Peter Stec: Tvorba kva­lit­nej archi­tek­túry je na Slo­ven­sku veľmi náročná

Alexandra Dulaková / 5. máj 2016 / Rozhovory

Napriek mla­dému veku už sti­hol para­lelne štu­do­vať v Bra­ti­slave a Viedni, neskôr na Prin­ce­tone, pra­co­vať pre sve­tové archi­tek­to­nické štú­dia v New Yorku, či pre­be­rať svoj pro­jekt so Zahou Hadid. Dnes vyučuje na Cor­nell Uni­ver­sity, pend­luje medzi Bra­ti­sla­vou a Pra­hou a dúfa, že si jed­ného dňa na Slo­ven­sku začneme vážiť hod­notnú archi­tek­túru, kto­rej nebude štát hádzať polená pod nohy. 

Pochá­dzaš zo Slo­ven­ska a záro­veň si dote­raz sti­hol vďaka práci a štú­diu archi­tek­túry pre­ces­to­vať veľa zau­jí­ma­vých častí sveta a prejsť mno­hými skve­lými ško­lami. Čím ti archi­tek­túra uča­ro­vala?

Vybe­ral som si v rôz­nych momen­toch to, čo sa mi zdalo zau­jí­ma­vej­šie. Pri para­lel­nom štú­diu vo Viedni a v Bra­ti­slave ma opan­tá­vala slo­boda na die Ange­wandte, kde sa robili divné, no oči­vidne vysoko kon­tro­lo­vané veci. Nemal som poňa­tia o význame Wolfa Prixa z Coop Him­melb­lau, keď som tam nastú­pil. Takisto pre Asym­tote do New Yorku som šiel pra­co­vať preto, že som v ich práci videl budúc­nosť vir­tu­ál­nej archi­tek­túry, hoci som ich ani nepoz­nal po mene. No odkedy som tam stá­žo­val, narástli z pia­tich na desať­ná­so­bok. Nikdy som teda nemal vidinu archi­tek­túry ako defi­ni­tív­neho posla­nia. Skôr vo svo­jej šírke doká­zala syn­te­ticky obsiah­nuť veľa mojich zdan­livo s ňou nesú­vi­sia­cich záuj­mov.

160306 Vienna 29

Ešte pred­tým si strednú absol­vo­val na fran­cúz­skom bilin­gvál­nom gym­ná­ziu. Aké sú podľa teba výhody tohto druhu štú­dia v porov­naní s tým bež­ným, rýdzo slo­ven­ským?

Jazyk pre mňa nebol tak zásad­ným roz­die­lom, skôr prí­stup k vzde­lá­va­niu. Slo­ven­ský sys­tém nie je nasta­vený veľmi kre­a­tívne. Kde môže štu­dent uplat­niť ori­gi­nálne nápady? Pod­po­ruje vlastné pro­jekty? Vedie ho k vývoju vlast­ných postu­pov, k odha­ľo­va­niu prob­lé­mov? Dôvod, prečo som skep­tický, je čias­točne daný aj nároč­nos­ťou hod­no­te­nia ori­gi­nál­nych výtvo­rov – výsledku diver­gent­ných postu­pov, ktoré nemajú jedno správne rie­še­nie.

Samoz­rejme, krúž­ko­va­nie odpo­vedí sa vyhod­notí lac­nej­šie a „objek­tív­nej­šie“, no nepri­ne­sie nič nové. Porov­ná­vam to so sedem­ho­di­no­vými dizer­tá­ciami, ktoré sme písali na fran­cúz­štinu, kde bola sub­jek­ti­vita obme­dzená vyža­do­va­nou štruk­tú­ro­va­nos­ťou textu aj jeho hod­no­te­nia. To dopĺňali naprí­klad semes­ter trva­júce ana­lýzy jedi­nej knihy, či pod­pora expe­ri­men­tov a ich inter­pre­tá­cie v prí­rod­ných vedách.

Po absol­vo­vaní gym­ná­zia si štu­do­val nie­len na Slo­ven­sku, ale aj vo Viedni a na ame­ric­kom Prin­ce­tone. Doká­žeš porov­nať spô­soby vzde­lá­va­nia na týchto mies­tach? Ktorý sys­tém ti vyho­vo­val naj­viac?

Roz­diel medzi ame­ric­kými Ivy Lea­gue uni­ver­zi­tami a našim vyso­kým škols­tvom je bohu­žiaľ radi­kálny. Zásadný roz­diel ale nie je v ško­lách samot­ných, skôr v ame­ric­kej spo­lo­čen­skej pod­pore kva­lity, inven­cie a ino­vá­cie, ako súčasti opti­mis­tic­kej, no aj výhod­nej tvorby budúc­nosti. U nás, ako aj vo väč­šej časti Európy, sa stre­tá­vame s kon­zer­va­tív­nou, reak­tív­nou a obran­nou polo­hou. Nie­kdaj­šia pod­pora vzde­la­nia v Ame­rike od prvých koló­nií podľa mňa nemá obdobu a dá sa u nás pred­sta­viť snáď len akti­vi­tami nášho obro­de­nec­kého hnu­tia. Dala by sa emu­lo­vať len nasta­ve­ním vzde­la­nia ako abso­lút­nej pri­ority.

