Micha­ela Bed­ná­rová z Puojd – Mladá slo­ven­ská pod­ni­ka­teľka, ktorá mení obraz ako vní­mame Slo­ven­sko

Veronika Horváthová / 14. september 2016 / Rozhovory

S talen­to­va­nou Miš­kou Bed­ná­ro­vou z Puojdu sme sa poroz­prá­vali o tom, čo jej naj­viac pomohlo pri jej biz­nise, o tom, čo si želá pre Slo­ven­sko a pove­dala nám aj to, v čom nám hips­teri veľmi pomohli.

Ahoj Miška, na začiatku nám povedz, ako vznikla tvoja značka Puojd.

Idea spra­co­va­nia slo­ven­ského štát­neho znaku, na kto­rej je Puojd zalo­žený, vznikla ešte v roku 2004 na potul­kách Euró­pou. Začala ma zau­jí­mať prob­le­ma­tika suve­ní­rov, ako repre­zen­ta­tív­nych pred­me­tov kra­jiny. Zdalo sa mi, že Slo­ven­sko vôbec nepra­cuje so súčas­nými vyjad­ro­va­cími mož­nos­ťami, pre­zen­tuje sa väč­ši­nou folk­ló­rom a remes­lami. Prišla som s nápa­dom spra­co­vať náš znak tak, aby bol ľuďom milší a chceli ho nosiť. Prvý slo­gan aj znel „Slo­ven­sko, ktoré chcete nosiť“. Začí­nala som „na kolene“ v tej istej izbe, v kto­rej som bývala. K roz­hod­nu­tiu veno­vať sa naplno len značke mi pomohli najmä skú­se­nosti z pobytu vo Fín­sku. Živiť som sa Puoj­dom začala v roku 2008.

Aké rady by si dala svojmu mlad­šiemu ja, keď sa roz­hodla zalo­žiť si svoj vlastný biz­nis?

To je ťažko pove­dať, v rámci mož­ností som robila, čo som mohla. Samoz­rejme si viem pred­sta­viť, ako by sa roz­bie­hala značka za ide­ál­nych okol­ností, tie však vtedy zďa­leka na Slo­ven­sku neboli. Nebolo tu tak­mer žiadne pove­do­mie o tom, čo je to autor­ská značka či dizajn. Netu­šili sme po ukon­čení školy ani to, čo je mar­ke­ting a ako hlboko je s dizaj­nom pre­po­jený. Prvou znač­kou, ktorá roz­rá­žala vody v tejto oblasti bol Popu­lar. Všetko som sa musela učiť sama a postupne. A ešte stále sa učím, najmä kro­tiť svoju kre­a­ti­vitu. Možno môj naj­väčší prob­lém je ten, že ja som tvorca = kre­a­tívna osoba, ktorú ženú nápady a je mi pri­ro­dzené veci vymýš­ľať. Takže pocho­pi­teľne mi treba nájsť si do značky par­tnera, ktorý by bol pro­ti­pó­lom, držal by ma pri zemi a ťažil by z mojich nápa­dov. Kľudne to čita­te­lia môžu brať ako výzvu ☺.

Čo si teda mys­líš, že sú tvoje naj­sil­nej­šie stránky, vďaka kto­rým je tvoja značka takto úspešná?

Ťažko sa chváli sám seba, tak budem opi­so­vať skôr veci, na ktoré mám dobré odozvy a vidím, že ľudí oslo­vujú. Puojd, a teda moja tvorba je špe­ci­fická tým, že hľa­dám tie ťaž­šie cesty a rie­šim nepo­pu­lárne témy. Tým sa moja tvorba stáva ťaž­šie napo­do­bi­teľ­nou a viac roz­poz­na­teľ­nou. Ako dizaj­nér si samoz­rejme mys­lím, že to je základ – kon­cept, nena­po­do­bi­teľný ruko­pis a kva­litná vizu­álna iden­tita. Sil­nou strán­kou Puojdu je aj komu­ni­ká­cia, vytvo­rila som v rámci značky akýsi mäkký, pre Slo­ven­sko typický (nie­kedy aj jemne archaický), slov­ník oko­re­nený vtip­nými náz­vami pro­duk­tov. A je to aj o zruč­nos­tiach a snahe pre­ko­ná­vať kla­sické „nedá sa“. Mám výhodu tech­no­lo­gic­kej zna­losti a stále pri­dá­vam nové a nové nepre­bá­dané tech­no­ló­gie. Naj­väč­šia časť mojich úspe­chov je o ľuďoch v mojom okolí, či už sú to kama­ráti, kto­rých sa pýtam na názor alebo sú to stá­žisti, ktorí vstú­pia do Puojdu a pri­nesú nový vie­tor, všetko si to cením a viem, že bez nich by to bolo ťaž­šie. No a na čo netreba zabú­dať je zdravá sebak­ri­tika a vôľa posú­vať sa stále ďalej.

poujd_krava_10_5_2012_129

Na začiatku si sa inšpi­ro­vala suve­ní­ro­vými pred­metmi. Kto tvorí väč­šiu časť tvo­jich zákaz­ní­kov? Turisti alebo domáci?

