Ján Brejka – Slo­vák, ktorý vyme­nil sur­fo­va­nie na Bali za svoju even­tovku

Veronika Horváthová / 1. október 2016 / Rozhovory

Janko, mladý cha­lan, ktorý pre­ces­to­val celý svet, pra­co­val pre sve­tové even­tové agen­túry, ale predsa sa roz­ho­dol vrá­tiť domov a zalo­žiť si spo­loč­nosť na Slo­ven­sku. Ide z neho veľká pokora a otvo­re­nosť novým myš­lien­kam, vďaka kto­rým sa mu darí spá­jať svoju vášeň s prá­cou.

Janko, ces­tu­ješ, pod­ni­káš, ideš si svoj diskop­rí­beh. Pred­stav sa nám teda na začia­tok. Aký je tvoj prí­beh?

Pozdra­vu­jem Ťa, v prvom rade ďaku­jem za pozva­nie na roz­ho­vor k Vám do Star­tI­tUp. Môj “prí­beh“ sa sna­žím pre­dov­šet­kým písať sám, nepo­va­žu­jem ho za nejaký zvláštny ☺. Mám 27 rokov, pochá­dzam z Pop­radu, štu­do­val som stro­ja­rinu v Bra­ti­slave na STU, kde sa to trošku začalo „lámať“ a začal som si už prí­beh písať fakt sám. Popri škole som celé štú­dium pra­co­val pre rôzne even­tové agen­túry, neskôr som sa cez štu­dent­skú orga­ni­zá­ciu BEST dostal k ces­to­va­niu (Diky Petra!) a bolo finálne roz­hod­nuté, že stro­jár v kancli zo mňa nebude.

13536056_10209865781544138_1543058212_n

Ako sa teda mladý cha­lan z Pop­radu, ktorý vyštu­do­val stro­ja­rinu, dostal až na pozí­cie ako event mana­ger v medzi­ná­rod­nej firme alebo na Olym­pij­ských hrách?

Naj­pod­stat­nej­šie bolo roz­hod­nu­tie, že toto chcem a budem robiť, potom to už išlo. Počas školy som veľa pra­co­val najprv ako bri­gád­nik, neskôr asis­tent pro­duk­cie, pro­dukčný, account atď. čo teraz vidím ako výhodu, najmä kvôli prí­stupu k práci ostat­ných ľudí v tíme, nakoľko dobre viem čo daná pozí­cia obnáša. Pra­co­val som pre nie­koľko agen­túr súčasne, stále ako fre­e­lan­cer (exter­nista), čo Ti dá tiež oveľa viac skú­se­nosti, lebo vidíš viac sys­té­mov práce, výhody, nevý­hody, ale hlavne spoz­ná­vaš oveľa viac ľudí, od kto­rých sa môžeš naučiť veľmi veľa. So skú­se­nos­ťami prišli prvé ponuky zastre­šo­vať zahra­ničné pro­jekty a potom sa to už len naba­ľo­valo ☺ Na olym­piádu som sa dostal cez pri­jí­mací poho­vor priamo v Lon­dýne. Bez­po­chýb to bola dodnes moja naj­lep­šia pra­covná skú­se­nosť a aj „škola“, nakoľko kva­lita príp­rav aj rea­li­zá­cie bola na úrovni o akej sa nám (zatiaľ) bohu­žiaľ na Slo­ven­sku ani nesníva. Som názoru, že prí­le­ži­tosti si člo­veka nájdu, len sa netreba báť posu­núť svoje hra­nice o niečo ďalej, byť férový, otvo­rený novým mož­nos­tiam a rie­šiť veci naro­vinu.

Prečo si sa roz­ho­dol sám pod­ni­kať, keď si mal už cel­kom pekne našliap­nutú kari­éru?

Nikdy ma nelá­kal TPP, príde mi to nesku­točne obme­dzu­júce. Pre agen­túry pra­cu­jem stále, ale ako exter­nista. Je to hlavne o slo­bode a o mož­nosti mana­žo­vať si svoju prácu, čas a pra­covné postupy sám. Roz­hod­nu­tie zalo­žiť event-sup­port pra­me­nilo pre­dov­šet­kým z mojich skú­se­nosti zo zahra­ni­čia, kde som sa pre­sved­čil o tom, že Slo­ven­skému even­to­vému trhu chýba kva­lita. Pri rea­li­zá­cii aké­ho­koľ­vek pro­jektu to musí byť pri­orita pre každú even­tovku. Mojím cie­ľom je spo­lu­prá­cami či už na kli­ent­skej alebo agen­túr­nej strane zdvi­hnúť úro­veň nášho trhu. Vôľa tu je, len to chce ešte veľa práce a pevné nervy.

ayorz islands

Práve si zalo­žil even­tovú agen­túru. Sľu­bu­ješ úplne fresh nový prí­stup k oga­ni­zá­cii even­tov. Povedz nám teda, čo je tá ino­va­tívna zložka tvojho biz­nisu?