Špe­ci­ficky som naprí­klad veľ­kým zás­tan­com rôz­no­ro­dosti pred­me­tov s vyvá­že­ným zastú­pe­ním vied a huma­nít, ktoré je na ame­ric­kých uni­ver­zi­tách štan­dar­dom. Nie­lenže umož­ňuje štu­den­tom porov­nať sa medzi sebou a vybrať si špe­cia­li­zá­ciu podľa vlast­ných pre­fe­ren­cií a kva­lít v špič­ko­vej kon­ku­ren­cii a na základe aktu­ál­neho stavu odboru. No takisto ich učí mys­lieť a posky­tuje široký základ postu­pov, zásad, zna­lostí – od kri­tic­kého mys­le­nia cez kre­a­tívne písa­nie, po vedeckú metódu atď. Tieto oblasti sa neskôr doká­za­teľne ovplyv­ňujú a vedú k pro­duk­tív­nej­ším a tvo­ri­vej­ším výsled­kom.

Die Ange­wandte (Uni­ver­zita uži­tých umení vo Viedni) bola iným typom školy, fun­go­vala sys­té­mom maj­strov­ských tried. Ten je zmys­lu­plný vo vzťahu k menej sys­te­ma­ti­zo­va­ným odvet­viam, kde sa zna­losti nebu­dujú line­árne. Mnohí špič­koví archi­tekti školu ani nedo­kon­čili, alebo sa pohy­bo­vali v nároč­nom, no cha­otic­kom a anar­chic­kom pro­stredí škôl ako lon­dýn­ska AA. Die Ange­wandte bola jej výni­moč­ným kon­ti­nen­tál­nym nápro­tiv­kom, a to výlučne vďaka jej pro­fe­so­rom. Počas môjho pobytu tam učili Zaha Hadid, Wolf Prix a Greg Lynn. 

Zdá sa až nelo­gické, že by bol efek­tívny sys­tém, kde si štu­denti v pod­state nájdu všetky zdroje sami (hoci vo výborne záso­bo­va­nej kniž­nici), kde sa učia hlavne jeden od dru­hého (všetky roč­níky pra­cujú spolu na tom istom zadaní), a kde sú hlav­ným výstu­pom modely (hoci vyro­bené v špič­ko­vých diel­ňach vyba­ve­ných súčas­nou CNC tech­no­ló­giou a ite­ro­va­ných para­lelne v pokro­či­lých prog­ra­moch). A predsa: efek­ti­vitu tohto vzde­la­nia zalo­že­ného hlavne na zruč­nos­tiach, zaru­čo­vali pra­vi­delné pre­zen­tá­cie pro­fe­so­rom, ktorí pomohli nasme­ro­vať poten­ciál vyví­ja­ného pro­jektu a zade­fi­no­vať jeho kon­cep­tu­álnu kos­tru.

Kam­pus inter­nát­nej školy, Team: Peter Stec a soma
Pro­jekt sa snaží zacho­vať exis­tu­júce kva­lity poľa, na kto­rom má byť umiest­nený – prie­stran­nosť a ďaleké výhľady. Budovy ply­nulo pre­chá­dzajú do kra­jiny vďaka gra­dientu kon­štruk­cií, cez per­goly, polo­ve­rejné pries­tory a zeleň. Pro­jekt s nimi pra­cuje ako s čas­ti­cami, zvý­raz­ňu­jú­cimi vní­ma­nie poľa ako napä­tia, orga­ni­zu­jú­ceho ply­nulo všetky ele­menty v jeho dosahu, orien­tu­júc ich na základe sklo­nov a orien­tá­cie sva­hov.

140710 NA Campus

Aké je to, pra­co­vať v triede nie­koho tak zná­meho a zau­jí­ma­vého, ako spo­mí­naná Zaha Hadid, prvá žena a mos­limka, ktorá vyhrala Pri­tz­ke­rovú cenu, akýsi ekvi­va­lent Nobe­lovky v archi­tek­túre?

Keď Zaha Hadid vyhrala kon­kurz na miesto po Han­sovi Hol­le­i­novi, mala zre­a­li­zo­vané dve stavby a pár pavi­ló­nov. No bolo neuve­ri­teľné sle­do­vať silu jej impé­ria, ktoré doká­zalo z Lon­dýna celú maj­strov­skú triedu pre­pó­lo­vať na pre ňu rele­vantnú dráhu výskumu pri maxi­mál­nej moti­vá­cii.