Slo­váci. Možno by to bolo inak, keby som mala obcho­dík v cen­tre mesta alebo roz­ho­dené pred­mety po turis­tic­kých cen­trách. Raz si to určite vyskú­šam a uvi­díme, ako sa kli­en­tela pome­rovo zmení. To je to, čo by som chcela rie­šiť najb­liž­šiu dobu, posu­núť biz­nis o krok ďalej. Veľ­kou čas­ťou mojej kli­en­tely sú firmy, ktoré potre­bujú repre­zen­ta­tívne dar­čeky, ktoré často rie­šim aj cus­to­mi­zo­vane.

Dizajny vytvá­raš sama. Kde sa inšpi­ru­ješ?

Ako som už vyš­šie spo­me­nula, som kre­a­tívny tvor a skôr mám prob­lém inšpi­rá­cie potlá­čať. Nejde len o dizaj­nér­sku tvorbu, ja som schopná vymys­lieť aj tri biz­nis plány v turizme či gas­tre, keď mám náho­dou čas roz­mýš­ľať. Ale keď sa bavíme o Puojde, tam je kon­cept daný a dote­raz ma táto téma nepres­tala baviť a stále mám čo obja­vo­vať, keďže Slo­ven­sko sa vyvíja a mení.

lapka_detail_1

Foto: Aďo Jurá­ček

Záu­jem o tvoje pro­dukty ras­tie. Máš nejaký trik, ako zís­kať nových zákaz­ní­kov a dostať sa do pove­do­mia?

Mys­lím, že nie som až taký borec, aby som dávala rady. Ja sa naozaj ešte veľa učím, skú­šam veci a sle­du­jem, aký majú dosah. Pre kaž­dého je tá cesta k zákaz­ní­kovi trošku iná. Nie je to o triku, je to o tvr­dej práci a neus­tá­lom sle­do­vaní, čo sa deje naokolo v oblasti mar­ke­tingu, tech­no­ló­gií a spo­loč­nosti.

Spo­lu­pra­cu­ješ s mno­hými ľuďmi. Máš nejaké kri­té­riá, podľa čoho si vybe­ráš spo­lu­pra­cov­ní­kov?

Ak sa bavíme o dizaj­né­roch, tak každá spo­lu­práca vznikla na základe kama­rát­stva alebo vzá­jom­ného nad­še­nia pre tému. Každý, kto so mnou robil a robí, je pro­fík vo svo­jom odbore, mám proste vo svo­jom okolí veľmi šikov­ných ľudí. To ma až tak hreje pri srdci, predsa len na toto bola tá škola super. Vo vše­obec­nosti si na spo­lu­prácu vybe­rám typy, ktoré sú zod­po­vedné, vyspelé, pri­ná­šajú výsledky a roz­umejú kon­ceptu Puojdu, sto­tož­nia sa s ním.

Veci nie sú šité len na Slo­ven­sku, ale aj v Česku. Prečo si sa roz­hodla aj pre zahra­ničnú firmu?

Ja para­doxne Česko nevní­mam ako zahra­ni­čie, to musím pove­dať ako prvé. Nie som zasle­pená „Čechos­lo­váčka“, ale jed­no­du­cho v prie­mysle sú naše kra­jiny pre­po­jené dote­raz. Aj firmy si to uve­do­mujú a orien­tujú sa čes­ko­slo­ven­sky. Hlavný fak­tor je jed­no­du­chá vec – keď na Slo­ven­sku nie je daná tech­no­ló­gia (tlač na bavlnu, tka­nie), alebo ak firma na Slo­ven­sku nie je ochotná robiť malé série a ponúkne sa mi hoci anglická či maďar­ská firma, s kto­rou sa lep­šie komu­ni­kuje, nevi­dím dôvod s nimi nespo­lu­pra­co­vať. Pod­statné pre mňa je, aby veci, ktoré pre­dá­vam, boli vyro­bené v Európe, v dob­rých pod­mien­kach a pre­cízne a bez pro­duk­cie nad­byt­kov.

