne. „Ces­to­vať v mojich očiach zna­mená pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mostí, čer­pa­nie skú­se­ností, osob­nostný roz­voj a for­mo­va­nie pohľadu na svet.”

Lukáš a Dorota si mladí ľudia, ktorí sú stále v pohybe. Pre­šli mnoho, zažili ešte viac. Momen­tálne žijú v Kam­bo­dži, pred­tým bývali v Číne. „Ces­to­vať v mojich očiach zna­mená pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mostí, čer­pa­nie skú­se­ností, osob­nostný roz­voj a for­mo­va­nie pohľadu na svet.”

Ahojte! Kde sa nachá­dzate práve teraz?

Lukáš: Ahoj :) Aktu­álne žijeme už desiaty mesiac v Perle Juho­vý­chod­nej Ázie, s náz­vom Phnom Penh. Dorota tu pra­cuje ako dob­ro­voľ­ník pre OSN a ja hod­no­tím granty pre EÚ, zatiaľ čo píšem svoju prvú knihu. Mám z nej obrov­skú radosť, pre­tože sa venuje nie­len životu v Kam­bo­dži, našim skú­se­nos­tiam, ale aj váž­nej­ším témam, ktoré majú súvis­losť aj so Slo­ven­skom a už dlho som sa k ním chcel verejne vyjad­riť.

1913224_1596227807277999_5553975295332480101_o

Kam sa chys­táte nabu­dúce?

Lukáš: Tento týž­deň som podal žia­dosť o víza do Burmy (Mjan­mar­ska), kam letíme na začiatku feb­ru­ára. Kra­jina sa len nedávno otvo­rila pre turiz­mus a podľa všet­kého je to miesto, ktoré dokáže ponúk­nuť neuve­ri­teľne nád­herný mix všet­kého, čo máme radi, od his­tó­rie, cez ľudí až po prí­rodu. Záro­veň máme pocit, že to je jedna z posled­ných mož­ností vidieť tento mix pred­tým, než sa objaví v kata­ló­goch ces­to­viek a stane sa z neho nové Thaj­sko.

Viem, že nedávno bola vaším domo­vom Čína. Poviete nám o tom viac?

Lukáš: Heh, v Číne sme žili pár mesia­cov na inter­náte v meste Wuhan. Ja som tam bol ako čierny pasa­žier, zatiaľ čo Dorota robila na uni­ver­zite výskum pre svoju dip­lo­movú prácu o ukot­vení roz­vo­jo­vej pomoci Číny vo svete. Inak sme tam žili, pra­co­vali, ces­to­vali, veľmi veľa jedli, neuve­ri­teľne sa štvali a ja som dokonca v sebe obja­vil nená­visť voči cudzím ľudom na ulici. Samoz­rejme sme spra­vili nie­koľko výbor­ných fotiek a videli nád­herné miesta, na ktoré nikdy neza­bud­neme.

12545888_1699598343607611_861847381_o

Aká je teda podľa vás Čína?

Lukáš: Čína je chaos, kon­zum, aro­gan­cia, klam­stvo, špina, paró­dia na kul­túru, gýč, šeď a obrov­ská bub­lina. Všetko tam fun­guje len na oko, ľudí zau­jí­majú len peniaze a osobný pros­pech, pri­čom na verej­nosti nie ste člo­vek, ale len cho­diaci kus mäsa pre­ká­ža­júci inému kusu.
Na dru­hej strane, na Číne milu­jem jedlo, neuve­ri­teľne nád­hernú prí­rodu, využi­tie verej­ných par­kov, výbornú infra­štruk­túru, tie malé ostrov­čeky kul­túry a fakt, že ces­to­vať je tam úplná radosť. Nikdy som nebol zo žiad­nej kra­jiny v takom roz­po­lo­žení ako z Číny.