Pred prvou kri­ti­kou ju málo­kto osobne stre­tol. Väč­šina z nás pri­pra­vo­vala celú noc pre­zen­tá­cie, potom sa jej prí­chod posú­val tri dni, až kým nako­niec zaví­tala v sobotu s via­c­ho­di­no­vým meš­ka­ním. Tie tri dni sme veľmi nespali. Asi nikdy som odvtedy neza­žil podobné pôso­be­nie na diaľku, ktoré všet­kých úplne zmag­ne­ti­zo­valo jej výzvou. Pamä­tám si via­ceré pre­zen­tá­cie a kri­tiky, ktoré sa po víken­doch tiahli kľudne do dru­hej ráno. V tých dis­ku­siách sa naozaj dôsledne ana­ly­zo­vali pred­sta­vené kon­cepty vo vzťahu k naj­jas­nej­ším prí­kla­dom súčas­nej, moder­nej, no aj tra­dič­nej archi­tek­túry.

Práca Zahy Hadid: Hey­dav Ali­yev Cen­tre, Azer­baij­džán

1673188-poster-1280-zaha

foto: fast code design

Okrem nej si sa učil od mno­hých iných archi­tek­to­nic­kých pro­mi­nen­tov. Ktorá skú­se­nosť ti toho dala naj­viac?

Mal som naprí­klad to šťas­tie, že som ešte na Prin­ce­tone zažil ate­liér a semi­nár Petra Eisen­mana. Tam som si naplno uve­do­mil nena­hra­di­teľ­nosť výkre­sov a mode­lov, jedi­neč­nosť archi­tek­túry ako jazyka a textu. Vie­dol nás k jej pod­rob­nému číta­niu, volal to „close rea­ding.“ Pre­be­rali sme špe­ci­fické vyjad­ro­va­cie mož­nosti, ana­ly­zo­vali kano­nické stavby moder­nej archi­tek­túry a záro­veň sme všetko tes­to­vali na vlast­ných pro­jek­toch. Nápad z jeho ate­li­éru som rozp­ra­co­val v dip­lo­mo­vom pro­jekte. Pri­šiel na pre­zen­tá­ciu, pro­jekt si obľú­bil a navrhol, aby som mu zavo­lal. Ponú­kol mi prvú prácu po škole, tesne pred vypr­ša­ním ter­mínu na pre­dĺže­nie víz. Bola to výni­močná skú­se­nosť, hoci podobná jeho ate­li­éru na škole. No bola to prax v New Yorku, v kan­ce­lá­rii, ktorá bola jed­ným z cen­tier kri­tic­kej dis­ku­sie o súčas­nej archi­tek­túre.

Okrem iného patrí medzi práce Petra Eisen­mana aj Pamät­ník Holo­caustu v Ber­líne

Holocaust-Mahnmal_Berlin_2006

foto: Wiki­pe­dia

Časť tvojho post­gra­du­ál­neho štú­dia si absol­vo­val aj vďaka Fulb­righ­tovmu šti­pen­diu. Aké si s ním mal skú­se­nosti? Odpo­ru­čil by si ho aj ostat­ným?

Určite. Ja som tú prí­le­ži­tosť využil dva­krát: jed­nak na post­gra­du­álne štú­dium na Prin­ce­tone, ktoré takisto pod­po­rila uni­ver­zita, potom aj pri výskume uni­ver­zit­ných cam­pu­sov, ktorý som robil v Hous­tone na Rice Uni­ver­sity. Jed­nou z jeho výhod je výborná komi­sia zlo­žená z ame­ric­kých a slo­ven­ských odbor­ní­kov, ktorí majú záu­jem o kva­litu výskumu a záro­veň o kul­túrnu výmenu medzi oboma kra­ji­nami. Je málo šti­pen­dií, ktoré vyvá­žene pod­po­rujú aj huma­nitné témy. Mys­lím, že toto šti­pen­dium je pre súčasnú kul­túru, kto­rej význam je na Slo­ven­sku po desať­ro­čiach úplne zde­for­mo­vaný a nedo­ce­nený, jed­nou z naj­väč­ších pod­pôr. A určite pod­po­ruje aj archi­tek­túru pro­stred­níc­tvom alum­nov ako Imro Vaško, Monika Mitá­šová, Mar­tin Uhrík či Matúš Vallo.

