Michal Vaško: Bez dob­rého dizajnu nemô­žete mať naj­lep­šiu čoko­ládu

Michal Tomek / 27. apríl 2014 / Tools a produktivita

Na dizajne ho fas­ci­nuje spá­ja­nie bodiek, ale aj to, keď vidí dizajn dýchať v reál­nom svete. Len nedávno sa pre­sťa­ho­val do Sili­con Val­ley a ešte sa spa­mä­táva z časo­vého posunu. Chý­bajú mu tam krásne slo­ven­ské ženy a chutná kuchyňa. Počas svo­jej kari­éry pra­co­val pre známe značky ako LA Times alebo Tesco, no má pod drob­no­hľa­dom aj slo­ven­ské auto­maty na lís­tky MHD. Dizaj­nér Michal Vaško. 

Čím práve žiješ?

Momen­tálne som sa čerstvo pre­sťa­ho­val do Palo Alto, takže žijem zaria­ďo­va­ním, kupo­va­ním nábytku, boju­jem s jet-lagom. Ale tiež si zvy­kám (a to cel­kom ľahko) na krásne a teplé poča­sie v Sili­con Val­ley. S tímom makáme na nových pro­jek­toch a vylep­še­niach pre Voxer, v rámci kto­rého sa sna­žíme zjed­no­du­šiť a vylep­šiť bežnú komu­ni­ká­ciu medzi ľuďmi doma, ale najmä v práci.

Žil si dlho­dobo v Lon­dýne, teraz fun­gu­ješ v San Fran­ciscu. Prečo taká zmena? Chcel si sa dostať do Sili­con Val­ley alebo sa len posú­vaš opač­ným sme­rom späť na Slo­ven­sko?

Cítil som, že chcem zmenu a novú výzvu — či už pro­stre­dia alebo kul­túry. Sedem rokov v Lon­dýne mi dalo veľmi veľa a je to v pod­state miesto, kde som ako dizaj­nér vyrás­tol. Mesto má svoje čaro a nesku­točné množ­stvo mož­ností. Mám tam stále veľa pria­te­ľov a kon­tak­tov, takže Lon­dýn má v mojom srdci špe­ciálne miesto. To aj napriek tomu, že som sa ho roz­ho­dol opus­tiť a skú­siť niečo nové.

Na Slo­ven­sko by som sa rád nie­kedy v budúc­nosti vrá­til, ale momen­tálne sa cítim ešte prí­liš hladný a mladý na to, aby som nad tým pre­mýš­ľal.

Takže by si chcel na dôcho­dok zakot­viť na Slo­ven­sku? Mnohí, čo odchá­dzajú, nemajú už ambí­cie vrá­tiť sa.

Veľmi rád by som sa vrá­til. Záleží to však od mno­hých fak­to­rov. Ja sa domov vra­ciam často a rád. Čo ma ale mrzí, je to, že veci sa hýbu dopredu len veľmi pomaly. Nie­kedy mám pocit, že idú dokonca opač­ným sme­rom.

Chýba ti Slo­ven­sko?

Chýba mi rodina a ľudia, čo je úplne pri­ro­dzené. Okrem toho mi tiež chý­bajú také veci ako naše krásne ženy či nezdravá, ale veľmi chutná kuchyňa (úsmev). Na dru­hej strane som v posled­nom čase doma cel­kom často, takže to až tak veľmi nepo­ci­ťu­jem. Rád ces­tu­jem a najmä lie­tam. Člo­vek má tam hore čas v pokoji pre­mýš­ľať nad všet­kým, čo ho dole čaká. Mám to veľmi rád. Veď aj teraz, keď dopi­su­jem tieto riadky, sedím v lie­tadle do San Fran­cisca.

Aký je roz­diel v živote v Lon­dýne a San Fran­ciscu?

Spíme tam o osem hodín dlh­šie a zväčša je tam v prie­mere o desať stup­ňov tep­lej­šie a slneč­nej­šie (úsmev). Samoz­rejme, je to nepatrný roz­diel. San Fran­cisco mi príde kom­pakt­nej­šie a prí­jem­nej­šie. Ľudia sa tu viac smejú a sú zho­vor­či­vejší. Určite je to aj poča­sím. Veľký roz­diel vidím aj v pro­stredí. V okolí San Fran­cisca je nesku­točné množ­stvo par­kov a miest, kam môže člo­vek autom vypad­núť na výlet, na vínnu cestu alebo aj na lyžo­vačku. To v Lon­dýne nebolo v takejto miere možné, žiaľ.