Nenaz­val by som to úplne even­tov­kou, kedže sa neza­me­ria­vam len na „lov“ kli­en­tov. Event-Sup­port som zakla­dal aj s motí­vom pomôcť práve even­tov­kám, ktoré sa trá­pia s níz­kymi zis­ko­vos­ťami, níz­kou úrov­ňou kre­a­ti­vity a so zamest­nan­cami, ktorí nemajú dosta­tok skú­se­nosti. Ako som spo­mí­nal vyš­šie, kva­lita posky­to­va­ných slu­žieb je u mňa jed­no­značný základ. Tiež si zakla­dám na pra­vidle, že všetci zúčast­není musia byť spo­kojní… Kli­ent, agen­túra, dodá­va­te­lia… nie je to ľahké, ale dá sa to. Každý event musí zaro­biť, musí mať určitý prvok jedi­neč­nosti, musí byť kva­litne pri­pra­vený a rea­li­zo­vaný. Bohu­žiaľ to, čo den­no­denne vídam je presný opak a rád by som to u nás postu­pom času zme­nil.

Na aké eventy sa plá­nu­ješ špe­cia­li­zo­vať? Môžem prísť ja za tebou, že orga­ni­zu­jem 50tku mojej mamy a ty mi s tým pomô­žeš?

Mám pomerne bohaté skú­se­nosti s tak­mer všet­kými druhmi even­tov. Viem kva­litne pri­pra­viť pik­nik v Medic­kej, medzi­ná­rodnú kon­fe­ren­ciu vo Viedni, ale aj kon­certné turné v New Yorku. Mimo spo­lu­práce s agen­tú­rami, momen­tálne pri­pra­vu­jem svoje vlastné pro­jekty, ktoré sa budú zame­ria­vať najmä na adre­na­lí­nové športy a ces­to­va­nie. Som otvo­rený spo­lu­prá­cam na akých­koľ­vek pro­jek­toch, všetko je otáz­kou dohody ☺A áno, s osla­vou Ti rád pomô­žem, oslavy a párty sú moja špe­cia­lita!

Ces­tu­ješ po celom svete, ale vrá­til si sa domov. Veľa ľudí sa isto čuduje, že po tak roz­be­hnu­tej medzi­ná­rod­nej kari­ére ideš späť na Slo­ven­sko. Prečo?

Možno sa teraz ostane zopár ľudí zasko­če­ných, ale na Slo­ven­sku je to fajn a mám to tu rád, či po stránke života alebo práce. Chcem byť určite súčas­ťou Slo­ven­ska a slo­ven­ského trhu, ktorý je tu stále pomerne mladý a teda ľah­šie prí­stupný zme­nám. Tiež tu nie je až také ťažké sa pre­sa­diť ako naprí­klad v UK alebo v Ame­rike, kde som pôso­bil. Ďalší dôvod sú moje skú­se­nosti, ktoré by som rád odo­vzdal ďalej, či už agen­tú­ram, fre­e­lance pro­dukč­ným alebo ľuďom, ktorí len začí­najú orga­ni­zo­vať svoje prvé eventy. Miesta rea­li­zo­vať sa tu máme dosť, tak nevi­dím dôvod na to „ute­kať“ žiť do zahra­ni­čia.

Kuala Lumpur

Sama som musela žiť mimo Slo­ven­ska, aby som si uve­do­mila, aké krásy a mož­nosti mi moja domo­vina ponúka. Prečo si mys­líš, že nevieme dosta­točne oce­niť, čo doma máme?

Určite áno! Slo­ven­sko je krásne, s množ­stvom mož­ností uplat­niť sa, ale sme tiež národ hate­rov. Ľudia tu budú rad­šej žiť vo svo­jej bub­line a zva­lo­vať neschop­nosť ich samých na nie­koho iného, len aby nemu­seli opus­tiť svoju kom­fortnú zónu a nedaj­bože sa ešte niečo nové naučiť… Bohu­žiaľ je to tak a nie je len u nás, ale všade vo svete. My sme ešte stále mladý národ a musíme sa veľa učiť, ako sa sta­rať o kra­jinu, ale aj ako ju pre­zen­to­vať vo svete. Osobne si mys­lím, že to ale nie je až také strašné. Vzniká tu množ­stvo veľ­kých pro­jek­tov, ktoré majú veľký poten­ciál nie len na Slo­ven­sku, ale aj vo svete a sú zalo­žené hlavne na mož­nos­tiach, ktoré Slo­ven­sko posky­tuje. Keď sa člo­vek aspoň čias­točne odo­sobní od bul­váru, poli­tiky prázd­nych komen­tá­rov na face­bo­oku, tak sa tu dá žiť v skutku dobrý život.