Model záve­reč­nej práce na Prin­ce­ton Uni­ver­sity. Návrh pre­stavby koľa­jiska na West Side v New Yorku. Pra­vi­delný modul koľa­jiska v pod­zemí sa v ďal­ších pod­la­žiach defor­muje, aby obsia­hol rôz­no­rodé prog­ramy, od výstav­ných hál s níz­kou hus­to­tou v blíz­kosti kon­gre­so­vého cen­tra Javitts, po vysokú hus­totu hote­lo­vých veží pri náb­reží. Roz­siahle pries­tory bloku sú arti­ku­lo­vané gra­dien­tom kon­štruk­cií.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Archi­tek­túra je ťažké štú­dium, ktoré nez­vládne každý. Ak by nad ním nie­kto roz­mýš­ľal, čo by si mu pora­dil?

Na jed­nej strane je táto pro­fe­sia zalo­žená na mate­riá­loch — orga­ni­zuje veľké objemy hmoty a vyža­duje si teda vzťah k tes­to­va­niu pries­to­rov, mate­riá­lov, detai­lov, osvet­le­nia a podobne. Na dru­hej strane cítim výrazný dopad novej eko­no­miky na dema­te­ria­li­zá­ciu archi­tek­túry, na vypráz­dňo­va­nie jej sym­bo­lic­kého obsahu v pros­pech iných médií, na pre­chod od syn­te­tic­kého pro­jektu k dátami pod­lo­že­ným ana­lý­zam, od navrho­va­nia pries­toru k navrho­va­niu dia­gra­ma­tic­kého rie­še­nia kri­té­rií.

To si zase vyža­duje čoraz výraz­nej­šie zapo­je­nie ana­ly­tic­kého, sys­té­mo­vého a sym­bo­lic­kého uva­žo­va­nia pod­po­re­ného novými tech­no­ló­giami, ktoré urých­ľujú hľa­da­nie ino­va­tív­nych rie­šení. Inými slo­vami, na jed­nom stole môžete stále mať papier, lep a nož­nice, no na dru­hom vám počí­tač z vášho kódu gene­ruje výstup pre 3D tla­čia­reň.

Expe­ri­men­tal Archi­tec­ture Bien­nial
Inte­rak­tívna inšta­lá­cia pro­jektu roz­ší­re­nia cam­pusu VŠVU na praž­skom expe­ri­men­tál­nom bie­nále pre­zen­to­vala mož­nosti vývoja sprá­va­nia pre res­pon­zívne pries­tory: rôzne ele­menty pro­jektu rea­go­vali na zvý­šené zaťa­že­nie náv­štev­níkmi zme­nou klímy či osvet­le­nia, kon­tro­lo­vali zatie­ne­nie podľa vývoja poča­sia, či upra­vo­vali topo­gra­fiu pod­lahy podľa potrieb menia­cich sa even­tov.

130425 EAB Opening 06

Počas uni­ver­zit­ných rokov si na spo­mí­na­ných mies­tach samoz­rejme nie­len štu­do­val, ale aj žil. Ktoré ti naj­väčšmi uča­ro­valo a čím? 

Mám rád New York. Prvý­krát som tam šiel na interns­hip do Asymp­tote Archi­tec­ture. Potom som štu­do­val v Prin­ce­tone, no po škole som začal pra­co­vať u Eisen­man Archi­tects v Chel­sea. To pro­stre­die je záro­veň náročné a inšpi­ru­júce. Nie­ktoré archi­tek­to­nické kan­ce­lá­rie ani nezat­vá­rajú, no pri tro­che voľna je zážit­kom pocho­diť galé­rie a výstavy, stále sa deje niečo zau­jí­mavé. Je to jedno z cen­tier ume­nia a výtvory ako Gug­gen­heim či High Line to potvr­dzujú aj pre archi­tek­túru. Pred­nášky aj práce ate­li­é­rov na Colum­bia Uni­ver­sity zase pred­sta­vujú vízie ďal­šieho archi­tek­to­nic­kého vývoja.

Urbánna kul­túra je kolek­ciou pro­ti­klad­ných, no napriek tomu úspeš­ných pries­to­ro­vých kon­fi­gu­rá­cií: zelený Cen­tral Park a stena Pia­tej Ave­nue, nefor­málny Gre­en­wich Vil­lage a plá­no­vaný Stu­y­ve­sant Town, ele­gantný Mid­town a zahus­tený Finan­cial Dis­trict. K tomu kórej­ské, indické, čín­ske či pôvodne talian­ske štvrte, so zod­po­ve­da­jú­cou kuchy­ňou a oby­va­teľmi zdan­livo objek­tívne sam­plujú svet.

Pavi­lón Hyd­ra­Pier v Holand­sku z dielne Asymp­tote Archi­tec­ture 

Hydrapier_1

foto: arch­daily

Popri štú­diu si stí­hal ešte aj hrať na bicie. Vedia podľa teba podobné akti­vity pri tech­nicko-kre­a­tív­nej práci, akou je archi­tek­túra, pomôcť? 