Super je tiež to, že celá Bay Area žije star­tupmi, a tak nie je zried­kavé, že v kaviarni natra­fíte na top ľudí zo star­tup sveta.

Ako dlho si už v Sili­con Val­ley? Vieš už pove­dať, aký je výsle­dok kon­fron­tá­cie pred­stáv a rea­lity?
Prvý­krát som bol vo Val­ley na dovo­lenke v roku 2012 a zapá­čilo sa mi tu. Minulý rok v apríli som sa sem rea­lo­ko­val a strá­vil tu krásne leto. Finálne sťa­ho­va­nie však muselo počkať kvôli všet­kým potreb­ným papie­rom. Ame­rická imig­rá­cia nie je zábava. To vám potvrdí každý, kto s tým mal doči­ne­nia. Val­ley je jedna rea­lita a Ame­rika je druhá rea­lita, a tá je tvrdá. Samoz­rejme, že člo­vek selek­tuje, čo sa mu páči a čo nie. Ale ja sa tu momen­tálne cítim veľmi prí­jemne.

Ako by si v jed­nej vete cha­rak­te­ri­zo­val star­tu­povú atmo­sféru Sili­con Val­ley?

Sili­con Val­ley je pre mňa naj­väčší zhluk kapi­tálu, poten­ciálu, nad­še­nia a talentu na meter štvor­cový na Zemi.

Kto ťa inšpi­ruje v živote a v práci?

Toho je viac. Mňa inšpi­ruje skoro všetko, preto by som nepo­ve­dal jednu kon­krétnu vec. Je to zmes ľudí, farieb, miest, cha­rak­te­rov, ces­to­va­nia… Tiež nachá­dzam inšpi­rá­ciu v kaž­do­den­ných prob­lé­moch, ktoré sa dajú rie­šiť lep­šie a jed­no­duch­šie. Keď vidím prob­lém, tak sa nad ním zamys­lím a začí­nam hľa­dať rie­še­nie — či už po logic­kej alebo vizu­ál­nej stránke. Člo­vek si rád kom­pli­kuje veci (úsmev).

Aký prob­lém ťa napo­sledy inšpi­ro­val?

Napo­sledy to boli asi auto­maty na lís­tky MHD v Bra­ti­slave. Ten auto­mat je nepre­hľadný, hrozne repli­ka­tívny a úplne nejasný. Neho­vo­riac o všade mega natla­če­nom texte, ktorý nemá pries­tor na dýcha­nie. Alebo teraz ma inšpi­ro­valo niečo v súvis­losti s lie­ta­ním. V rámci kon­krét­neho letu by sa len vytvo­rila extra plat­forma, kde by člo­vek mohol ešte pred odle­tom pre­dať svoje lep­šie miesto v lie­tadle, a tak si zní­žiť cenu letenky daného letu. Pro­fi­to­vala by z toho aj letecká spo­loč­nosť, ktorá by si teore­ticky brala 10% pro­ví­ziu z trans­feru. Na dru­hej strane by člo­vek, ktorý nerád sedí naprí­klad v strede, mal šancu sa dostať k lep­šiemu miestu za omnoho niž­šiu sumu peňazí (ako upg­rade na vyš­šiu triedu).

Aké sú tri veci, ktoré ťa na dizajne naj­viac bavia?
Samoz­rejme, je to logická stránka pro­jektu. Fas­ci­nuje ma spá­jať bodky, rie­šiť nové postupy a vytvá­rať tak rôzne flows pre apli­ká­ciu, na kto­rej pra­cu­jem. Aj keď ľudia zmýš­ľajú podobne, každý člo­vek je indi­vi­du­alita, a tak nikto nepre­mýšľa úplne rov­nako. Preto musí byť apli­ká­cia vytvo­rená tak, aby si všetci našli v danom pro­stredí svoju cestu. Pat­rične mám rád aj vizu­álnu časť, pri kto­rej sa doťa­huje vizuál do finál­nej podoby a twe­a­kujú sa detaily.

A po tre­tie, najk­raj­šie a veľmi pote­šu­júce je vidieť dizajn dýchať v reál­nom svete, keď už ľudia apli­ká­ciu či web pou­ží­vajú. Veľmi ma teší, ak vidím ľudí pou­ží­vať môj dizajn alebo pro­dukt, na kto­rom som pra­co­val.

