Potvr­dené: Igno­ro­va­nie na Face­bo­oku zni­žuje našu seba­úctu

Michal Tomek / 18. máj 2014 / Zaujímavosti

Jed­nou z pôvod­ných myš­lie­nok zakla­da­teľa Face­bo­oku bolo vytvo­re­nie plat­formy na zbli­žo­va­nie ľudí a ich vzá­jomnú inte­rak­ciu. Zdá sa, že sa poda­rilo. Vieme nájsť svo­jich dáv­nych zná­mych, ľudí, kto­rých sme stretli raz na pive, dokonca sa pria­te­líme s tými, kto­rých sme v živote nevi­deli. Inte­rak­cia je obrov­ská, Mark Zuc­ker­berg sa teší a my s ním. Alebo nie? 

Nedávno pub­li­ko­vaná štú­dia psy­cho­lo­gic­kého tímu z Uni­ver­sity of Que­ens­land doká­zala, že s tým šťas­tím to nebude také jed­no­du­ché. Výsledky štú­die hovo­ria, že ľudia strá­cajú kvôli Face­bo­oku seba­úctu a pocit spo­lu­pat­rič­nosti. Deje sa to najmä vo chví­ľach, kedy síce pub­li­kujú obsah (sta­tus, obrá­zok, apod.), no nedos­táva sa im pozor­nosti.

Tím pod vede­ním doktorky Step­ha­nie Tobin si dal za cieľ zís­kať infor­má­cie o tom, ako ľudí ovplyv­ňujú dve veci – nečin­nosť a igno­rá­cia. Pre dosia­hnu­tie kon­krét­nych výsled­kov museli usku­toč­niť dve samos­tatné štú­die. Za plat­formu, na kto­rej sa výskum robil, si tím zvo­lil Face­book. Roz­hodli sa tak z jed­no­du­chého dôvodu, a to, že ide o „naj­pou­ží­va­nej­šiu sociálnu networ­kin­govú sieť na svete s 1,1 miliar­dou aktív­nych uží­va­te­ľov každý mesiac“.

Prvá časť štú­die sa zame­ria­vala na nečin­nosť, ktorá je v doku­men­tá­cii cha­rak­te­ri­zo­vaná ako „absen­cia aktív­neho pris­pie­va­nia“ na sociálne siete. Dob­ro­voľ­níkmi boli osoby, ktoré sú na Face­bo­oku pomerne aktívne. Táto sku­pina bola roz­de­lená na dve časti, pri­čom jedna z nich mala pub­li­ko­vať na svo­jich účtoch úplne bežne, ako to robia v kaž­do­den­nom živote. Druhá sku­pina síce mala prí­stup k svo­jim účtom, no požia­dali ich, aby nič nepub­li­ko­vali. Po dobu dvoch dní mohli iba sle­do­vať, čo sa na Face­bo­oku deje, čo robia ostatní. Výsle­dok? Tí, ktorí nemohli na Face­bo­oku nič zdie­ľať, mali niž­šiu úro­veň pocitu spo­lu­pat­rič­nosti ako aj niž­šiu úro­veň zmys­lu­pl­nosti života. Ich potreby neboli napl­nené.

V dru­hej časti štú­die sa Tobi­no­vej tím veno­val igno­rá­cii ako „nedos­tatku spät­nej odozvy zo strany ostat­ných“. Sku­pina dob­ro­voľ­ní­kov mala jed­no­du­chú úlohu – aktu­ali­zo­vať svoj sta­tus. Čiže sprá­vať sa na sociál­nej sieti ako za iných okol­ností. Čo však bolo iné, bol fakt, že len polo­vica z nich zís­kala odozvu na svoj sta­tus. Druhá polo­vica mala účty nasta­vené tak, aby žiadnu odpo­veď či spätnú väzbu dostať nemohla. Samoz­rejme, neve­deli o tom. Tento expe­ri­ment uká­zal, že ľudia, ktorí sa nestretli so žiad­nou inte­rak­ciou na svoj sta­tus, nemali pocit napl­ne­nia svo­jich potrieb. Kon­krétne poci­ťo­vali niž­šiu úro­veň spo­lu­pat­rič­nosti, seba­úcty a zmys­lu­pl­ného života.

A čo na záver?

Z celého výskumu teda vyply­nulo, že kľú­čom k vytvo­re­niu pocitu spo­lu­pat­rič­nosti a zmys­lu­pl­nosti nie je len samotné využí­va­nie sociál­nych sietí. Tento pocit vytvára až komu­ni­ká­cia a inte­rak­cia. Ako sa píše v závere, „keď sú zdie­ľa­nie alebo odozva obme­dzené, spo­lu­pat­rič­nosť trpí“.

Celú štú­diu náj­dete pub­li­ko­vanú na stránke aka­de­mic­kého vyda­va­teľ­stva Tay­lor and Fran­cis Group. 

Zdroj: tandfonline.com, sharingself.improvement.com, earational.org, iamgraphik.deviantart.com

Pridať komentár (0)