V pros­pech štú­dia archi­tek­túry hovo­rilo aj to, že sa budem stí­hať veno­vať hudbe, no na inten­zívne cvi­če­nie ostá­valo stále menej času. Nako­niec to malo výhodu v tom, že namiesto sle­do­va­nia hudby kvôli tech­nike som inten­zív­nej­šie začal vní­mať jej kom­po­zí­ciu. V archi­tek­túre som hľa­dal ďalší, štvrtý roz­mer: úlohu času pri navrho­vaní. Pri tom bola hudba, ako jedno z múzic­kých umení zalo­že­ných na čase, veľmi rele­vant­nou. Mal som totiž pocit, že tra­dičné zara­ďo­va­nie archi­tek­túry medzi vizu­álne ume­nia, ktoré zdô­raz­ňujú pries­tor, je postupne roz­ma­zá­vané (napr. pro­cesmi navrho­va­nia, ktoré náš obor pou­žíva). Preto bola Pär­tova Tabula Rasa, s jej postupne miz­nú­cimi tónmi, inšpi­rá­ciou pri navrho­vaní postup­ných pre­cho­dov. Steve Reich bol zase zau­jí­mavý pri tvorbe inter­fe­ren­cií vrstve­ním kon­štruk­cií s malou ryt­mic­kou odchýl­kou a Ian­nis Xena­kis pri práci s oblakmi tónov.

Momen­tálne po absol­vo­vaní všet­kých štu­dij­ných prog­ra­mov pôso­bíš na Cor­nell Uni­ver­sity v Spo­je­ných štá­toch. Môžeš nám opí­sať, čomu sa tam práve venu­ješ?

Súčas­ťou Fulb­rightu (výmeny na základe Fulb­righ­tovho šti­pen­dia, pozn. redak­torky) je dvoj­ročné odo­vzdá­va­nie skú­se­ností doma. Z Cor­nellu som sa preto teraz vrá­til do Európy, no stále spo­lu­pra­cu­jeme s kole­gami na vývoji inte­rak­tív­nych archi­tek­to­nic­kých ele­men­tov. Práve nám na letnú kon­fe­ren­ciu v Los Ange­les pri­jali výskum zlep­še­nia sve­tel­ných pod­mie­nok inte­ri­éru elek­tro­nicky kon­tro­lo­va­ným odra­zom svetla. Začiat­kom tohto výskumu bol semi­nár, ktorý som na Cor­nelli učil. Veno­val sa budúc­nosti archi­tek­to­nic­kých prv­kov ako okná, dvere, fasádne a stropné panely, keď sa pre­poja v rámci Inter­netu vecí. Vyví­jali sme ich sprá­va­nie a pries­to­rový dopad. Hlavný ate­liér roz­ví­jal víziu sta­veb­ných nástro­jov, ako žeriavy či leše­nia, obo­ha­te­ných o vlastnú inte­li­gen­ciu. Hľa­dali sme špe­ci­fické pre­po­je­nia medzi jed­not­li­vými inte­li­gent­nými strojmi a im zod­po­ve­da­jú­cimi pries­to­ro­vými kon­fi­gu­rá­ciami. Na všet­kých zada­niach štu­denti popri mode­loch pries­to­rov pra­co­vali aj na elek­tro­nic­kých pro­to­ty­poch zalo­že­ných na plat­forme Ardu­ino.

Dip­lo­mová práca, Andreea Gule­rez
Záve­rečná práca, na kon­zul­tá­ciách kto­rej sa okrem ško­li­te­ľov zúčast­ňo­vali aj odbor­níci z NASA, sa veno­vala roz­ší­re­niu Medzi­ná­rod­nej ves­mír­nej sta­nice (ISS) o nafu­ko­vací modul, vďaka kto­rému by sa ISS stala len výskum­ným jad­rom väč­šieho, aj turis­tom dostup­ného pries­toru. Dip­lom tes­to­val nové prí­stupy k ľah­kým oba­lom s fle­xi­bil­nou geomet­riou, ktoré sú schopné v reál­nom čase rea­go­vať na prudké zmeny osvet­le­nia a tep­loty.

151207 AAP Finals 112

Keďže pôso­bíš na uni­ver­zite, pred­po­kla­dám, že pra­cu­ješ aj so štu­dentmi. Akí sú? A ako ich ovplyv­ňujú smart tech­no­ló­gie?

Tech­no­ló­gie naozaj nemajú, alebo by nemali mať, vplyv na moti­vá­ciu štu­den­tov. Tou je skôr zdravá kon­ku­ren­cia v škole a vysoké oča­ká­va­nia na invenčné práce. V posled­nom čase kvôli demo­gra­fic­kému vývoju a otvo­re­ným hra­ni­ciam padá počet pri­hlá­se­ných na slo­ven­ské školy, špe­ci­ficky archi­tek­to­nické, pri sta­bil­nom počte pri­ja­tých. To je odra­zom aj slab­nú­cej kon­ku­ren­cie­schop­nosti nášho vyso­kého škols­tva, no v koneč­nom dôsledku to hlavne zni­žuje kva­litu škol­ských prác.

