1 000 dolárov z Ruska za Kórejca: Vojaci KĽDR môžu čoskoro vstúpiť na okupované územia Ukrajiny
- Doteraz boli vojaci z KĽDR nasadzovaní iba v Kursku, čoskoro majú vstúpiť na Ukrajinu
- Rusi údajne privádzajú robotníkov z KĽDR do svojich tovární

- Doteraz boli vojaci z KĽDR nasadzovaní iba v Kursku, čoskoro majú vstúpiť na Ukrajinu
- Rusi údajne privádzajú robotníkov z KĽDR do svojich tovární
Severokórejské sily rozmiestnené v ruskom regióne Kursk môžu byť čoskoro vyslané do anektovaných oblastí Ukrajiny, o ktoré naďalej tvrdo bojujú ruské a ukrajinské sily, uviedol vysoký ukrajinský predstaviteľ. Informuje portál Radio Free Asia.
Andrij Kovalenko, šéf Centra pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, na svojom telegramovom účte, tvrdí, že sa Rusi pravdepodobne budú odvolávať na svoju ústavu. „Rusi však budú manipulovať a naznačovať, že severokórejskí vojaci bojujú na ruskom území podľa ruskej ústavy,“ uviedol.
Najpravdepodobnejší cieľ
Ešte na začiatku vojny, v roku 2022, podpísal ruský prezident Vladimir Putin zákony o začlenení Rusmi okupovaných oblastí Ukrajiny – Doneck, Luhansk, Záporoží a Cherson – do Ruskej federácie, hoci medzinárodné spoločenstvo anexiu neuznáva.
Kovalenko naznačil, že tieto okupované územia sú najpravdepodobnejšími cieľmi pre severokórejské jednotky.
Doteraz boli vojaci z KĽDR nasadzovaní iba v Kursku
Od podpísania komplexnej zmluvy o strategickom partnerstve Ruska a Severnej Kórey v júni minulého roka mali byť tisíce severokórejských vojakov nasadených na podporu Ruska v jeho vojne proti Ukrajine, pričom ich bojové operácie sa doteraz obmedzovali na ruský frontový región Kursk.
Kovalenkove poznámky naznačujú, že severokórejské jednotky by mohli byť rozmiestnené v regiónoch Ukrajiny okupovaných Ruskom, najmä preto, že Rusko je teraz v záverečnej fáze zatláčania ukrajinských síl z Kurska, čo môže vyvolať potrebu prideliť im nové úlohy.
„Severokórejskí vojaci budú nosiť ruské uniformy, rovnako ako v Kurskej oblasti,“ povedal Kovalenko.
Kórejci v ruských továrňach
Kovalenko tvrdí, že Rusko tiež aktívne privádza robotníkov zo Severnej Kórey, aby pracovali v továrňach, a severokórejské úrady na oplátku dostávajú peniaze od Ruska, začínajúc od 1 000 USD na osobu.
Podľa neho je to rovnaký prístup, aký zvolila sovietska vláda po kórejskej vojne v rokoch 1950 – 1953, aby prilákala lacnú pracovnú silu pre svoj priemysel výmenou za poskytnutie zdrojov Severnej Kórei, povedal tiež a dodal, že severokórejskí pracovníci a ich rodiny dostávajú od Ruska len malú časť kompenzácie.
Munícia z KĽDR
Kovalenkove tvrdenia prišli uprostred správ, že ruské delostrelecké jednotky sa pri bombardovaní pozdĺž ukrajinského frontu spoliehajú takmer výlučne na muníciu dodanú Severnou Kóreou, ako sme ťa už informovali.
Severná Kórea a Rusko v posledných mesiacoch prehlbujú svoje vojenské a ekonomické väzby, pričom Pchjongjang podľa agentúry Reuters dodáva Moskve veľké množstvo munície a inej vojenskej pomoci pre jej vojnu na Ukrajine.
Munícia z KĽDR hrá v ruskej vojne na Ukrajine zásadnú úlohu. Bývalý koordinátor skupiny expertov OSN na sankcie proti Severnej Kórei Hugh Griffiths tvrdí, že zbrane zo Severnej Kórey sú pre Rusov strategicky dôležité: „Bez podpory Kim Čong-una by prezident Putin nebol schopný pokračovať vo vojne na Ukrajine.“
Na oplátku Rusko poskytlo Severnej Kórei technologickú pomoc a rozšírilo spoluprácu v rôznych sektoroch, čím vyvolalo obavy z potenciálnych transferov zbraní a bezpečnostných hrozieb.
Nový most
Ako sme ťa informovali, Rusko a KĽDR nedávno zahájili aj výstavbu nového mosta cez rieku Tumen.
Juhokórejská firma SI Analytics tvrdí, že zo satelitnej snímky z 3. marca vyplýva, že začali prípravné práce na 830-metrovom úseku cesty vrátane mosta cez zamrznutú rieku v severovýchodnej časti Severnej Kórey.
Išlo by o prvý cestný most medzi týmito dvoma spojencami, ktorý by umožnil nákladným autám a autobusom prepravovať tovar a ľudí. Medzi oboma krajinami už existuje železničný most, ktorý v poslednom čase posilňuje vzťahy.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Radio Free Asia, Archív Startitup, Reuters