SET_s_6

foto: Micha­ela Dut­ková

Veľmi pro­pa­gu­ješ eco-friendly spô­sob života a rada biku­ješ. Máš pocit, že sa veci v tejto oblasti na Slo­ven­sku menia? Mys­líš, že sa o tejto téme dosta­točne roz­práva?

Určite. Keď som si tento spô­sob dopravy osvo­jila (samoz­rejme zvyk z Fín­ska), na ceste som stre­tá­vala veľmi málo cyk­lis­tov a v zime po mne ľudia kri­čali, či som nor­málna, že jaz­dím po snehu. Tieto časy sú vďaka Cyklo koalí­cii preč. A pomohli aj hips­teri ☺. Poviem taký milý prí­klad z môjho rod­ného mesta Kež­ma­rok. Malé tatranské mes­tečko, kde sa z jed­ného konca mesta na druhý pešo dosta­nete za 30 minút a cyk­lis­tika je tam vní­maná skôr ako šport – máme v okolí skvelé cyk­lo­trasy s výhľadmi na neza­pla­te­nie, ktoré tiež vznikli vďaka sku­pinke nad­šen­cov. No a v Kež­marku jedna banda mla­dých ľudí na čele s Domi­ni­kom Jaku­bom rieši sys­tém zdie­ľa­ných bicyk­lov. Pred­stavte si, že na ich cyklo jazdy cho­die­vajú davy – mladí, starší, deti… Je to krásne.

Veľa ľudí musí najprv odísť zo Slo­ven­ska, aby si uve­do­mili, aká krásna naša domo­vina vlastne je. Aj ty si odišla do Fín­ska a tam si sa inšpi­ro­vala zalo­žiť túto značku. Čo si mys­líš, že by sme mali uro­biť, aby Slo­váci začali byť konečne hrdí na svoju kra­jinu?

No toto je ťažká otázka, ktorú rie­šim vo svo­jej tvorbe neus­tále. Neviem prísť na koreň tej več­nej nespo­koj­nosti. Nero­zu­miem, prečo Slo­váci radi hun­drú a hľa­dajú nega­tíva. Veď si uve­domme, že sa máme skvele. Žijeme v slo­bod­nej kra­jine, kto veľmi chce, prácu si nájde, vyces­to­vať sa dá bez prob­lé­mov, spie­vať, tan­co­vať hovo­riť si môže kto chce, čo chce. Želám si, aby to vydr­žalo a aby sme mali veľa pozi­tív­nych prí­kla­dov vo vedú­cich osob­nos­tiach, ktoré budú Slo­vá­kov inšpi­ro­vať a ťahať dopredu. Iste, sú prob­lémy, ale tie by mohli byť oveľa hor­šie a mys­lím, že práve tou neus­tá­lou nespo­koj­nos­ťou si môžeme ešte pekne zava­riť. Ja sa k tomu pozi­tív­nemu vní­ma­niu sna­žím svo­jou troš­kou pris­pieť.

Nako­niec nám povedz, aké sú tvoje najb­liž­šie ciele, čo by si chcela dosiah­nuť?

Dnes som na káve vymys­lela dva nové biz­nis plány s mojim porad­com v oblasti mar­ke­tingu, ktorý má tiež prob­lém s udr­ža­ním sa na uzde vo vymýš­ľaní pro­jek­tov. Ale potom pri­šiel fra­jer a uzem­nil nás ☺. Takže vážne. Puojd pozná stále pri­málo ľudí, moja snaha je ho zvi­di­teľ­niť a vytvo­riť z neho značku, ktorá bude prvou voľ­bou pre repre­zen­tá­ciu našej kra­jiny v oblasti dar­če­ko­vých pred­me­tov. Popri tom sa sna­žím uzat­vá­rať nové obchodné spo­lu­práce. V dlho­do­bom hori­zonte mám v pláne „upra­tať“ na Puojde v oblasti módy, začí­nam tým, že vypre­dá­vam star­šie kolek­cie, aby nové nápady mali pries­tor. Mám vymys­lenú kon­cep­ciu, s kto­rou sa dosť radi­kálne zmení aj vizu­álny štýl ode­vov a komu­ni­ká­cia a kon­cep­cia.

Ale hlavne sa mi konečne podarí ísť za oceán, v tento mesiac pole­tím spolu s ďal­šími umel­cami na rezi­denčný pobyt do San Fran­cisca, kde budem ako inak repre­zen­to­vať Slo­ven­sko tak, ako to jedine viem – s humo­rom a na úrovni!

foto: archív M. Bed­ná­ro­vej, puojd.sk a twitter.com

Pridať komentár (0)