Pri porov­naní škôl, kde som pôso­bil, je moti­vá­cia slo­ven­ských štu­den­tov niž­šia. Dané je to aj tým, že na archi­tek­túru berú naprí­klad na Rice 20 štu­den­tov, no do 2. kola sa ich na základe vyni­ka­jú­cich výsled­kov vše­obec­ných tes­tov dostane 500. Tých potom selek­tujú na základe prác, záuj­mov a iných akti­vít. Slo­ven­ské školy by už pomer 1:3 pova­žo­vali za pri­ja­teľný. Samoz­rejme, dobré tech­no­lo­gické záze­mie je pre štu­den­tov lákad­lom a záro­veň umož­ňuje zvý­šiť a zatrak­tív­niť pro­fil prác školy, najmä ak sa stanú súčas­ťou dní otvo­re­ných dverí a pod.

Art Cam­pus, Team: Peter Stec ‚ Ján Stu­dený a kolek­tív katedry Archi­tek­to­nic­kej tvorby VŠVU
Vízia roz­ší­re­nia cam­pusu VŠVU výchá­dza z blo­kov pôvod­nej budovy na Dro­tár­skej ceste. Poze­mok pokrýva šachov­ni­co­vým vzor­com podob­ných blo­kov. Každá katedra sídli v jed­nom z pavi­ló­nov, no záro­veň sa pre­zen­tuje aj náväz­ným verej­ným pries­to­rom. Tým pádom je aj otvo­rený pries­tor defi­no­vaný ako napr. park sôch, amfi­te­áter a podobne, čím pris­pieva k tvorbe iden­tity miesta a súdr­ž­nosti školy.

Screen Shot 2016-05-04 at 16.56.22

Screen Shot 2016-05-04 at 17.00.12

Späť k tebe: aká je tvoja ulti­mátna archi­tek­to­nická méta? 

Kom­bi­ná­cia pro­jek­cie a aka­de­mic­kého výskumu sa mi zdá najin­špi­ra­tív­nej­šia. Mojou métou je využi­tie nových tech­no­lo­gic­kých mož­ností, ktoré majú poten­ciál fyzický pries­tor archi­tek­túry po rokoch odklonu k vir­tu­ál­nym pro­stre­diam dostať zase do stre­do­bodu. To by som chcel dosiah­nuť vďaka zakom­po­no­va­niu inte­li­gent­ných ele­men­tov, rea­gu­jú­ceho pries­toru a nových foriem praxe inšpi­ro­va­ných star­tupmi. Prečo by naprí­klad nebolo možné zdru­žiť podobné pro­jekty a sku­pi­novo zdie­ľať ich náklady, prí­padne zakom­po­no­vať ele­menty cro­wd­sour­cingu?

Kto­rého archi­tekta pova­žu­ješ za svoj vzor?

Rád sle­du­jem vet­ve­nie nápa­dov a ovplyv­ňo­va­nie sa jed­not­li­vých archi­tek­to­nic­kých prú­dov. Zau­jíma ma naprí­klad kon­ti­nu­ita súčas­nej japon­skej archi­tek­túry (Kiy­o­nori Kiku­take – Toyo Ito – Kazuo Sejima – Ryue Nis­hi­zawa – Junya Ishi­gami atď.) Japon­skí meta­bo­listi boli naprí­klad medzi víťazmi súťaže sociál­neho býva­nia Previ v Lime, čo je nepriz­naný pred­chodca úspe­chu súčas­ného víťaza Pri­tz­ke­ro­vej ceny s postupne dosta­vo­va­nými domami. Tiež si mys­lím, že Coop Himmelb(l)au je nedo­ce­ne­ným veli­ká­nom stred­nej Európy. Kaž­do­pádne, poda­rilo sa mi pra­co­vať vo fir­mách, kto­rých prácu si stále veľmi vážim (napr. EA a CHBL aj Her­zog & de Meuron v Bazi­leji a Office for Met­ro­po­li­tan Archi­tec­ture v Rot­ter­dame).

Ser­pen­tine Gal­lery Pavil­lon, Toyo Ito & Cecil Bal­mond

Screen Shot 2016-05-03 at 19.29.31

foto: ser­pen­tine gal­le­ries

Ktoré mesto na svete sa ti z archi­tek­to­nic­kého hľa­diska naj­viac pozdáva?

