Ilus­trá­tor Domi­nik Tru­sina: S talen­tom sa možno naro­díš, ale ostatné je na tebe

Martina Horváthová / 24. september 2016 / Rozhovory

Vo vinár­skom meste Modra sa rodí dobré víno aj talen­to­vaní ľudia. Jed­ným z nich je 25-ročný Domi­nik Tru­sina, ktorý je dôka­zom toho, že titul nemusí byť záru­kou úspe­chu a ružo­vej budúc­nosti. Svoju kari­éru pri­tom zasvä­til ume­niu a dizajnu. 

Ako si si pred­sta­vo­val život po škole, čo si chcel robiť a kam sme­ro­vať?

Už na stred­nej škole som vedel, že chcem robiť nejakú vlastnú vec, len som ešte neve­del čo presne. Keď som nastú­pil na VŠ, bola to pre mňa určitá skú­se­nosť, ale v odbore, ktorý som štu­do­val, som sa hľa­dal a zis­til som, že to nie je presne to, čo ma baví. Pokra­čo­vať ďalej mi prišlo ako zby­točná cesta.

Zobral som si zo štú­dia nejaké plusy, ale aj mínusy a vybral som sa vlast­nou ces­tou robiť to, čo mi naj­viac ide a čo ma naj­viac baví. Kresbu mám cel­kom dobrú, za to som vďačný môjmu dedovi, ktorý ma k nej vie­dol už od mojich šies­tich rokov. Odvtedy som na nej začal pra­co­vať, zdo­ko­na­ľu­jem si ju dodnes a budem v tom pokra­čo­vať. S talen­tom sa možno naro­díš, ale všetko je o tré­ningu.

pracovna

Momen­tálne sa venu­ješ ilus­tro­va­niu, čo asi nie je veľmi bežná práca. Ako sa ti poda­rilo dostať sa k tomuto remeslu?

Kres­le­nie a maľo­va­nie bolo, je a bude aj naďa­lej u mňa na den­nom poriadku. Buď som si len niečo ski­co­val alebo kres­lil čisto pre seba, mojich zná­mych a roz­ši­ro­val tak svoje port­fó­lio. Keď som mal tých prác už tro­chu viac, aby som sa s nimi mohol pre­zen­to­vať, tak som oslo­vo­val rôzne maga­zíny, reklamné spo­loč­nosti a štú­diá, či by mali záu­jem o spo­lu­prácu.

Jed­ného dňa mi dal kama­rát odpo­rú­ča­nie, aby som poslal port­fó­lio do Bar Maga­zine, v tom čase hľa­dali nových ilus­trá­to­rov. Nevá­hal som, síce som s ilus­tro­va­ním nemal veľa skú­se­nosti. Zostá­valo mi len veriť, že im bude môj štýl kresby sym­pa­tický a vypla­tilo sa. Vtedy sa začala moja cesta ilus­trá­tora a odvtedy som dostal aj iné ponuky. Bar Maga­zine mi v tomto dosť pomo­hol a moje práce si začala vší­mať aj šir­šia verej­nosť.

ILUSTRACIE

OLEJOMALBA

Ako vyzerá deň ilus­trá­tora Bar Maga­zine?

Mojim „star­te­rom“ je káva. Keď od redak­cie dosta­nem zalo­mený člá­nok, tak si ho v pokoji pre­čí­tam a potom sa k nemu sna­žím vymys­lieť vhodnú ilus­trá­ciu tak, aby sa hodila téma­ticky, farebne a kom­po­zične. Nie­kedy to ide rýchlo, nie­kedy sa s tým potrá­pim, ale cel­kovo je to taký relax, pre­tože ma to baví a sna­žím sa to poňať vtipne a hravo.

Naj­lep­šie na tom je, že pri kaž­dom článku sa naučím niečo nové a veci ohľa­dom barov a kaviarní ma vždy zau­jí­mali. Som veľmi rád, že môžem byť súčas­ťou tvorby Bar Maga­zine, je to pre mňa veľká skú­se­nosť.

GRAFICKY TABLET

Popri ilus­trá­ciách sa venu­ješ vlast­nej výrobe nábytku…

Áno, pred­ne­dáv­nom som začal pod­ni­kať a zalo­žil som si vlastnú značku s inte­ri­é­ro­vým nábyt­kom. Ide o náby­tok mini­ma­lis­tic­kého štýlu na báze nere­zo­vej kon­štruk­cie. Hlav­nou moti­vá­ciou a nápa­dom bolo odlí­šiť sa od bež­ných tva­rov. Pou­ží­vam kva­litné mate­riály a veľmi si zakla­dám na detai­loch.

Pri všet­kom ide o poc­tivú ručnú prácu. Cie­ľom bolo hlavne pri­niesť niečo nové na trh. Pri tvo­rení tohto nábytku mi pomohla hlavne moja kresba, v tom, aby som si to vedel lep­šie pred­sta­viť a vedel sa posu­núť ďalej. Všetky pro­dukty môžete vidieť na e-shope www.trusella.sk alebo sle­do­vať na face­bo­oko­vom pro­file Tru­sella.

13

Tvoja prvá kolek­cia je inšpi­ro­vaná dvoj­zá­vit­ni­cou. Prečo práve DNA?

Sna­žil som sa vytvo­riť niečo, čo bude na prvý pohľad vytvá­rať akúsi ilú­ziu. Vždy iný tvar z rôz­nych pohľa­dov a tak vlastne akoby hračku pre ľud­ské oko a cel­kovo naše vní­ma­nie. Od malička ma fas­ci­no­vala ana­tó­mia ľud­ského tela a práve tu som čer­pal inšpi­rá­ciu pre náby­tok. Tou inšpi­rá­ciou bola štruk­túra ľud­skej DNA. Tú som pre­nie­sol mini­ma­lis­tic­kým, čis­tým a štíh­lym spô­so­bom na papier.