Ľudia často vidia len tú pozi­tívnu stranu ces­to­va­nia, ale nikto nikdy neukáže tie momenty, keď je sám nie­kde stra­tený a fakt má toho plné zuby. Ty si nav­ští­vil veľa kra­jín, vedel by si si pred­sta­viť, že sa usa­díš nie­kde mimo Slo­ven­ska?

Len za posledný rok to bolo USA, Gru­zín­sko, Azor­ské ostrovy, Fran­cúzko, Monaco, Morocco a Indo­né­zia. Tých momen­tov, kedy som si vra­vel „prečo som sa tu zase tre­pal? Bolo mi toto treba?“ bolo veľmi veľa, nako­niec sú to však tie naj­lep­šie story k pivu ☺ Ces­to­va­nie, hlavne na vlastnú päsť dá člo­veku nesku­točne veľa skú­se­nosti a hlavne sku­točný pohľad na reálny život v danej kra­jine. Pred­sta­viť si potom ako tam začať žiť, pra­co­vať, rie­šiť lokálne prob­lémy, pris­pô­so­biť sa ich sys­tému atď. zrazu nie je také ľahké. To Slo­ven­sko mi zatiaľ vždy vyšlo ako naj­lep­šia voľba pre mňa. Určite však chcem časť svojho života strá­viť nie­kde pri oce­áne, no kde ešte neviem, možno USA, Bali, Tahiti? Uvi­dím, kaž­do­pádne Vás budem infor­mo­vať ☺

Ktorá kra­jina ti tak naj­viac pri­rá­stla k srdcu? Prečo?

Určite Ame­rika, nakoľko je to kra­jina, kde máš sku­točne veľa mož­ností pre­sa­diť sa! A celý trh slu­žieb, je tam zalo­žený na ich kva­lite, nie na cene. Tiež ma fas­ci­nuje sup­port, ktorý tam každý, kto má svoj cieľ a tvrdo na ňom maká dostáva. Toto mi na Slo­ven­sku stále chýba, ale vidím, že tu sa už tiež hýbu ľady, tak ostá­vam opti­mista.

13535991_10209865767583789_1288316816_n13524058_10209865781984149_867377580_o

Gene­rá­cia našich rodi­čov má nie­kedy jasné pred­stavy o tom, ako by sme mali žiť, akú prácu by sme mali mať a veď to poznáme… Ty neži­ješ cel­kom “štan­dardný” život. Ako na tvoje ces­to­va­nie a pod­ni­ka­nie rea­guje tvoje oko­lie?

Doma je to už v pohode, už asi pol­roka nedos­tá­vam otázky typu: Kedy si už náj­deš nor­málnu robotu? jedna dovo­lenka ročne by Ti nesta­čila? :D V práci aj v súkrom­nom živote sa sna­žím obklo­po­vať sa ľuďmi, ktorí sú rov­nako pozi­tívne nala­dení ako ja, takže oko­lie na to rea­guje fajn a pod­po­ruje ma v tom, čo a ako robím.

Si váš­nivý sur­fer. Čo si sa pri sur­fo­vaní naučil a pomáha ti pri pod­ni­kaní?

Hlavne sústre­diť sa na jednú vec, jeden cieľ, byť trpez­livý a makať na sebe. Tak, aby keď príde tá správna „vlna“, bez prob­lé­mov ju chy­tím a celú bez prob­lé­mov zvlád­nem ☺

Posledná otázka, moja obľú­bená, aké máš sny, ktoré by si si chcel napl­niť?

Chcem pre­dov­šet­kým žiť spo­kojný život a naďa­lej robiť to, čo chcem ja a čo ma baví ☺ . Tiež chcem pomá­hať dru­hým s rea­li­zá­ciou ich snov. Vidieť radosť dru­hých je veľ­kou moti­vá­ciou pokra­čo­vať v tom, čo člo­vek robí a má rád.

Zdroj fotky: archív J. Brejku

Pridať komentár (0)