10 výni­moč­ných výro­kov, kto­ré by ťa mali viesť živo­tom

Ľudovít Nastišin / 28. februára 2016 / Lifehacking

Nič nie je zadar­mo. Keď žiješ na tej­to pla­né­te, nemô­žeš si len tak sad­núť na pláž a oča­ká­vať, že všet­ci ostat­ní sa budú sta­rať o všet­ko namies­to teba. Život strá­ve­ný ako pasa­žier je pre­mr­ha­ný. Tre­ba sa sna­žiť pris­pieť, aspoň nie­čím malým.

Tie­to výro­ky majú v sebe veľa prav­dy a rád. Mys­lím, že by si sa z nich mohol nie­čo priu­čiť. Nie­čo sak­ra dob­ré, trvác­ne a prav­di­vé.

  1. Musíš sa zapo­jiť.

Na ves­mír­nej lodi ZEM nie sú žiad­ni ces­tu­jú­ci. Všet­ci sme posád­ka” - Mars­hall Mclu­han

Nič nie je zadar­mo. Keď žiješ na tej­to pla­né­te, nemô­žeš si len tak sad­núť na pláž a oča­ká­vať, že všet­ci ostat­ní sa budú sta­rať za teba. Život strá­ve­ný ako pasa­žier je pre­mr­ha­ný. Tre­ba sa sna­žiť pris­pieť, aspoň nie­čím malým.

foto: picdn.net

  1. Plač. Ale zo správ­nych dôvo­dov.

V živo­te sú len tri veci, za kto­ré sa opla­tí pla­kať: veci čo sme stra­ti­li, veci čo sme našli a veci čo sú veľ­ko­le­pé.” - Doug­las Coup­land

To je to, čo zna­me­ná byť člo­ve­kom. Nechať sa ovlád­nuť emó­cia­mi, keď musíš pove­dať zbo­hom, ale­bo keď zaži­ješ neja­ký objav a keď sa pozrieš na celý svet a uve­do­míš si, aký je úžas­ný. Keď pla­če­me pre tie­to veci, až vte­dy žije­me naozaj napl­no.

A môžeš byť na to hrdý, že pla­češ. Plač nie je zna­me­nie sla­bos­ti. Plač je dob­rý. Plač je zdra­vý. Tak­že plač, ale nie pre blbos­ti.

  1. Nesnaž sa ostať poza­du, napre­duj.

Veľa z nás má vo zvy­ku pri­ky­vo­vať na všet­ko čo hovo­ria ľudia, s kto­rý­mi trá­vi­me naj­viac času bez ohľa­du na to, či sa nám to páči ale­bo nie. Inak by sme sa báli, že nás necha­jú, roz­mýš­ľa­li by sme nad tým do rána a mali pochyb­nos­ti, či sme ich neopus­ti­li prá­ve z našej chy­by, či sme ich nezra­di­li, že sme si dovo­li­li uro­biť zme­nu.” — Joan Didi­on

Nemô­žeš sa meniť vždy, keď sa ti to hodí. Nemô­žeš úpl­ne vyma­zať sta­ré ver­zie tvoj­ho ja. Tak­to to nefun­gu­je. Musíš sa naučiť roz­ví­jať sa postup­ne a súčas­ne zostať samým sebou.

foto: huffpost.com

  1. Sta­raj­te sa jeden o dru­hé­ho.

Všet­ci len spre­vá­dza­me jeden dru­hé­ho domov.” — Ram Dass

Musíš sa sta­rať o iných. Je tak neuve­ri­teľ­ne ľah­ké zabud­núť, čo to zna­me­ná byť člo­ve­kom. A robí­me to čas­to. Zra­ňu­je­me iných. Zrá­dza­me ich. Igno­ru­je­me ich. Ale toto nie je život.

Musíš sa načiah­nuť a dot­knúť ostat­né­ho sve­ta. Ostat­ných ľudí. Môžeš to robiť aj onli­ne, nemu­síš ani opus­tiť svo­je pohod­lie. Náj­di nie­ko­ho a odpre­vaď ho domov.

  1. Sny sú dob­ré. No život je rov­na­ko dôle­ži­tý.

Neo­pla­tí sa visieť na snoch a zabud­núť žiť.” - J.K. Rowling

Musíš mať sny, lebo prá­ve tie udr­žu­jú tvo­ju myseľ od toho, aby sa zbláz­ni­la. Moti­vu­jú ťa a ženú vpred. No je tu aj nebez­pe­čen­stvo, vždy. Ak strá­viš sní­va­ním pri­ve­ľa času a zabud­neš žiť. Nevní­maš boles­ti ani rados­ti a nič oko­lo seba.

offerman_woodshop9

foto: driftjournal.com

  1. Pre­staň sa han­biť za to čo robíš. 

Za nič, čo som v živo­te uro­bil sa nehan­bím, som s tým sto­tož­ne­ný. Nie je žiad­na časť môj­ho živo­ta, na kto­rú sa pozriem a nechám ju ísť, taká oso­ba nie som.” - Ian Mcka­ye

Kaž­dý začí­na rov­na­ko. Učíš sa, zlep­šu­ješ sa, robíš malič­ké zme­ny kaž­dý deň a napre­du­ješ. Pres­ne tak­to sa vypra­co­va­li aj umel­ci, spi­so­va­te­lia, pod­ni­ka­te­lia, ved­ci, dizaj­né­ri či hocik­to iný.