Keďže som už spo­me­nul New York, rád by som ako prí­klad, ktorý dobre poznám, uvie­dol i Vie­deň. Je pro­ti­kla­dom neoli­be­rál­neho mesta, akým je Hous­ton, prí­padne v súčas­nosti Bra­ti­slava. Roz­voj je tam naprí­klad pre­cízne plá­no­vaný, so sna­hou docie­liť udr­ža­teľnú hus­totu, výbornú dopravnú dostup­nosť a kva­litnú občian­sku vyba­ve­nosť, akou sú školy a podobne. Mesto sta­via infra­štruk­túru a plá­nuje par­cely, ktoré potom pre­na­jíma deve­lo­pe­rom. Tí medzi sebou súťa­žia.

No napriek ich záujmu nie je možné naprí­klad zasiah­nuť do zele­ného prs­tenca, ktorý okolo Viedne posky­tuje ľahko dostupnú rekre­áciu. Mesto na svo­jom území takisto nepo­vo­ľuje subur­bánne nákupné cen­trá, keďže nemôžu docie­liť mest­skú diver­zitu a záro­veň vysá­vajú eko­no­mický poten­ciál z his­to­ric­kého cen­tra. Vlast­níc­tvom veľ­kého množ­stva mest­ských bytov je Vie­deň schopná udr­žať nájom pri­ja­teľný aj pre zne­vý­hod­nené vrstvy oby­va­teľ­stva. Verej­ným stav­bám a verej­nému pries­toru je veno­vaná veľká pozor­nosť, je tým pádom dobre defi­no­vaný a zro­zu­mi­teľný.

Vizu­ali­zá­cia nedávno dokon­če­nej reno­vá­cie Wien Haupt­bahn­hof — vie­den­skej hlav­nej vla­ko­vej sta­nice

Screen Shot 2016-05-03 at 19.25.02

foto: OEBB

V Bra­ti­slave — a záro­veň aj na Slo­ven­sku — zaží­vame momen­tálne akýsi sta­vi­teľ­ský boom. Čo si o tomto roz­kvete mys­líš?

Wolf Prix za archi­tek­túru pova­žuje len pro­jekty s myš­lien­kou. Koľké u nás ju majú? Nemám prav­du­po­ve­diac veľmi dobrý pre­hľad. No mys­lím si, že mesto Bra­ti­slava sa vzdalo mož­nosti tvo­riť víziu svojho pries­to­ro­vého uspo­ria­da­nia, či jeho kon­troly.

UFO Bridge Lan­ding
Dip­lo­mová práca na die Ange­wandte, ktorá je hyb­ri­dom troch oko­li­tých pod­mie­nok: blo­ko­vej zástavby sta­rého mesta, topo­ló­gie infra­štruk­túry mosta SNP a topo­gra­fie hrad­ného vrchu. Vytvára dopravný a obchodný uzol, ktorý for­málne pre­dl­žuje líniu zástavby Hviez­do­sla­vovho námes­tia a ero­duje jej hmotu do oko­lia. Vytvára tak pochôdznu par­kovú kra­jinu, ktorá ukrýva line­árne toky dopravy a veľ­kop­ries­to­rové plo­chy nákup­ného cen­tra.

Screen Shot 2016-05-04 at 17.05.48

Ktorú z našich zná­mych a nedávno posta­ve­ných budov pova­žu­ješ za naj­vy­da­re­nej­šiu a ktorú naopak za naj­me­nej vyda­renú? Máš v neja­kom našom meste naprí­klad obľú­benú štvrť?

Určite sa chcem v Koši­ciach pozrieť na kul­tur­park a iné stavby od zero­zero. Zau­jí­mavé sú aj rôzne vily a malé stavby ambi­ci­óz­nych slo­ven­ských kan­ce­lá­rií ako KSA, SLLA, n|a, Gut Gut, VSA, zero zero atď.

Košický Kul­tur­park

Kulturpark1

foto: Robo Kočan

Naj­me­nej vyda­re­ným je celý pro­ces obsta­rá­va­nia urba­nizmu a archi­tek­túry štá­tom. Vyhod­no­co­vať územné plány zón len na základe ceny, bez zohľad­ne­nia pries­to­ro­vého kon­ceptu a repu­tá­cie je absurdné. Sta­vať verejné šta­di­óny bez archi­tek­to­nic­kých súťaží je neprí­pustné a jeho dôsled­kom je úplná bana­lita týchto obrov­ských inves­tí­cií. A stačí ísť na výlet do Viedne pre poro­zu­me­nie ich požia­davke, aby každá infra­štruk­túra mala aj svojho archi­tekta: možno by sa nestalo, že z lavičky na pro­me­náde neuvi­díte Dunaj, alebo že sa novo­stavba Sta­rého mosta nezmôže na viac, než len na repliku pred­chá­dza­jú­ceho.

Odhliad­nuc od nových budov — má Slo­ven­sko v porov­naní s inými kra­ji­nami zau­jí­mavú archi­tek­túru?