Bola to dlh­šia cesta: ski­co­va­nie, hľa­da­nie vhod­ných a kva­lit­ných mate­riá­lov, tvo­re­nie mode­lov, ryso­va­nie, mnoho kon­zul­tá­cii, ráta­nie, vyrá­ba­nie pro­to­ty­pov. V skratke, na začiatku to vyze­ralo úplne inak ako výsledný pro­dukt. Zis­til som, že sa tento prin­cíp dá apli­ko­vať aj na iné pro­dukty dizaj­no­vého nábytku ako barová sto­lička a tak z toho vznikla kolek­cia DNA.

10

9

Máš už prvých spo­koj­ných kli­en­tov?

Pre verej­nosť je Tru­sella ešte neznáma značka, keďže som ju zve­rej­nil len pred nedáv­nom. Nie kaž­dému takýto štýl ula­hodí, ale verím, že sa nájdu aj takí, kto­rým sa to bude páčiť a tiež sa budú chcieť odlí­šiť od mains­tre­a­mo­vého nábytku. A áno, zopár spo­koj­ných kli­en­tov už je, čo ma nesmierne teší. Dávam však tomu čas, aby sa Tru­sella dostala do pove­do­mia.

11

Aké sú tvoje plány s fir­mou do budúc­nosti?

Zatiaľ to je ešte malá firma a značka. Tým, že idem v pod­state od nuly, tak to je finančne dosť náročné. Do budúcna chcem túto značku postupne roz­ši­ro­vať, či už ako celok alebo jed­not­livo v kolek­ciách a ich pro­duk­toch. Začal som s 5 pro­duktmi spo­mí­na­nej kolek­cie DNA, ku kto­rej už čoskoro pri­budne nový prí­ras­tok, kto­rým bude kreslo. Postupne sa budú rodiť ďal­šie, ktoré sú zatiaľ len na papieri alebo v hlave.

Tak­tiež mám v pláne pri­niesť aj dopl­nky alebo náby­tok do exte­ri­éru, ale vždy tak, aby to do seba celé zapa­dalo. A určite dostať značku viac do pove­do­mia, či už pro­stred­níc­tvom reklamy, mar­ke­tingu, súťaží a výstav.

7

4

Si mladý člo­vek, ktorý sa nebojí ísť do nie­čoho vlast­ného. Čo ťa hnalo dopredu?

Takým hna­cím moto­rom bol pre mňa otec, ktorý o tom asi ani nevie. On sám pod­niká, má vlastnú firmu a vždy sa mi páčila tá pria­teľ­ská atmo­sféra, ktorú vo firme medzi sebou zdie­ľajú ako kolek­tív.

Tak­tiež pod­pora rodiny, blíz­kych kama­rá­tov, pria­teľky, môjho brata, ktorý ma do toho „kopal“ a moti­vo­val ma. Za to im veľmi ďaku­jem, dosť ma to povzbu­dilo. A určite aj ten pocit, keď zis­títe, že vec, ktorú ste vymys­leli a zho­to­vili bude využí­vať x ľudí, bude skráš­ľo­vať ich domác­nosť a že sa budú cítiť pohodlne. To je ten naj­lepší pocit, ktorý ma ženie dopredu.

6

Čo by si pora­dil ľuďom, aby sa nebáli začať robiť to, čo ich baví?

V prvom rade to, čo som vždy počú­val z kaž­dej strany, či to bolo od pod­ni­ka­te­ľov alebo od špor­tov­cov a síce, že člo­vek nikdy nemôže byť úspešný v nie­čom, čo ho nebaví, čiže si má nájsť oblasť, ktorá ho napĺňa a z kto­rej má radosť a v tej sa roz­ví­jať a napre­do­vať. Určite sa nebáť začať pod­ni­kať, podľa mňa by to mal skú­siť každý mladý člo­vek aspoň raz. Aj keď bude robiť na začiatku chyby, ale to vôbec nevadí, je to pri­ro­dzené.

Na chy­bách sa práve dokáže veľa naučiť a v budúc­nosti z toho bude ťažiť. Chyby vlastne len posú­vajú vpred. Takže, ak má člo­vek nejakú víziu, niečo, čo vie, že ho bude napĺňať, tak nech si zasadí ten vlastný strom a začne sa o neho dobre sta­rať. Keď to bude robiť poc­tivo a s váš­ňou, tak ten strom určite pri­ne­sie aj ovo­cie a potom ho to celé bude baviť ešte viac. Ja som si ten vlastný strom už posa­dil, síce je ešte malý, ale mojou pri­ori­tou je sa mu naplno veno­vať.

autoportret crop

O čom je podľa teba pod­ni­ka­nie a čo pre teba zna­mená?

Pod­ni­ka­nie je zhmot­ne­nie vízie, ktorú člo­vek má a ktorú túži rea­li­zo­vať. Je to o pre­be­raní zod­po­ved­nosti, dis­cip­líne, tvr­dej práci, odrie­kaní si veľa vecí, o obe­to­vaní množ­stva ener­gie a času. No na druhú stranu je to aj slo­boda, práve kvôli kto­rej podľa mňa väč­šina ľudí pod­niká. Naprí­klad ja osobne nemám rád, ak ma nie­kto diri­guje, čo mám robiť a preto som si to zaria­dil tak, že sa diri­gu­jem sám. Nepo­čul som lep­šiu defi­ní­ciu pod­ni­ka­nia a úspe­chu ako „žiť svoj sen“.

autor foto­gra­fií: Mar­tin Sule Schulte, autor ilus­trá­cií a malieb: Domi­nik Tru­sina

Pridať komentár (0)