11148512_1625785247655588_5390731942424095730_n

Sku­točne túto kra­jinu a jej ľudí nemám rád, no záro­veň ich milu­jem. Neviem to vysvet­liť, sna­žím sa to pocho­piť, ale nedarí sa mi. Možno to súvisí s tým, akú som mal pred­stavu o tejto kra­jine pred­tým než som tam šiel. Možno to súvisí s tým, že som nikdy nebol v Pekingu, Šan­ghaji, Hong Kongu či v iných medzi­ná­rod­ných mes­tách, ale bol som vo vnút­ro­zemí, kde som bez zna­losti čín­štiny nedo­ká­zal ísť ani na záchod.
Záro­veň je Čína sku­točne obrov­ská kra­jina, pri­čom každá pro­vin­cia je úplne iná, a vraj ľudia v pro­vin­cii Hubei sú dokonca aj v očiach iných Číňa­nov, pova­žo­vaní za veľmi nesluš­ných a aro­gant­ných. Možno to je celé zaprí­či­nené len mojou vlast­nou neschop­nos­ťou sa kul­túrne pris­pô­so­biť, ale neviem prečo by som mal pre­stať byť ohľa­du­plný a tole­rantný.

1396802_1430051027229012_1624025063_o

Dorota: Ja si mys­lím, že Lukáš je k Číne prí­liš kri­tický. Je pravda, že Číňa­nia vo verej­nom pries­tore nie sú veľmi zdvo­rilí. Práve preto teraz čín­ska vláda vydáva prí­ručky pre stále ras­túci počet čín­skych turis­tov, ako sa majú sprá­vať v zahra­ničí, čo nám môže prísť smiešne. Je to kvôli tomu, že Číňa­nia majú nie­koľko úrovní vzťa­hov a podľa toho, na akej úrovni ste, sa k vám sprá­vajú.
Pre najb­liž­šie kruhy by si doká­zali odsek­núť ruku, ale ľudia, kto­rých nepoz­najú, ich nezau­jí­majú, preto vás bez prob­lé­mov pred­behnú v rade alebo do vás nara­zia a neo­spra­vedl­nia sa.

A keď sa vám to zdá nez­dvo­rilé, je to zau­jí­mavý prí­stup, pre­tože keď vidím, akú ener­giu vyna­kla­dáme k budo­va­niu “Potem­ki­no­vých dedín”, aby sme uro­bili dojem na suse­dov či spo­lu­žia­kov zo základky, pri­padá mi to absurdné. Pri­tom zabú­dame na ľudí, na kto­rých naozaj záleží, môžeme to ilus­tro­vať na prí­klade vyso­kého per­centa seni­orov, ktorí sa cítia osa­melo, pre­tože na nich ich rodina zabudla. To by Číňa­nia nikdy neuro­bili. Majú vysoké cíte­nie pre komu­nitný život a rodina a pria­te­lia sú to naj­dô­le­ži­tej­šie v ich živote.

12557129_1699597326941046_656307018_o

Čoraz viac mla­dých ľudí by chcelo ces­to­vať, obja­vo­vať svet, máte pre týchto ľudí nejakú radu z vašich skú­se­ností?

Lukáš: Treba len začať, nech to je ako­koľ­vek. My sme našu prvú samos­tatnú cestu do zahra­ni­čia pod­nikli do Bel­gicka, kam sme išli na fes­ti­val s náz­vom Puk­kel­pop. Tam sme prišli na to, že ces­to­vať je jed­no­duch­šie než sme si mys­leli. Záro­veň sme sa už na tej prvej ceste veľmi veľa naučili a uve­do­mili si naše pri­ority, pre­dov­šet­kým s ohľa­dom na nut­nosť vlast­niť mate­riálne veci. Takže treba kúpiť bez­hlavo letenky, alebo lís­tok na vlak a ostatné sa neskôr vyrieši samo.

12544683_1699597696941009_40228705_o

Máte nejaké tipy, kde zohnať lacné letenky či iný druh dopravy, kde a ako nájsť ubytko či správnu trasu?

Lukáš: Na inter­nete je mnoho por­tá­lov a strá­nok špe­cia­li­zu­jú­cich sa priamo na vyhľa­dá­va­nie lac­ných lete­niek, zdie­ľa­nie infor­má­cií a rád. Vedia pora­diť omnoho lep­šie v tejto oblasti než ja kedy budem môcť, a tak im nebu­dem fušo­vať do ich oblasti exper­tízy. Na dru­hej strane by som však rád upria­mil pozor­nosť na prog­ramy Eras­mus plus pre mlá­dež, ktoré dotuje Európ­ska komi­sia. Tieto vzde­lá­va­cie prog­ramy spro­stred­kú­vajú výbornú mož­nosť ako nie­len ces­to­vať, ale hlavne sa niečo naučiť. Som pre­sved­čený, že to je v súčas­nosti naj­lep­šia mož­nosť pre mla­dých ľudí dostať sa do zahra­ni­čia, pri­čom tak­mer všetky náklady sú pokryté z prog­ramu.

