Michal Tru­ban: Mojou víziou je dostať Slo­ven­sko do novej dimen­zie

Marianna Mikešová / 16. november 2016 / Business

Dostal sa na špičku slo­ven­skej biz­nis scény a pomáha uspieť aj iným. Zakla­da­teľ spo­loč­nosti Web­sup­port a spo­lu­za­kla­da­teľ ini­cia­tívy Slovensko.Digital Michal Tru­ban (33) sa aktu­álne teší z vyda­nia svo­jej prvej knihy Sup­port, v kto­rej dopod­robna vyroz­prá­val svoj biz­nis prí­beh.

Ahoj Michal, nedávno si krs­til knihu. Ako bolo? :)

Krst bol super, presne podľa mojich pred­stáv. Prišli všetci moji kamoši a rodina, aj afterka sa vyda­rila. Mal som síce dilemu, či to naozaj krs­tiť bra­dou, lebo mnohí mi vra­veli, že to bude hnusné. Roz­ho­dol som sa, že to dám, no nako­niec to fakt bolo hnusné :D

Blogy o svo­jom pod­ni­kaní a živote si písal už dávno, no kniha je predsa len niečo iné. Bola to pre teba výzva?

Určite áno. Blogy môžeš stále pre­pi­so­vať, naprí­klad keď tam máš chybu. Toto však bolo iné a bolo ťažké dostať to do finál­neho stavu. Záro­veň je to veľmi veľa mate­riálu a bolo to treba pre­mys­lieť, lebo kniha musí čita­te­ľov baviť dlh­šie. Zatiaľ to našťas­tie vychá­dza a refe­ren­cie sú bru­tálne, až som sám prek­va­pený.

Kniž­ných biz­nis prí­be­hov je veľa, no často idú ces­tou neap­li­ko­va­teľ­ných prázd­nych fráz. Sna­žil si sa neza­pad­núť do tejto kate­gó­rie?

Áno, preto som sa pri písaní Sup­portu sna­žil uvá­dzať čo naj­viac kon­krét­nych prí­pa­dov z nášho biz­nisu a nie len vše­obecné pravdy. Ďal­ším poku­som, ako to tro­chu oži­viť, bolo pri­da­nie online plat­formy s komu­nit­ným fórom a extra obsa­hom. Chcel som totiž do knihy vlo­žiť nejaké reálne e-maily a fotky, no nech­cel som, aby bola prí­liš hrubá, preto som to vymys­lel takto.

14939961_10209749244703708_5336310579965030128_o

V jed­nom roz­ho­vore si spo­me­nul, že pôvodne si chcel písať belet­riu. O čom by si písal?

Pred­tým som písa­val vše­li­jaké poviedky, ale to len také psy­cha­činy. Belet­riu teda zatiaľ nemám pre­mys­lenú. No aj na písaní Sup­portu ma naj­viac bavila prí­be­hová časť, lebo si veľmi rád vymýš­ľam, aj keď tam som si mohol iba trošku. Veľmi by ma bavilo písať nejakú haluz, kde si môžem vytvo­riť úplne nový svet a vymys­lieť celý prí­beh. Nech­cel by som však byť spi­so­va­te­ľom, lebo je to fakt ťažká práca. Keď chceš byť dobrý, musíš denne písať hodinu či dve a robiť si rôzne tré­ningy. Mys­lím, že za dva roky by sa dalo dostať na dobrú úro­veň, ale neviem, či by som tomu chcel obe­to­vať toľko času. Preto som sa roz­ho­dol, že si budem naďa­lej písať takým easy štý­lom.

Takže bude ďal­šia kniha?

Neviem, rád by som ešte nie­kedy v živote napí­sal dve, tri knihy. No nemám to zatiaľ naplá­no­vané, chcem si od toho tro­chu oddých­nuť, pre­tože to bola dosť veľká makačka neus­tále knihu pre­pi­so­vať a vkuse ju tuno­vať. Boli obdo­bia, keď som sa už na ňu neve­del ani pozrieť. 

