Na karibskom ostrove sa ľudia dožívajú vyše 100 rokov. Je 1 z 5 „modrých zón“ dlhovekosti

V živote je dôležitých veľa faktorov, od ktorých sa odvíja naša spokojnosť a šťastie, ako napríklad priatelia, rodina, práca, koníčky, ale jednoznačne najvýznamnejším je zdravie. Portál Healthline píše, že chronické ochorenia sú v starobe čoraz častejšie. Zatiaľ čo genetika do istej miery určuje našu dĺžku života a náchylnosť na tieto choroby, náš životný štýl má pravdepodobne zásadnejší vplyv.

Niekoľko miest na svete sa nazýva „Modré zóny“. Tento termín sa vzťahuje na geografické oblasti, v ktorých majú ľudia nízku mieru chronických ochorení a žijú dlhšie ako kdekoľvek inde, často aj viac ako sto rokov.

Prvýkrát ho použil autor Dan Buettner, ktorý študoval oblasti sveta, v ktorých ľudia žijú mimoriadne dlho. Nazývajú sa Modré zóny, pretože keď Buettner a jeho kolegovia hľadali tieto oblasti, nakreslili okolo nich na mapu modré kruhy.

BBC v tejto súvislosti podotýka, že na celej planéte je len päť modrých zón a výskum naznačuje, že ich existencia je spôsobená kombináciou faktorov, počnúc stravou a počasím až po náboženstvo.

Konkrétne ide o japonský ostrov Okinawa, grécky ostrov Ikaria, americké mesto Loma Linda, oblasť Barbaglia na talianskom ostrove Sicília či polostrov Nicoya, ktorý patrí Kostarike, a práve túto pomerne neznámu oblasť a čaro jej dlhovekosti by sme ti v tomto článku chceli predstaviť. 

Ešte v roku 1950 sa prvého roku života nedožilo až desať percent detí

Portál The New Yorker však pripomína, že tento stredoamerický štát ani zďaleka nevynikal dlhovekosťou vždy. V roku 1950 asi desať percent detí zomrelo pred svojimi prvými narodeninami, najčastejšie na hnačkové ochorenia, infekcie dýchacích ciest a pôrodné komplikácie.

Zomieralo aj veľa adolescentov a mladých ľudí. Priemerná dĺžka života v krajine bola päťdesiatpäť rokov, o trinásť rokov kratšia ako v tom čase v Spojených štátoch.

EXKLUZÍVNE: „Sme schopní zvrátiť biologický vek o 15 až 20 rokov.“ Spolumajiteľ kliniky dlhovekosti odhaľuje metódy

„Ako dieťa som bol každý deň svedkom dvoch, troch, štyroch pohrebov pre deti. Cintorín bol rozdelený na dva. Jedna strana pre dospelých a druhá pre deti, pretože počet úmrtí bol taký vysoký. V tom čase bola Kostarika najsmutnejšou krajinou, pretože detská úmrtnosť bola veľmi vysoká,“ spomínal pre tento americký portál Álvaro Salas Chaves, ktorý sa narodil v malom kostarickom meste Atenas.

Asi si kladieš oprávnenú otázku, čo sa teda zmenilo? Ľudia, ktorí študovali Kostariku, identifikovali, čo sa zdá ako kľúčový faktor jej úspechu: verejné zdravie, opatrenia na zlepšenie zdravia obyvateľstva ako celku, sa stalo ústredným prvkom poskytovania lekárskej starostlivosti.

Dokonca aj v krajinách so silnou univerzálnou zdravotnou starostlivosťou je verejné zdravie zvyčajne doplnkom, keďže prevažná väčšina výdavkov ide na liečbu chorôb jednotlivcov. V Kostarike je však verejné zdravie prioritou už niekoľko desaťročí. 

20 rokov študoval ľudí, ktorí žijú najdlhšie: Odborník z Harvardu odhalil liek na dlhovekosť

Štyri tipy 

Portál Wanderlust reality uvádza štyri tipy, prečo ľudia v Kostarike žijú šťastný a dlhý život. V porovnaní s čoraz hektickejším svetom je tam podstatne pomalšie tempo života. Napriek tomu je však tvrdá práca v tejto krajine nemennou konštantou.

Avšak je tam prítomný pocit „ak sa to neurobí dnes, uvoľni sa, pretože to tam stále bude zajtra (mañana)“. Čas určený na odpočinok sa berie vážne, obedňajšia prestávka, popoludňajšia siesta a nedeľa sú určené na odloženie práce bokom a načerpanie nových síl.

Spojenie s rodinou a komunitou je ďalšou dôležitou spoločnou črtou všetkých kultúr Modrej zóny. Rodina je na prvom mieste a viaceré generácie rodín žijú spolu, prípadne blízko seba, trávia spolu čas, učia sa od seba a navzájom si pomáhajú.

Je typické, že deti chodia spolu do školy, hrajú sa vonku a celkovo poznajú svojich susedov a starajú sa o nich. Viaceré generácie sa odpútajú od digitálneho rozptýlenia a užívajú si spoločnosť toho druhého.

Tretím faktorom je prírodné prostredie Kostariky. Miestni obyvatelia si užívajú hlboké spojenie s prírodou, ktoré je na celom svete čoraz vzácnejšie. Sú obklopení nádhernou scenériou a neboja sa zašpiniť, cítiť piesok na nohách a ponoriť sa do slaného modrého oceánu alebo sladkej vody neďalekej rieky.

Mnoho ľudí pracuje vonku a majú to šťastie, že sa môžu denne nadýchať čerstvého vzduchu a nasávať slnečné lúče. Aj voľný čas pravidelne trávia aktívne, napríklad surfovaním, plávaním, turistikou, rybolovom či jazdou na koni.

Asi ťa neprekvapí, že štvrtým dôležitým elementom dlhovekosti v Kostarike, respektíve na polostrove Nicoya, je miestna kuchyňa. Stromy sa spájajú so zrelým exotickým ovocím a miestne farmárske stánky predávajú sezónne produkty takmer na každom rohu.

Ľadové kokosové orechy, známe ako „pipas“, sú ľahko dostupné. Recepty využívajúce čerstvé, celozrnné potraviny sa zvyčajne odovzdávajú z generácie na generáciu a jedlo sa pripravuje pomaly a s veľkou pozornosťou.