Rie­šiť odpad nestačí. Zabráň jeho vzniku a začni ho rie­šiť už vo fáze star­tupu!

František Boršík / 23. marec 2015 / Business

To, že dnes pro­du­ku­jeme denne tony odpadu je jasné asi kaž­dému. Skúsme sa teda viac zamys­lieť nad tým, ako zabrá­niť jeho samot­nému vzniku.

Odpad a jeho spra­co­va­nie trápi ľud­stvo už tak­mer od počiatku. Veľa ľudom je tento prob­lém ľahos­tajný. No sú ľudia, ktorí vidia tento prob­lém inak a neboja sa ho zme­niť.

S jed­ným takýmto člo­ve­kom som sa stre­tol ešte minulý rok aj ja v Čes­kej Repub­like. Volá sa Michael Rada a v rámci INTER­NA­TI­ONAL BUSI­NESS CEN­TER OF SUS­TAI­NABLE DEVE­LOP­MENT (IBCSD) učí jed­not­liv­cov, ale aj firmy všet­kých veľ­kostí a stup­ňov vývoja (od star­tu­pov po veľké nad­ná­rodné kor­po­rá­cie), ako zabrá­niť vzniku odpadu. Na začia­tok sa však pozrime na Micha­e­lov pitch:

Michael, čo je to vlastne odpad? 

Odpad je možné defi­no­vať 2 spô­sobmi. Jeden z nich hovorí, že je to niečo, čo už nepot­re­bu­jem. Druhý zasa, že je to niečo čo, odlo­žíme na miesto určené na odkla­da­nie odpadu. No ak tú vec, to niečo, na to miesto neulo­žíme, v tom okam­žiku nemáme odpad, ale suro­vinu. A to je dôle­žitá vec pre indus­trial upcyc­ling. Pre­tože v tom okam­žiku ako vám dopadne aká­koľ­vek vec — stará, nová — na tom nezá­leží, do odpad­ko­vého koša, tá vec stráca hod­notu, res­pek­tíve zís­kava mínu­sovú hod­notu, pre­tože musíte pla­tiť za odvoz odpadu. 

V rámci IBCSD sa sna­žíte tento prin­cíp dostať do pove­do­mia aj vo svete?

Presne tak, musel som to vlastne aj sám defi­no­vať, pre­tože nič také, žiadna takáto ini­cia­tíva neexis­to­vala. Zade­fi­no­val som pojem indus­trial upcyc­ling, pre­tože vo svete bol dote­raz známy iba pojem upcyc­ling. A tak som dnes schopný sa doslova posta­viť pred prie­my­sel a pove­dať, “áno, sme schopní zabrá­niť vzniku odpadu a spra­co­vať pre­by­tok, ktorý vzni­kol”.

Zna­mená to teda, že ak má nie­kto odpad, tak mu doká­žete nájsť nie­koho, kto ho dokáže využiť a v rámci upcyc­lingu posu­núť na vyš­šiu úro­veň? Naprí­klad nejaký iný pod­nik?

Áno. Pred­tým než sa odpad stane odpa­dom, je to vlastne pre­by­tok. Aj preto som zalo­žil IBCSD, kde sa vyví­jajú pro­jekty, ktoré budú dávať dokopy tých, čo majú pre­bytky, s tými, ktorí ich budú vedieť spra­co­vať.

V nie­kto­rých prie­mys­loch končí až 80% suro­viny ako odpad! Naprí­klad pri spra­co­vaní zinku. 80% zinku končí ako zin­kový prach — no našťas­tie už začí­najú fun­go­vať firmy, ktoré tento kon­krétny prob­lém chcú rie­šiť a tento prach spra­co­vá­vať.

Zvy­šo­va­nie efek­ti­vity skoro nikto nerobí alebo nie v dosta­toč­nom meradle. Opäť som teda musel defi­no­vať pojem, Logis­tics Effi­ciency Design (LED), ktorý sa skladá z 3 nástro­jov: Trans­pa­rency, Pro­fit Sha­ring a Effi­ciency. Alebo po našom trans­pa­ren­tnosť, zdie­ľa­nie pro­fitu a efek­tív­nosť. Tieto 3 nástroje dokopy majú nesku­točnú silu. 

Ako sa k tejto snahe sta­vajú kor­po­rá­cie, naprí­klad logis­tické firmy ktoré fun­gujú na Just in time (JIT) prin­cípe? 

Sta­vajú sa k tomu veľmi pozi­tívne, pre­tože pri apli­ká­cii svojho prí­stupu nevy­ža­du­jem prak­ticky žiadne inves­tí­cie, iba mením sys­témy a pro­cesy. Just in time, prin­ci­piálne, nie je zlá vec. Bohu­žiaľ, v tomto glo­bál­nom reťazci vzniká nad­stav a to hneď na nie­koľ­kých mies­tach. Venujú sa tomu štan­dardne rôzne ana­lýzy v rámci LEAN. Naprí­klad, auto­mo­bilky sa pre­te­kajú v tom, ako dlho im trvá výroba jed­ného auta. Trvá im to tak 30 – 57 sekúnd. Ale samotný logis­tický reťa­zec trvá až 3 mesiace!

Ako to teda vní­mate, majú veľké kor­po­rá­cie a svet ako taký záu­jem zme­niť tento stav?