Jano Stu­dený mi hovo­ril, že jeho pre­stavba rodin­ného domu na bra­ti­slav­ských Pali­sá­dach je u pamiat­ka­rov vyzna­čená výrazne ako jediná v okolí žltou, podobne ako ďal­šie podoz­rivé stavby typu Slo­ven­skej národ­nej galé­rie. Takže áno, tieto podoz­rivé stavby, do kto­rých by som rátal aj pyra­mídu roz­hlasu, Múzeum SNP a podobne, sú mys­lím pre zahra­nič­ných archi­tek­tov lákad­lom pre náv­števu Bra­ti­slavy a Slo­ven­ska. Dobrá archi­tek­túra vás predsa nemá uči­čí­kať v pohodl­nom pre­sved­čení, že jedine baro­kový štýl je trva­lou hod­no­tou.

Kul­túrna úro­veň sta­vieb je dôsled­kom vzde­la­nia a otvo­re­nosti v spo­loč­nosti. Fas­ci­nujú ma stavby prvej ČSR, kde bola archi­tek­túra súčas­ťou kul­túr­nej poli­tiky pod­po­re­nej nasta­ve­ním súťaž­ných pro­ce­sov. Naprí­klad sana­tó­rium Mach­náč v Tren­čian­skych Tep­li­ciach bolo otvo­rené v tej istej dobe, ako Aal­tovo Pai­mio Sana­to­rium vo Fín­sku. A zatiaľ čo slávne Pai­mio je doko­nale zre­kon­štru­ované, Mach­náč chátra. Samoz­rejme, dre­vené kos­toly a urbánne celky, ako Ban­ská Štiav­nica sú veľmi hod­not­ným dedič­stvom.

Sana­tó­rium Mach­náč v roku 1931

1931_Krejcar_Machnac_2

foto: archi­tec­tuul

Vieš si pred­sta­viť, že by si sa v budúc­nosti na Slo­ven­sko natrvalo vrá­til? Čo by tomu muselo pred­chá­dzať? 

Uva­žu­jeme s rodi­nou, kde sa usa­diť, no nie je to jed­no­du­chý prob­lém. Posledný rok som žil v Hous­tone, v Ithace, teraz pend­lu­jeme medzi Pra­hou a Bra­ti­sla­vou. Asi k stred­nej Európe potre­bu­jem nejakú para­lelnú exis­ten­ciu, či už aka­de­mickú napr. v USA alebo prak­tickú v šir­šom regi­óne.

Pre inten­zív­nej­šie väzby k Slo­ven­sku by sa naň jed­no­du­cho malo navia­zať viac pro­fes­ných akti­vít. No z rôz­nych dôvo­dov je tvorba kva­lit­nej archi­tek­túry na Slo­ven­sku veľmi náročná. Tu nejde len o kon­cepty, no aj o objek­tívne a ambi­ci­ózne súťaže, network zná­mostí, zanie­te­nie kli­en­tov pre ino­vá­ciu, pod­poru kre­a­tív­nych rie­šení na roz­diel od arche­ty­pov, spo­lu­prácu pro­fe­sií, kva­litu sta­veb­níc­tva a fun­go­va­nie repu­tá­cie. Veď odkiaľ, okrem vyhľa­dá­va­nia na inter­nete, sa slo­ven­skí inves­tori dozve­dajú o kva­lit­ných kan­ce­lá­riách?

Mys­lím, že sa zhod­neme, že toho máš za sebou cel­kom dosť :) Ako teda z tvojho dneš­ného pohľadu vyzerá úspech? 

Mys­lím, že úspech je v prvom rade nepred­ví­da­teľný. Vyža­duje si teda rizi­kovo inves­to­vať do ino­va­tív­neho nápadu. No záro­veň vychá­dza z plného vno­re­nia sa do oboru, čo musí byť moti­vo­vané záuj­mom hľa­dať a rie­šiť odha­lené prob­lémy. V pod­caste Star­tup jeho hlavný pro­ta­go­nista v očiach svojho inves­tora osci­luje medzi pod­ni­ka­te­ľom (sna­žia­cim sa maxi­ma­li­zo­vať zisk) a umel­com (sna­žia­cim sa maxi­ma­li­zo­vať kva­litu). Úspe­chom môže byť aj to, že sa na Slo­ven­sku člo­vek s tým dru­hým prí­stu­pom, alebo ich kom­bi­ná­ciou, nedos­tane do dlhov a môže sa veno­vať este­tic­kej kva­lite pro­jek­tov.

Za roz­ho­vor ďaku­jeme a do budúc­nosti pra­jeme veľa úspe­chov a vyda­re­ných pro­jek­tov!

cover fotka: Mar­tin Bouda

Pridať komentár (0)