Z knihy vyplýva, že škola ti toho veľa nedala a za úspech vďa­číš hlavne akti­vi­tám mimo nej. Aký zmy­sel teda má štu­do­vať prog­ra­mo­va­nie či pod­ni­ka­nie?

Zmy­sel to určite má, ale na dob­rých ško­lách. Vidím tiež veľký roz­diel medzi ľuďmi, ktorí sa zamest­nali hneď po stred­nej škole, a ktorí až po vyso­kej. Je tam jed­nak vekový roz­diel, ale aj roz­diel v mys­lení. V knihe to tak píšem preto, lebo som naozaj čakal, že FEI-ka bude top vrámci IT-čka, ale pri­tom bola veľmi zasta­ralá. Člo­veku to však vždy niečo dá, a aj keď na to kaš­leš, niečo sa na teba nalepí. Spoz­ná­vaš veľa zau­jí­ma­vých ľudí a aj dis­ku­sie s nimi v krčme ťa posú­vajú a pomá­hajú ti vytvá­rať si iný sve­to­ná­zor. Určite by som sa však sna­žil ísť do oveľa lep­ších škôl, nie­kde v zahra­ničí. Slo­ven­ské školy budú fajn, keď sa tro­chu upg­rade-ujú. Pri štú­diu záleží aj na tom, čo chceš kon­krétne robiť. Ak chceš byť čisto prog­ra­má­tor, tak je zby­točné zabí­jať v škole päť rokov. Ale ak chceš byť vedec alebo roz­umieť prob­le­ma­tike hlb­šie, nemáš až tak na výber. 

14917044_10209749244143694_8347940830782394350_o

Mišovu knihu Sup­port si môžeš kúpiť tu.

Tvr­díš tiež, že star­tu­pové súťaže sú často len hlad­ka­ním ega a sku­točný biz­nis sa robí inde. Majú teda pre mla­dých pod­ni­ka­te­ľov zmy­sel?

Určite áno, je to skvelá skú­se­nosť a posu­nie ťa dopredu, môžeš spra­viť mar­ke­ting svojmu pro­jektu a zozná­miš sa s novými ľuďmi z biz­nis pro­stre­dia. Nesmieš sa však zacyk­liť v tom, že si už dosia­hol svoj cieľ a si úspešný. Takto dopadne veľa ľudí, ktorí potom len cho­dia po súťa­žiach a pred­náš­kach a pro­dukt vôbec nevy­ví­jajú. To je zle. No vyskú­šať si jednu, dve takéto súťaže je určite fajn. Je to ako so všet­kým, musíš nájsť správnu mieru a záleží, ako to vieš využiť. Via­ce­rým fir­mám pomohlo, keď vyhrali. Zrazu mali viac kli­en­tov, lepší mar­ke­ting. My sme boli s Nice­reply len na dvoch — jed­nej v Česku a Star­tup Awards. Tam som bol minulý rok ako men­tor, no tento rok to veľmi nestí­ham sle­do­vať.

Ak by si mal vyme­no­vať naj­väč­šie chyby, ktoré slo­ven­ské star­tupy robia, aké by to boli?