<! – [endif] – >

V posled­nej dobe sa slovo dizajn dostáva do úst ľuďom stále viac. Máš pocit, že je okolo toho akási bub­lina?

Dizaj­néri sú ľudia z mäsa a kostí, ako každý iný. To, že robia dizajn, je na základe ich pred­po­kla­dov a talentu. Mys­lím si, že spo­loč­nosť po celom svete si začína uve­do­mo­vať silu dizajnu. V dneš­nej dobe totiž nemô­žete mať naj­lep­šiu čoko­ládu na svete, pokiaľ ju neza­ba­líte do krás­neho obalu, ktorý daný pro­dukt repre­zen­tuje. Dizaj­néri sú akýmsi spá­ja­cím mecha­niz­mom medzi komerč­ným sve­tom a kon­zum­ným sek­to­rom. Nemys­lím si, že okolo dizajnu je bub­lina. Možno mám len pocit, že u nás doma sa tomu začalo veno­vať viac ľudí. Čo je ale veľmi prí­jemné zis­te­nie.

Dizajn nie je len to, čo člo­vek vidí na obra­zovke alebo to, čo vytvorí vo Illu­stra­tore. Je to oveľa širší pojem. Ako by si vysvet­lil lai­kovi, čo to ten dizajn je? 

Dizajn je nástroj, kto­rým člo­vek môže meniť veci k jed­no­duch­šiemu, prí­jem­nej­šiemu a prak­tic­kej­šiemu.

V máji sa v Bra­ti­slave bude konať kon­fe­ren­cia o dizajne a o tom, ako vie dobrý dizajn meniť veci k lep­šiemu — By Design Con­fe­rence. Vie dizajn meniť veci k lep­šiemu? Ako?

V prvom rade som rád, že sú na Slo­ven­sku ľudia, ktorí tieto kon­fe­ren­cie v posled­nej dobe robia a pri­vá­dzajú k nám zná­mych a kva­lit­ných ľudí zo zahra­ni­čia. Títo hos­tia potom inšpi­rujú najmä mla­dých, lokál­nych ľudí mys­lieť glo­bálne a bez zábran. To je v dneš­nom svete azda naj­pod­stat­nej­šie.

Dizajn je bez pochyby tou súčas­ťou spo­loč­nosti, ktorá je určená na evo­lú­ciu a v kaž­do­den­nom živote vie meniť veci k lep­šiemu. Pozrime sa len na orien­tačné tabule na ces­tách, popis na auto­ma­toch na lís­tky, bežné menu v reštau­rá­ciách či na domáce spot­re­biče. Rie­še­nia týchto objek­tov by mohli byť oveľa jed­no­duch­šie, ak by bol dizajn lep­šie pre­mys­lený a posta­vený na potre­bách uží­va­teľa. Ak ide o digi­tálny dizajn apli­ká­cií, kto­rému sa venu­jem ja, tak určite je to v dneš­nej dobe jedna z naj­pod­stat­nej­ších častí pro­duktu — musí totiž spĺňať účel, a pri­tom vyze­rať pre oko lahodne.

Sle­du­ješ slo­ven­skú dizaj­novú scénu?
Jed­ným okom. Síce som na Slo­ven­sku nikdy veľmi aktívne nepô­so­bil, mám tam veľa zná­mych a pria­te­ľov. Momen­tálne sme aj tu, v Sili­con Val­ley, sku­pinka dizaj­né­rov práve zo Slo­ven­ska. Takže sa dá pove­dať, že sle­du­jem slo­ven­skú dizaj­novú scénu zo Sili­con Val­ley (úsmev).

Pra­co­val si už pre mnoho kli­en­tov a star­tu­pov — Visu­alDNA, Ship­Serv, Badoo, Tesco a iné. Okrem toho si bol prí­tomný aj na pro­jekte pre Los Ange­les Times. Práca pre noviny je asi špe­ci­fická. Čo si pre nich robil?