Tak­že keď sa spät­ne pozrieš na to, čo si v živo­te robil, nemal by si sa nikdy han­biť. Buď na to hrdý, pre­to­že to doka­zu­je tvoj prog­res, doka­zu­je to ako tvrdo si pra­co­val.

  1. Nechaj samé­ho seba uve­riť.

Fan­tá­zia je skve­lá pre tých, čo ute­ka­jú a to je jej naj­lep­šia vlast­nosť. Ak je vojak zaja­tý nepria­te­ľom, neča­ká­me, že bude jeho povin­nos­ťou utiecť?… Ak si cení­me slo­bo­du mys­le a duše, ak sme par­ti­zá­ni slo­bo­dy, tak je našou psou povin­nos­ťou utiecť a vziať so sebou čo naj­viac ľudí!” — J.R.R. Tol­kien

Fik­cie, prí­be­hy, záha­dy, hrô­zy, mágia nápa­dov — to všet­ko má svo­je mies­to v tom­to sve­te. Nie je všet­ko len o prá­ci, penia­zoch, eko­nó­mii a pod. Čas od času potre­bu­je­me mať hla­vu v obla­koch, aspoň na pár chvíľ do dňa.

Veď nie všet­ky nápa­dy pochá­dza­jú z auto­bi­o­gra­fií a repor­tov. Množ­stvo skve­lých nápa­dov je z čis­tej pred­sta­vi­vos­ti, a to je úžas­né. Nepod­ce­ňuj to. Nechaj samé­ho seba uve­riť.

foto: elitedaily.com

  1. Nesnaž nad všet­kým až prí­liš pre­mýš­ľať.

Nie­ke­dy sú otáz­ky kom­pli­ko­va­né a odpo­ve­de jed­no­du­ché.” - Dr. Seuss

Čas­to krát sa vôbec nemu­síš stre­so­vať, obá­vať, ana­ly­zo­vať a prí­liš pre­mýš­ľať. Musíš to brať po krô­či­koch a časom si tak vytvo­ríš big­ger pic­tu­re. Je to ove­ľa kom­plex­nej­šie, keď sa sna­žíš vyrie­šiť všet­ko naraz a pri­tom to, čo teraz potre­bu­ješ je len nájsť tú naj­jed­no­duch­šiu odpo­veď na tú naj­jed­no­duch­šiu časť prob­lé­mu.

Nie­ke­dy sú otáz­ky naozaj kom­pli­ko­va­né. Ale len pre­to, lebo to dovo­líš, lebo sa nenau­číš ako sa na to celé pozrieť z naj­jed­no­duch­šie­ho pohľa­du.

  1. Nech dni pri­chá­dzať, ale aj odchá­dzať.

Dokon­či kaž­dý deň a nechaj ho tak. Uro­bil si čo si mohol. Urči­te sa obja­vi­li aj neja­ké prob­lé­my či absur­di­ty, zabud­ni na nich tak rých­lo, ako len môžeš. Zaj­tra je nový deň. Musíš ho začať vyrov­na­ne a s čerstvým duchom a ener­gi­ou, kto­ré ti nedo­vo­lia zaťa­žo­vať sa sta­rým non­sen­som.” - Ralph Wal­do Emer­son

Nie­kto­ré dni sú na prd. Nie­kto­ré sú priam hroz­né. Naj­rad­šej by si sa skryl v neja­kej kra­bi­ci. No nebu­dú trvať več­ne, skon­čia keď zavrieš oči a pôj­deš spať. Tvo­je prob­lé­my nezmiz­nú za noc, no tvoj stres, bolesť či seba trýz­ne­nie by moh­li.

Nemô­žeš sa ubí­jať zlý­mi veca­mi. Musíš to nechať ísť, tak rých­lo ako necháš ísť dob­ré veci, kto­ré ťa pre­sta­nú baviť, ale­bo keď sa vytra­tí vzru­še­nie z momen­tu.

  1. Mys­li na násled­ky.

Najs­mut­nej­ší aspekt živo­ta súčas­nos­ti je ten, že veda zís­ka­va zna­los­ti rých­lej­šie ako spo­loč­nosť zís­ka­va múd­rosť.” - Isa­ac Asi­mov

Len pre­to, že nie­čo môžeš robiť ešte nezna­me­ná, že by si mal. Veľ­mi mi to pri­po­mí­na Jef­fa Goldb­lu­ma v Jur­skom Par­ku — ved­ci sa veľ­me zaobe­ra­jú tým, či môžu, no už sa neza­mýš­ľa­jú nad tým, či by mali. 

Rov­na­ko sa to dá apli­ko­vať na ostat­né aspek­ty živo­ta. Musíš mys­lieť na násled­ky tvoj­ho kona­nia a ako to môže raniť teba či nie­ko­ho iné­ho. Musíš pre­skú­mať dôvo­dy, kto­ré máš na to aby si polo­žil kameň do vody. A skús poro­zu­mieť aké vlny tým vytvo­ríš.

v2

foto: Annie Spratt

Zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: huffpost.com

Pridať komentár (0)