10999766_1657032364530876_974676857202619322_n

Každá kra­jina je zrejme nie­čím iná, sú však aj také, ktoré uro­bia naše vní­ma­nie sveta iné? Také, ktoré nás neja­kým spô­so­bom zme­nia a ovplyv­nia?

Lukáš: Rád by som pove­dal, že to bola Čína, ktorá mi ako prvá kra­jina ušted­rila kul­túrnu facku, ale to by som asi nebol úprimný. Prob­lé­mom je, že aj ces­to­va­nie po cudzích kra­ji­nách má svoje obme­dze­nia vyplý­va­júce z povahy ces­to­va­nia, a to pre­dov­šet­kým čas, resp. jeho nedos­ta­tok. Dva roky dozadu som bol dva týždne v Kam­bo­dži a bol som naivne pre­sved­čený o tom, ako som spoz­nal kra­jinu. Videl som iba von­kaj­šiu fasádu, ktorú som si inter­pre­to­val podľa toho ako sa mi hodila do cel­ko­vého obrazu.
Teraz tu žijem už tak­mer rok a čím viac viem o kra­jine, tým viac mám pocit, že ju vlastne nepo­znám. Na dru­hej strane mám pocit, že viem až prí­liš veľa o pod­state prob­lé­mov v Kam­bo­dži, na Slo­ven­sku a v šírom svete, ktoré spolu úzko súvi­sia a sú navzá­jom pre­po­jené. A k tomu mi dopo­mo­hol práve život v Phnom Penhe. Počas roka sa zme­nila nie­len moja pred­stava o svete, ale záro­veň sa zme­nila aj moja pred­stava o mojej úlohe v ňom. Pre­dov­šet­kým v oblasti osob­nej zod­po­ved­nosti nie­len za seba, ale pre­dov­šet­kým za svoje oko­lie.

10420381_1593088184258628_6736929729496557643_n

Dorota: Z môjho pohľadu, kra­jina, ktorá mi otvo­rila oči, bola Ban­gla­déš. Je to kra­jina, kde bieda a utr­pe­nie je na kaž­dom kroku, kde cho­roby sú lie­či­teľné, len ak na to máte pros­triedky- v opač­nom prí­pade len čakáte na smrť. A táto skú­se­nosť dras­tic­kým spô­so­bom zme­nila môj pohľad na svet, pre­tože som vždy verila, že keď je člo­vek pra­co­vitý a má víziu, tak môže dosiah­nuť všetko, čo si zau­mieni. To ale nie je pravda.

Vedeli ste, že ak deti, ktoré trpia pod­vý­ži­vou do dvoch rokov svojho života, môžu stra­tiť až 20 bodov svojho IQ? Ako môže člo­vek, ktorý pre­mýšľa o tom, čo dá zaj­tra do úst, súpe­riť s člo­ve­kom ako ja, ktorý má stra­te­gickú víziu na ďal­ších 5 – 10 rokov? Keď si toto uve­do­míme, tak musíme nutne pre­hod­no­tiť nasta­ve­nie súčas­nej sve­to­vej soli­da­rity, ktorá sa musí zvý­šiť. Ako táto glo­bálna nerov­nosť ovplyv­ňuje naše kaž­do­denné životy, môžeme vidieť aj na súčas­nej mig­rač­nej vlne. Nemô­žeme oča­ká­vať, že budeme kupo­vať veci, na kto­rých pri­márni pro­du­centi zará­bajú mini­mum, a títo ľudia sa s tým jed­no­du­cho zmie­ria a nebudú chcieť svoj život zlep­šiť. Musíme sa začať zau­jí­mať, čo kupu­jeme, a tla­čiť na veľké kor­po­rá­cie, aby sa začali sprá­vať zod­po­vedne, nie­len k ľuďom, ale aj k prí­rode.

