Hla­dina kys­líka na Zemi klesá – vedci sú v pozore

Eva Takáčová / 29. september 2016 / Eko

Téma ochrany život­ného pro­stre­dia neus­tále naberá na dôle­ži­tosti. Zamest­náva tisíce odbor­ní­kov v snahe zasta­viť alebo aspoň spo­ma­liť nega­tívne dopady ľud­skej čin­nosti. Výsle­dok naj­nov­ších štú­dií vyvo­láva via­cero otáz­ni­kov – vedci zis­tili, že množ­stvo kys­líka v zem­skej atmo­sfére pomaly klesá.

Tím výskum­ní­kov z Prin­ce­ton­skej uni­ver­zity ana­ly­zo­val vzduch v bub­lin­kách uviaz­nu­tých v pre­his­to­ric­kých ľadov­coch Antar­ktídy. Cie­ľom tejto štú­die bolo zis­tiť, v akej miere sa mení per­cen­tu­álne zastú­pe­nie kys­líka vo vzdu­chu.

Picture 004

Zdroj: livescience.com

Výsledky ved­cov zne­po­ko­jili. Za posled­ných 800 000 rokov poklesla hla­dina kys­líka o 0,7 per­centa. Pre lep­šiu pred­stavu: takúto zmenu by si zažil vo výške 100 met­rov nad zemou, čiže pri­bližne na 30. poschodí v porov­naní s prí­ze­mím. Možno si mys­líš, že tak nepatrná zmena nie je dôvo­dom na obavy. Odbor­níci ale upo­zor­ňujú, že je potrebné mať sa na pozore a skú­mať prí­činy týchto zmien.

Výskum­níci majú dve hypo­tézy, ktoré by mohli vysvet­liť tento trend.

Prvým poten­ciál­nym „vin­ní­kom“ je prí­roda sama. Pokles môže byť dôsled­kom pri­ro­dze­nej eró­zie pôdy odha­ľu­jú­cej nové vrstvy sedi­mentu, ktoré spot­re­bú­vajú kys­lík. Ďal­ším fak­to­rom je ochla­dzo­va­nie oce­ánu, ktoré spô­so­buje zvy­šo­va­nie roz­pust­nosti kys­líka vo vode, čím narastá kon­cen­trá­cia tohto prvku vo oce­ánoch.

diving-455765_1280

Zdroj: pixabay.com

Prav­de­po­dob­nej­šou prí­či­nou sme však my sami. V posled­ných rokoch ľud­skou čin­nos­ťou a prie­my­sel­nou výro­bou rapídne ras­tie spot­reba kys­líka a na dru­hej strane pro­duk­cia oxidu uhli­či­tého.

Exis­tuje množ­stvo mate­riá­lov, ktoré tiež pris­pie­vajú k úbytku kys­líka v atmo­sfére. Naprí­klad oby­čajná hrdza, ktorá vzniká oxi­dá­ciou železa, je výraz­ným pohl­co­va­čom kys­líka. Rov­nako aj prvok pyrit (takz­vané mača­cie zlato) a orga­nický uhlík, ktoré na seba viažu veľké množ­stvo kys­líka.

Z výskumu tiež vyply­nulo, že vyní­ma­júc posled­ných 150 rokov, bola hla­dina oxidu uhli­či­tého viac-menej kon­štantná. Toto zis­te­nie ved­cov prek­va­pilo, nakoľko pred­po­kla­dali, že pri kle­sa­jú­cej hla­dine kys­líka bude hla­dina oxidu uhli­či­tého stú­pať.

Nepo­chybne je nutné vo výsku­moch pokra­čo­vať, ana­ly­zo­vať a zbie­rať dáta o inte­rak­cii kys­líka a oxidu uhli­či­tého v roz­siah­lej­šom časo­vom hori­zonte.

Zdroj článku a obráz­kov: livescience.com, pixabay.com, zdroj úvod­nej foto­gra­fie: livescience.com/pixabay.com

Pridať komentár (0)