Pre Los Ange­les Times sme robili zau­jí­mavý pro­jekt s Visu­alDNA. V dneš­nej dobe noviny vedia veľmi málo o svo­jich čita­te­ľoch a my sme chceli LA Times pomôcť roz­lúsk­nuť tento orie­šok. Pro­jekt sa zakla­dal na jed­no­du­chom vizu­ál­nom kvíze, na ktorý sa člo­vek dostal cez tea­ser “Per­so­na­lize your LA Times”. Ten vyze­ral ako oby­čajná časť webu. Uží­va­teľ sa dostal do pro­stre­dia, v kto­rom dostal rôzne otázky spo­jené s jeho osob­nos­ťou. Odpo­ve­dal pomo­cou výberu obrázka. Po pri­bližne ôsmich — devia­tich otáz­kach sme uží­va­teľa vypro­fi­lo­vali a pove­dali sme mu, že je naprí­klad “Sport Jun­kie”. Následne sme podľa špe­ciál­nych algo­rit­mov podá­vali špe­ci­fický obsah webu LA Times, ktorý bol per­so­na­li­zo­vaný na základe selek­cie a osob­nosti uží­va­teľa.

Budem tro­chu zabŕdať — dajú sa robiť kre­a­tívne veci aj pre takého kli­enta ako je Tesco?

V mini­mál­nej miere. TESCO je naj­väč­šia brit­ská firma, ktorá má svoje pra­vidlá a prak­tiky, ako aj ďal­ších x postu­pov, ktoré bež­nému člo­veku prídu abso­lútne nepod­statné. Ale Bri­tá­nia je významná tým, že nepo­sta­vila celo­sve­tové impé­rium len tak, že ľudia sedeli doma a hlad­kali koníka alebo tým, že by si každý robil, čo chcel.

Na dru­hej strane, ak sa člo­vek dostane k prí­le­ži­tosti robiť pre takúto firmu, ponuka sa neod­mieta. Ide o to, že nie možno práve TESCO bude tá firma, pri kto­rej kre­a­tívne explo­du­jete, ale na základe refe­ren­cií od takého giganta, akým TESCO bez pochýb je, sa môžete dostať k iným veľmi zau­jí­ma­vým pro­jek­tom. A pri tých si tú kre­a­tív­nosť vynah­ra­díte. To je aj moja skú­se­nosť.

A dostal si sa vďaka Tescu k iným zau­jí­ma­vým pro­jek­tom?

Áno, ako som spo­me­nul, bola to aj moja skú­se­nosť. Vďaka TESCU sme sa dostali k rie­še­niu extra­netu pre Exxon Mobil, čo je naj­väčší ropný gigant na svete. A keďže Exxon Mobil je aj jeden z naj­väč­ších spon­zo­rov v motoš­porte, dostal som sa k dizaj­no­va­niu tohto pro­jektu. Naj­viac som si užil prácu na Hos­pi­ta­lity sec­tion pre For­mulu 1 a NASCAR v Ame­rike, v rámci kto­rej Exxon Mobil ponú­kal roz­hra­nie pre svo­jich dvor­ných zákaz­ní­kov, kli­en­tov. Malo napo­môcť tomu, aby sa dostali k celému hos­pi­ta­lity eventu, naprí­klad na Veľkú cenu alebo špe­ciálny závod NASCAR. Sys­tém bol nesku­točne detailne pre­špe­ku­lo­vaný, a aj pri tomto pro­jekte som sa naučil, čo je to sta­rost­li­vosť o zákaz­níka. Záro­veň som zisi­til, ako veľa sa toho ešte mám naučiť.

A skúsme sa vrá­tiť na Slo­ven­sko. Vidíš medzi slo­ven­skými star­tupmi nejakú glo­bálnu začí­na­júcu hviezdu?
Mys­lím si, že v posled­ných rokoch sa naša scéna poma­ličky ale isto pre­bú­dza, či už počtom alebo kva­li­tou jed­not­li­vých pro­jek­tov. Ak by som mal pove­dať jeden, ktorý má taký poten­ciál, to si asi nedo­vo­lím. Kaž­do­pádne by som bol nesku­točne rád, ak by po ESET-e nie­kto pre­bral šta­fetu a opäť potia­hol tak latku ako aj značku MADE IN SLO­VA­KIA v digi­tál­nom svete o trošku vyš­šie. 
 

Vidíš nie­koho takého?

Momen­tálne nevi­dím nikoho, kto by bol v tejto pozí­cii.

Na záver moja obľú­bená otázka — piješ kávu? :)

Kávu zbož­ňu­jem a pijem ju denne. Medzi moje obľú­bené kaviarne patrí jed­no­značne Blue Bottle v San Fran­ciscu a Mon­mouth v Lon­dýne. Na zdra­víčko! (úsmev)
 

Zdroj: huffingtonpost.com, logoeps.net, archív Michal Vaško

Pridať komentár (0)