Podľa mňa neve­dia pre­dá­vať a dosta­točne skoro zís­ka­vať kli­en­tov. Hrajú sa so svo­jím pro­duk­tom, ale nemajú skú­se­nosť, ako zís­kať čo naj­viac zákaz­ní­kov a ďalej šká­lo­vať. Toto si naj­viac vší­mam, keď porov­ná­vam zahra­ničné star­tupy so slo­ven­skými. Oni sa naozaj líšia tým, že mar­ke­ting aj pre­daj robia lep­šie. Mladé pro­jekty by sa jed­no­du­cho nemali báť a mali by začať pre­dá­vať a zdo­ko­na­ľo­vať sa v tom, aj keď to znie ako jed­no­du­chá odpo­veď. My to zrejme máme vo výchove a v men­ta­lite, možno to je aj skú­se­nos­ťou z 90. rokov, keď tu boli všetci tí pre­da­vači, čo ťa len o**bávali. Pri­tom keď ti nie­kto niečo pre­dáva, môže to byť zau­jí­mavá prí­le­ži­tosť niečo dostať a stačí pove­dať: Nepáči sa mi to, nech­cem to. Teraz sa toho každý bojí a sales-ák je vní­maný ako slizký haj­zel. Je to tiež o tom, že by mal kli­en­tovi pomôcť rie­šiť nejaký prob­lém, a nie mu len niečo pre­dať.

V jed­nej z kapi­tol spo­mí­naš, že star­tu­pom môžu pomôcť aj inves­tori a men­tori. Ty si jed­ným z naj­zná­mej­ších slo­ven­ských Angel inves­to­rov. Podľa čoho sa roz­ho­du­ješ, ktorý biz­nis pod­po­ríš?

Vybe­rám si na základe rôz­nych kri­té­rií. Jed­nak tí ľudia už musia mať niečo uro­bené, lebo nerád men­to­ru­jem nápad, ktorý je len vir­tu­álny a je to len bave­nie sa v teore­tic­kej rovine. Naj­rad­šej mám, keď je už vidieť nejaký výsle­dok a viem, akým sme­rom idú. To zna­mená, že sú akcie­schopní a vedia makať. Záro­veň si musíme byť sym­pa­tickí, musí sa mi páčiť čo robia, akí sú foun­deri a musí ma baviť stre­tá­vať sa s nimi.

36011_409491792141_6502749_n

Ohra­ni­ču­ješ sa pri­tom svo­jím odvet­vím alebo by si vedel inves­to­vať aj do nie­čoho iného?

Základné pra­vidlo, ako pri inves­to­vaní neprísť o pra­chy, znie: Inves­tuj do toho, čomu roz­umieš. Viem si pred­sta­viť, že by som možno išiel aj do nie­čoho, v čom nie som úplne doma, ale rad­šej upred­nost­ňu­jem veci, pri kto­rých hneď vidím, že fun­gujú a majú poten­ciál pre­dá­vať. Asi by to veľmi nešlo so sta­veb­níc­tvom či gastrom, kde vôbec nero­zu­miem daným met­ri­kám.

Slo­ven­skú biz­nis a star­tu­povú scénu poznáš veľmi dobre. Vedel by si iden­ti­fi­ko­vať trendy, akým sme­rom sa bude hýbať?

Asi len také vše­obecné, ako naprí­klad trend vývoja v oblasti ume­lej inte­li­gen­cie alebo digi­ta­li­zá­cie, naprí­klad v health­care alebo vzde­lá­vaní. Veľ­kým boomom bol 3D prin­ting, no teraz to troška opa­dáva, pre­tože sa zis­tilo, že tech­no­ló­gia nie je na takej úrovni, aby bola masová. Vidím to skôr v expo­nen­ci­onál­nych tech­no­ló­giách, keď sa digi­ta­li­zuje a veci sa sna­žia robiť efek­tív­nej­šie. V pozí­cii star­tupu by som sa však neh­ral na to, čo je v móde, lebo vtedy je už neskoro. Väč­šina úspeš­ných firiem vznikla tak, že niečo robili a ani neve­deli, že budú súčas­ťou trendu. Zho­dou náhod v tom však boli dobrí a zrazu ten trend pri­šiel, oni už mali firmu a kno­wledge a vtedy vyle­teli vysoko. Bolo to tak naprí­klad v prí­pade bit­co­inov. Ja by som začí­na­jú­cim pod­ni­ka­te­ľom hovo­ril, nech pra­cujú na tom, čo ich baví a možno budú mať šťas­tie, že to raz bude trend. Keď to však nie­kto robí prí­liš pre­mys­lene, je veľká šanca, že mu to nevyjde. 