12557678_1699598946940884_1224209086_o

Určite máte mnoho zážit­kov z vašich ciest, pre­zra­díte nám nejaké z tých naj­lep­ších či naj­vtip­nej­ších?

Lukáš: …asi by som mohol pre­zra­diť prí­beh o tom ako si kama­rátka objed­nala v kaviarni ľadovú kávu so sper­miami, o tom ako som išiel v lete s Bjork do Ostravy, či o tom ako som strá­vil noc na poli­caj­nej sta­nici v Bang­koku, ale to by sme išli už do bul­váru.
A tak rad­šej poviem niečo málo o tom, čo veľa ľudí pova­žuje za samoz­rejmé, ale pre mňa je to vzácne. Naprí­klad, dote­raz si veľmi dobre pamä­tám ten super pocit, keď som z Číny pri­le­tel do Hel­sínk. Všetci ľudia na letisku boli milí, úctiví a slušní. Dokonca mi jeden pán podržal asi na päť sekúnd dvere na záchod a ja som sa skoro rozp­la­kal od šťas­tia. Znie to zvláštne, ale po tom čo som zažil v Číne, som si fakt uve­do­mil ako je veľmi dôle­žité, aby sme boli k sebe lás­kaví, slušní a pomá­hali si.

1898885_1450406791860102_1930526862_o

Čerstvý záži­tok mám z vyba­vo­va­nia víz do Mjan­mar­ska na veľ­vys­la­nec­tve v Phnom Penhe. V štvor­stra­no­vej žia­dosti sa ma pýtali na rôzne údaje ako farba očí, výška a farba vla­sov. Pri­pa­dalo mi to zvláštne vzhľa­dom na to, že k žia­dosti som pri­lo­žil dve fotky, ale ok. V tejto sek­cii sa pýtali aj na com­ple­xion- slo­víčko ktoré som dote­raz nikde v lite­ra­túre nevi­del. Nech­cel som pôso­biť trápne a pýtať sa Kam­bo­dža­nov na anglické slo­víčko, a tak som logicky pred­po­kla­dal, že sa pýtajú na váhu. Napí­sal som svo­jich osem­de­sia­to­sem, Dorote som zo sluš­nosti ubral pár kilo­gra­mov. Žia­dosť som dokon­čil vypí­sa­ným môjho živo­to­pisu a odo­vzdal ju pra­cov­níčke veľ­vys­la­nec­tva. Tá okam­žite vybuchla smie­chom, pre­tože som namiesto farby svo­jej kože, napí­sal kilo­gramy. Nikdy by mi však nena­padlo, že sa ma nie­kto bude pýtať na farbu kože pri žia­dosti o víza.

12184259_1681671198733659_2847070940256661652_o

Pre­ces­to­vali ste rôzne vzdia­lené miesta, odpo­rú­čate očko­va­nie či pois­te­nie pred taký­mito ces­tami? Je to podľa vašich skú­se­ností potrebné?

Lukáš: Dlhé roky som ces­to­val bez očko­va­nia a nestre­tol som sa s prob­lé­mami. Avšak minulý rok som sa zaoč­ko­val proti žltačke a bruš­nému týfusu, čo odpo­rú­čam kaž­dému, ak má mož­nosť. Ja som zopár rokov dozadu nemal dosta­tok peňazí na očko­va­nie, a tak som to ris­kol. Riziko som sa sna­žil eli­mi­no­vať dob­rou hygie­nou, raci­onál­nym sprá­va­ním a akýmsi oby­čaj­ným roz­umom. Pois­te­nie by som určite odpo­ru­čil kaž­dému, pre­tože fakt nikdy neviete čo sa môže stať a dnes sú na trhu dostupné dobré pois­te­nia za dvad­sať eur na rok.

1910608_1692648730969239_2104368253865506778_n

Lukáš, asi pred rokom si vie­dol kurz “Ces­to­va­nie bez ces­tovky, aka za málo peňazí veľa muziky“ je tento pro­jekt ešte aktu­álny?