Nie, v prin­cípe im to vyho­vuje. Diely meš­kajú — pokutu zaplatí dodá­va­teľ. Je to tak aj v BMW, s kto­rým spo­lu­pra­cu­jem. Aj oni si nechajú vyrie­šiť iba jeden “požiar” a nemajú záu­jem o zmenu celého sys­tému. Pomo­hol som im napo­sledy vyrie­šiť prob­lém s jed­ným dodá­va­te­ľom, ktorý mal obrov­ské prob­lémy s dodáv­kami. Ale vždy je to hlavne o pocho­pení prin­cí­pov nad­väz­nosti, prin­cíp LED, ktorý som spo­mí­nal, je kom­plex a jeho 3 piliere nefun­gujú samos­tatne. Čaká nás ešte veľa práce a šíre­nia infor­má­cii.

Rov­nako to je podľa mňa aj pri elek­tro­mo­bi­loch — mohli tu byť už dávno a vo väč­šom meradle. Čo si mys­líte o Tesle?

Elon má nie len ideu, ale aj peniaze pre­tla­čiť to, o čo sa snaží. Určite pomôže aj tá mega­to­vá­reň na baté­rie, ktorú v súčas­nosti sta­via. Tá by totižto mala vyrá­bať baté­rie nie len pre Teslu, ale aj pre ďal­šie elek­tro­mo­bily. Pred­tým ako som sa osa­mos­tat­nil, pra­co­val som pre 2. naj­väč­šiu japon­skú kor­po­rá­ciu a okrem iného tam mali pro­jekt na zužit­ko­va­nie zvyš­ko­vých baté­rií. Pove­dzme, že baté­riu máte na začiatku v náklad­nom aute. Po čase tam už nesta­čila, tak ju dali do veľ­kého vyso­ko­z­dviž­ného vozíka. A keď nesta­čila tam, dali ju do men­šieho a úplne nako­niec ju využili ako záložný zdroj nie­čoho. To bolo výborné. Keby sme boli schopní uro­biť toto vo veľ­kom meradle, tak môže nako­niec zavrieť veľa baní. 

V 90. rokoch pri­šiel na jednu našu kon­fe­ren­ciu štu­dent, ktorý demon­štro­val pre­nos dát medzi dvoma sta­rými Nokiami rých­los­ťou na úrovni dneš­ného LTE. V dobe, kedy bol mains­tre­a­mový pre­nos dát 9,6 kbps, on doká­zal dnešné LTE. Vtedy pomaly, ale isto začí­nal Inter­net. Tá infor­má­cia aj on jed­no­du­cho zmizli. Pamä­táme si na to iba my, čo sme to vtedy zažili. No niet sa čo čudo­vať. Pred­stavte si, že by výrob­co­via tele­fó­nov aj ope­rá­tori dostali šancu pre­sko­čiť 6 vývo­jo­vých gene­rá­cii, ale nestalo sa tak a zostalo ticho. Naj­skôr dostal zapla­tené a tech­no­ló­gie sa prav­de­po­dobne vzdal. 

Takto to v dneš­nom svete chodí. Čo nejaký kon­krétny prí­pad opti­ma­li­zá­cie, ktorý ste uviedli do života?

Veľmi ma naprí­klad trá­pilo množ­stvo fólie, ktoré sa v logis­tike spot­re­búva. Preto som vymys­lel takú, ktorá sa dá pou­žiť viac krát. Je to tzv. vratná pale­tová fixá­cia a jej vývoj trval 2 roky. Inves­tí­cia sa vráti kaž­dému, kto ju začne využí­vať. Dnes ju začí­najú pou­ží­vať auto­mo­bilky, pivo­vary, lekárne aj nábyt­kári. 1 veľká rolka oby­čaj­nej stre­čo­vej fólie stojí cca 5€. Vratná pale­tová fixá­cia stojí v súčas­nosti zhruba 100€. No pri 135 otáč­kach sa to vra­cia. A v továr­ňach tých 135 otá­čok nastáva rýchlo.

Poďme sa pozrieť ešte na 3 piliere LED, Logis­tics Effi­ciency Design. Trans­pa­ren­tnosť by mohla byť jasná a pocho­pi­teľná.

Pro­fit sha­ring je to, čoho sa v biz­nise asi naj­viac boja. Ja hovo­rím, že v továrni kde je tisíc ľudí, je neja­kých 10 mana­žé­rov a 990 pra­cov­ní­kov. Ale tých 990 ľudí si roz­delí iba 5% zisku. Zvy­šok si roz­de­lia mana­žéri s maji­teľmi. Podľa mňa to nie je správne. V mojom biz­nise patrí 65% zisku ľuďom, ktorí ho vytvo­ria. S týmto skúste prísť do prie­mer­nej továrne a uvi­díte ich reak­cie. 

Mojím cie­ľom je, aby do roku 2020 IBCSD dávalo prácu jed­nému mili­ónu ľudí! Keď som o tom hovo­ril s mojimi par­tnermi v Indii, spý­tali sa ma: “iba milión?” To je ten roz­diel uhlu pohľadu, pre nich je to jedno men­šie mesto. 

Je to vlastne cel­kom jed­no­du­ché, no vyža­duje si to zmenu prí­stupu, ochotu ísť proti prúdu a veľa tvr­dej práce.

Toto je jeden z kom­plex­nej­ších, zod­po­ved­nej­ších a do budúcna poze­ra­jú­cich prí­stu­pov k odpadu a verím, že bude inšpi­ro­vať aj vás. Ak budete chcieť vedieť viac, tak sa nevá­hajte na Micha­ela a IBCSD obrá­tiť. Vie pomôcť fir­mám vo všet­kých štá­diách: od star­tupu až po veľkú nad­ná­rodnú kor­po­rá­ciu. 

Pridať komentár (0)