Zažil si už kupo­va­nie firmy. Za akých okol­ností by si bol ochotný pre­dať tú svoju?

Už dlho nám chodí veľa ponúk na pre­daj Web­sup­portu, každý rok príde jedna či dve. Nikdy nám to však nedá­valo zmy­sel, vždy nás ešte Web­sup­port bavil a pove­dali sme si, že vieme rásť aj bez toho. Takže ak by prišlo k neja­kej bru­tál­nej ponuke, ktorá sa neod­mieta, možno by som sa nad tým zamys­lel. Nepot­re­bu­jem však firmu pre­dá­vať za nor­málnu mar­ket price, len aby som mal peniaze.

1147108_10151541285142142_180119775_o

Nie je to dávno, čo si sa vzdal postu CEO a našiel za seba náh­radu. Ako to pre­ží­valo tvoje ego a aká je tvoja momen­tálna akti­vita vo firme?

Moje ego bolo rado, že nemusí nič robiť. Ja mám síce veľké ego, ale záro­veň som aj veľmi lenivý, a to sa cel­kom dobre kom­bi­nuje. Teraz som iba šéf boardu, čiže raz mesačne si poze­rám nejaké reporty a stre­tá­vam sa s nimi, niečo pre­kon­zul­tu­jem a odkon­tro­lu­jem, či ide všetko tak, ako má. 

V závere knihy sa dozve­dáme, že s tvo­jím plá­nom ísť do dôchodku v trid­siatke to nie je až také horúce. Už vieš, do čoho sa pus­tíš, keď skon­číš turné mud­ro­va­čiek?

Rie­šime si teraz okra­jovo s cha­lanmi pro­jekt Neseda a pome­dzi to stále robíme Slovensko.Digital a roz­mýš­ľame, ako našu kra­jinu ešte viac zlep­šiť.

O aké zlep­še­nia ste sa zatiaľ pri­či­nili?

Je to na dlhé lakte a stále je tu množ­stvo prob­lé­mov, no za posledný rok sme ušet­rili asi 250 mili­ó­nov eur. Oko­men­to­vali sme jeden národný doku­ment k IT-čku a reálne sme doň vlo­žili veľa vecí, ktoré sa schvá­lili. Voľby.Digital, ktoré sme robili, pri­niesli dvoj­ná­so­bok voli­čov a na tej plat­forme sa dnes rozo­be­rajú stovky tém, rôzne doku­menty a podobne. Rie­šime toho teraz veľa a záro­veň je nové prog­ra­mové obdo­bie, takže uvi­díme, ako sa to celé navrhne. Mys­lím si, že nastal bru­tálny prog­res, ale stále je množ­stvo vecí, ktoré treba ešte dlhé roky drtiť. Ja som v tom však opti­mis­tický. Viem, že svet nie je čier­no­biely a že nič nezmizne hneď, no mne veľmi pomáha prog­res, ktorý vidím. Niečo vylep­šíš a nemusí to byť hneď doko­nalé. Ľudí ako keby spa­ci­fi­ko­valo, že niečo neve­dia spra­viť na sto per­cent, a vtedy im to za to nestojí. 

V biz­nise si zažil mnohé úspe­chy aj ťaž­šie časy. Aký naj­horší strach si mal?

Kon­krétne vo Web­sup­porte to bolo asi vtedy, keď sme mávali výpadky. Vždy mám však naj­väčší strach, keď niečo laun­chu­jeme, aká bude reak­cia ľudí. To člo­vek nikdy nevie. Tak to bolo aj pri knihe a mno­hých našich pro­jek­toch. Keď na nie­čom dlho robíš a ideš to dávať von, vždy máš stres pred rea­li­tou. Jedna vec je, aký dosta­neš feed­back a druhá, či to ľudia reálne kupujú a či to pri­náša hod­notu. Mnohí len chvá­lia, pre­tože ti nechcú pove­dať, že je to blbosť, ale už si to nekú­pia. Takže strach ply­nie hlavne z toho, či tvoj výtvor má zmy­sel a netvo­ril si ho zby­točne. 