Lukáš: Ces­to­va­nie pre mňa nikdy nebolo o odškr­tá­vaní si miest, či vytvá­raní sel­fie na Face­book, aby som sa pochvá­lil kama­rá­tom. Ces­to­vať v mojich očiach zna­mená pre­dov­šet­kým zís­ka­nie vedo­mostí, čer­pa­nie skú­se­ností, osob­nostný roz­voj a for­mo­va­nie pohľadu na svet ako taký. Je to forma vzde­la­nia, ktorá učí rešpektu, láske a k ľud­skosti, čo sa bohu­žiaľ na Slo­ven­sku prí­liš nehodí poli­tic­kej elite, ktorá para­zi­tuje na stra­chu a pred­sud­koch. Hlavne teraz pred voľ­bami.

11265218_1647923575441755_2391829678507202354_n

Učíme sa mate­ma­tiku, fyziku, geo­gra­fiu, ale neučíme sa pre­mýš­ľať a konať s empa­tiou. A to ma štve, pre­tože si neuve­do­mu­jeme fatálne následky nášho dneš­ného sprá­va­nia. A preto som týmto kur­zom, či mojimi ďal­šími akti­vi­tami chcel ľudom pri­blí­žiť ces­to­va­nie ako formu vzde­la­nia, ktoré im poskytne úplne iný pohľad na svet, než ten čo sa k nim bežne dostane u nás v spo­loč­nosti. A v tom budem určite pokra­čo­vať, aj keď neviem či priamo týmto kur­zom, alebo inými akti­vi­tami, ako naprí­klad už spo­mí­na­nou kni­hou, ktorá nie­ktoré zále­ži­tosti vysvet­ľuje lep­šie. Verím, že ju stih­nem dokon­čiť do konca marca a čita­te­ľov nie­len zabaví, ale hlavne ich donúti pre­mýš­ľať.

12544792_1699598230274289_1661446423_o

Hovorí sa, že aj šťas­tie sa dá kúpiť za peniaze, a to práve finan­ciami utra­te­nými za ces­to­va­nie. Je to pravda? Nájde člo­vek na ceste šťas­tie?

Lukáš: Pre kaž­dého člo­veka zna­mená slovo šťas­tie úplne niečo iné, a to platí aj pri ces­to­vaní. Nie­ktorí ľudia majú radi luxusné rezorty, kde si môžu odpo­či­núť, vypnúť mozog a na chvíľku sa nesta­rať vôbec o nič. Sú šťastní a ich šťas­tie bolo spro­stred­ko­vané peniazmi. Na dru­hej strane sú ľudia, ktorí sto­pujú, pre­spá­vajú cez couch­sur­fing, kŕmia sa cez dum­ster diving a tak­tiež sú šťastní. Aj oni potre­bujú peniaze, len výrazne menej, ale o to viac potre­bujú času. V oboch prí­pa­doch zohrá­vajú peniaze určitú rolu pri zaob­sta­raní si šťas­tia, avšak ich význam je pre­ce­ňo­vaný.

Ich úloha je len iba akési spro­stred­ko­va­nie, napo­jené na to naj­dô­le­ži­tej­šie, čo v živote máme, na čas. Peniaze a ich hod­nota sú v sku­toč­nosti ire­le­vantné. Hod­nota pia­tich dolá­rov pre mňa a pre star­šiu bez­detnú pani v Kam­bo­dži odsú­denú na žob­ra­nie, je veľmi odlišná. Záro­veň, peniaze sú len pros­tým vyjad­re­ním toho, akým spô­so­bom doká­žeme pre­me­niť náš čas na niečo, čo nás uživí. Je to tak len akési pre­mie­ňa­nie využi­tia času na dostup­nej­šiu menu, ktorú pou­ží­vame ako hmotné pla­tidlo. Áno, je to rudi­men­tárne pla­tidlo, avšak v sku­toč­nosti pla­tíme našim časom, nie peniazmi. A my máme právo na to, aby sme náš čas na svete využili na zís­ka­nie šťas­tia, či už na ceste, alebo doma v obý­vačke.

SONY DSC

Ďaku­jem za roz­ho­vor a pra­jem veľa ďal­ších neza­bud­nu­teľ­ných ciest!

Ak vás Lukáš a Dorota zau­jali, môžete ich nájsť tu: On the road

Vedelisteze.sk

Zdroj: vedelisteze.sk, zdroj foto­gra­fií: archív Dorota & Lukáš

Pridať komentár (0)