Sme najop­ti­mis­tic­kej­šou gene­rá­ciou Slo­ven­ska

Marin Bohunický / 2. október 2016 / Zo Slovenska

Zmena je pri­ro­dzená.

Naši starí rodi­čia si zažili vojnu a prí­liš veľa dôvo­dov na pozi­tívne mys­le­nie nemali. Ich život sa v naj­ťaž­ších časoch pre­mie­ňal na boj a každý kúsok jedla mal svoj veľký význam. Našim rodi­čom preto pre­dali myš­lienku, aby tvrdo pra­co­vali — aby si zabez­pe­čili sta­bilný prí­jem a slušný život.

Naši rodi­čia na základe tejto rady tvrdo pra­co­vali a uviedli svet do eko­no­mic­kej pros­pe­rity. Dnes máme v rodi­nách dve autá, mäso si môžeme dovo­liť aj nie­koľ­ko­krát denne a neus­tále nosíme čisté oble­če­nie. To, čo sa dnes zdá ako samoz­rej­mosť, to kedysi samoz­rej­mos­ťou nebolo.

A tak sme vďaka rodi­čom zís­kali slo­bodu — slo­bodu robiť si, čo chceme. Nie­kto sa vydal jed­no­duch­šou ces­tou “zaší­va­nia sa”, nie­kto nasle­duje ich kroky a vydal sa ces­tou kari­ér­neho postupu, no mnohí z nás sa úplne vymy­kajú všet­kému, čo naša kra­jina dote­raz poznala — sme prvou gene­rá­ciou, ktorá sa nespo­lieha na poli­ti­kov. Sme prvou gene­rá­ciou, ktorá berie Slo­ven­sko ako “pro­jekt”.

Pro­jekt, kde je toho tak veľa, čo môžeme zme­niť. Pro­jekt, kde si každý môže zosta­viť svoj tím a pra­co­vať na tom, čo mu je najb­liž­šie. Pro­jekt, ktorý má kopec prob­lé­mov, ale o to väčší poten­ciál. Pro­jekt, kde je každý záu­jemca pri­jatý a každý dostane svoju šancu.

college-older-student-learning

foto: Marko Mila­no­vic

Nebo­jíme sa pod­nik­núť riziko, nebo­jíme sa robiť veci inak, nebo­jíme sa auto­rít a už nie­koľ­ko­krát sme doká­zali, že spolu vieme byť silní. Možno nie ide­álny prí­klad, ale čo naprí­klad tá nedávna pou­ličná párty v Bra­ti­slave?

Zo Slo­ven­ska sme si uro­bili doslova star­tup. Vyža­duje si veľa práce, a tak skoro zbie­rať plody nebu­deme, no ak vytr­váme a budeme veriť našim ide­álom, raz môžeme vytvo­riť niečo obdi­vu­hodné — kra­jinu, kde veci reálne fun­gujú.

Nie je ale všetko také ide­álne, ako sa na prvý pohľad zdá. Vidím tu jeden vážny prob­lém, pred kto­rým ťa chcem varo­vať. V dobe sociál­nych sietí vyža­du­jeme ins­tantnú gra­ti­fi­ká­ciu. Mnohí z nás via­cej roz­prá­vajú, ako konajú. Ozná­mime svetu naše plány a cez páčiky zís­kame pocit, že sme už uspeli. Naj­väč­šie mysle pra­cujú poti­chu. Buďme pozi­tívni, ale záro­veň skep­tickí. A úprimní sami k sebe. Naštar­to­vali sme niečo veľké, no čias­tkové úspe­chy osla­vujme len chvíľu — pre­tože je pred nami cesta, ktorá potrvá zrejme ešte nie­koľko ďal­ších gene­rá­cií.

zdroj titul­nej foto: Stocksy

Pridať komentár (0)