11223594_10206268555728659_8561813610248381219_n-1

Veľkí pod­ni­ka­te­lia majú často veľké vízie. Elon Musk sníva o kolo­ni­zo­vaní Marsu. O čom sníva Tru­ban?

Ja by som bol veľmi rád, keby sa Slo­ven­sko upg­rade-ovalo do akejsi dru­hej ite­rá­cie. Pro­stred­níc­tvom Slovensko.Digital vidím obrov­ský poten­ciál, ako by sme sa tu mohli mať dobre a ako by sa tu mohli veci robiť. Jediný prob­lém je, že to niečo strašne brzdí. Mys­lím si, že sú to ľudia, kto­rým vyho­vuje súčasný stav a mys­lia si, že to je to naj­lep­šie, čo môže byť. Rád by som myš­lienku, ktorú sa sna­žíme rea­li­zo­vať, ešte viac roz­ší­ril a vylep­šil. Toto je moja vízia. 

Je nejaký zahra­ničný prí­klad, ktorý tvoju pred­stavu spĺňa?

Mne sa naprí­klad páčilo Dán­sko, ale každá kra­jina má svoje výhody a nevý­hody, nič nie je doko­nalé. Keď prí­deš do Dán­ska, tiež tam ľudia robia 30 rokov na hypo­téky, len majú iný životný štan­dard. Netreba sa teda po nie­kom opa­ko­vať. Mojou víziou je vytvo­riť si vlastnú ver­ziu Slo­ven­ska. Aby sme sa stále len neprib­li­žo­vali k nie­komu a nedo­bie­hali dru­hých, ale pro­stred­níc­tvom tech­no­ló­gií pre­sko­čili nie­koľko cyk­lov.

Sme­ro­va­nie tvo­jej firmy výrazne zme­nila kniha Upg­rade, vďaka kto­rej ste sa roz­hodli stať jed­not­kou na trhu. Aké osob­nosti ťa podobne ovplyv­nili?

Ja to mám tak, že nemám žia­den jeden kon­krétny vzor. Každý má dobré aj zlé vlast­nosti. Máme však vlastnú pod­ni­ka­teľ­skú sku­pinu, v kto­rej sa sna­žím brať si od kaž­dého niečo dobré. Naprí­klad vidím, že nie­kto je veľmi hype­rak­tívny a hovo­rím si, že by som chcel mať takú ener­giu. Nie­kto vie zas do hĺbky roz­mýš­ľať a vždy povie veci, ktoré by mi nena­padli. Iný je zas super sales-ák a tak ďalej. Zo všet­kých ľudí si takto niečo vybe­rám a skla­dám. Záro­veň však vidím aj tie zlé vlast­nosti, kto­rým sa sna­žím vyhý­bať.

10520904_716980971716733_188571515881096445_o

Čo pozi­tívne si podľa teba berú oni od teba?

Veľa ľudí mi naprí­klad hovorí, že vďaka mne začali pod­ni­kať. Alebo mi cho­dia feed­backy, že ľudia pod­ni­kali a aj mali dobré obraty a zisky, ale majú pocit, že zaspali a až kniha ich moti­vo­vala dávať ďal­šie bomby. 

Absol­vo­val si extrémny triat­lon Nor­se­man. Bol to vrchol tvo­jej špor­to­vej akti­vity? Čo ťa naučil?

Jed­ným z mojich snov bolo dokon­čiť tieto pre­teky. Bolo to ťažké a dosť som pri­tom trpel, no nako­niec som bol šťastný. Bol to taký vrchol, pri kto­rom som si pove­dal, aké je super, že som dával aj takéto triat­lony. Ale asi mám rad­šej niečo rých­lej­šie, pre­tože toto bolo dosť do kopca a aj na bajku sa išlo pomal­šie. Nebola to až taká turis­tika, ale mám rad­šej, keď sa člo­vek reálne hýbe, behá. Záro­veň to bolo mnoho bolesti a preto neviem, či to chcem robiť každý rok. Určite by som si ešte nejaký zopa­ko­val, no nie som ako tí, čo dávajú aj dva ročne. 

Vedel by si apli­ko­vať nie­ktoré poznatky z behu aj na pod­ni­ka­nie?

Zo športu ich mám veľmi veľa a práve šport mi pomáha v inom uhle pohľadu na pod­ni­ka­nie. Týka sa to naprí­klad manaž­mentu, pri kto­rom sa ľudia sťa­žujú, že majú neja­kého zamest­nanca, pove­dia mu čo má robiť a on to nespraví. Ja sa ich však pýtam, či toho člo­veka poznajú až tak dobre a či vedia, že na to má. Nie je to náho­dou tak, ako keby si zobral 120-kilo­vého člo­veka a pove­dal mu, nech ide zaj­tra behať mara­tón? Pri­tom vieš, že to nedá a po pár met­roch sa na to vykašle. Tiež mu nebu­deš nadá­vať, že to nedal. Toto všetci chápu vo fyzic­kej rovine, no v pra­cov­nej nie.

1400761_10203861421308366_8002849621304843824_o

Nedávno si strá­vil dlhší čas v USA so ženou, dokonca si tam písal aj svoju knihu. Plá­nu­ješ sa tam raz usa­diť?

Nie, chceme ísť nas­päť na Slo­ven­sko. V USA je to všetko super, ale nech­cel by som tam žiť. Asi to máme akosi v génoch, od stravy po kamo­šov, že máme všetko tu na Slo­ven­sku. Vždy keď prí­dem späť, vidím, odkiaľ pochá­dzam. Naprí­klad aj taká blbosť, že v Kali­for­nii je stále slnko, čo je kaž­dého sen — nemať ročné obdo­bia, no keď to máš, tak ti zase vadí, že nemáš jeseň. Je to super kra­jina, milí ľudia a veľa prí­le­ži­tostí, ale chcem žiť tu.

Prvý­krát si USA nav­ští­vil vďaka výhre v Star­tup Awards. Je sen mno­hých star­tu­pis­tov o Sili­con Val­ley opráv­nený?

Podla mňa do urči­tej miery áno, pre­tože je to tam úplne iné, ale samoz­rejme je to trošku pre­haj­po­vané. Aj to veľké pod­ni­ka­nie sa dá robiť odvša­dial zo sveta vrá­tane Slo­ven­ska. Je však fajn ísť si to pozrieť, byť tam dva mesiace a uro­biť si svoj názor.

Na tvo­jom biz­nis prí­behu je tiež zau­jí­mavé, že s prvým člo­ve­kom, s kto­rým si to roz­bie­hal, si sa nikdy nestre­tol…

My s The­men­tom už 10 rokov nie sme v kon­takte. Boli sme z vir­tu­ál­neho pro­stre­dia a ja som mal veľa takz­va­ných kamo­šov, s kto­rými sme sa na nete bavili, ale nikdy som nemal potrebu vidieť sa s nimi. Potom išli všetci naprí­klad na výšku. Už si ani nepa­mä­tám tie mená, nebolo to nič na štýl pokrv­ného brata alebo otca, s kto­rým som sa nikdy nevi­del.

11060934_10206738817367524_2833988068079213100_n

Zdroj foto­gra­fií a titul­nej foto­gra­fie: facebook.com/michal.truban/osobný archív Michala Tru­bana

Pridať komentár (0)