23-ročné Slovenky navrhli projekt ambasády, ktorú postavia v ďalekej Etiópii

  • Kristína Boháčová a Jana Hájková sa stali víťazkami medzinárodnej architektonickej súťaže Inspireli Awards
  • Mladé Slovenky sú momentálne v diplomovom 6. ročníku, na odbore architektúra na Fakulte architektúry STU v Bratislave
  • V tomto ročníku súťaže zabodovali so svojim návrhom novej českej ambasády v Etiópii
eto
archív Kristína Boháčová, Jana Hájková
  • Kristína Boháčová a Jana Hájková sa stali víťazkami medzinárodnej architektonickej súťaže Inspireli Awards
  • Mladé Slovenky sú momentálne v diplomovom 6. ročníku, na odbore architektúra na Fakulte architektúry STU v Bratislave
  • V tomto ročníku súťaže zabodovali so svojim návrhom novej českej ambasády v Etiópii

Projekt by sa mal realizovať najneskôr v roku 2025, pričom na stavbu je vyčlenených vyše 8,7 milióna eur. Viac nám o svojom architektonickom projekte prezradili mladé študentky Jana a Kristína.

V rozhovore sa dočítaš

  • Čo študentky pri navrhovaní ambasády v Addis Abebe inšpirovalo
  • Prečo boli z výhry úprimne prekvapené
  • V čom je ich návrh unikátny
  • Čo im dalo na projekte naozaj zabrať

Prečo ste sa rozhodli pracovať na návrhu projekte v Etiópii? Ako ste ho následne dostali na prestížnu architektonickú súťaž Inspireli Awards

Súťaž sme robili v rámci ateliéru v škole. Na začiatku letného semestra sme mali na výber z viacerých tém. Najviac nás zaujala práve Česká ambasáda v Etiópii. Dovtedy boli všetky naše ateliérové projekty na Slovensku. Lákalo nás vyskúšať si navrhovanie v krajine s úplne inou klímou, kultúrou a históriou, bola to pre nás výzva. Bol to náš prvý ročník. Prišilo nám to ako dobrý nápad riešiť projekt, ktorý neskôr môžeme prihlásiť do súťaže.

zdroj: archív Kristína Boháčová, Jana Hájková

Ako vyzeralo kreovanie projektu, zadanie bolo náročné?

Zo začiatku sme veľa diskutovali, každá prichádzala s novými impluzmi a dokázali sme sa dopĺňať. Veľa sme skicovali a premýšľali nad rôznymi variantmi. Je to jednoznačne výsledok spoločnej práce, ku ktorému sme sa dopracovali postupne. Keďže v architektúre máme veľmi podobný vkus, naša spolupráca bola veľmi príjemná a vždy sme dokázali nájsť spoločné riešenie.

Čo bolo vašou víziou a hlavnou myšlienkou projektu? 

Hlavnou ideou bol vznik sebestačného mikrourbanizmu, kde môžu zamestnanci a veľvyslanci s rodinami žiť plnohodnotný život. V rámci areálu bolo treba vyriešiť viacero objektov s rôznym charakterom. Práve ich rôznorodosť od verejno-reprezentatívnej až po súkromnú obytnú funkciu nás nútila zamyslieť sa nad atmosférami, ktoré chceme vytvoriť v jednotlivých priestoroch. 

Konceptom bolo povýšenie steny, nutného bezpečnostného prvku na niečo viac. Nebrali sme ju ako bariéru, ale ako prostriedok na vytvorenie rôznych typov priestorov. V tejto idei sme vytvorili raster podporovaný alejami stromov a vodnými plochami. Centrálnym priestorom obklopujúcim hlavné budovy je kolonáda s reprezentatívnym a verejným charakterom. 

zdroj: archív Kristína Boháčová, Jana Hájková

Ako vnímate africkú architektúru, je v niečom naozaj špecifická? 

Africká architektúra je úplne iná ako slovenská, vnímali sme za veľmi potrebné oboznámiť sa s ňou a preskúmať tradičné materiály, lokálne zdroje, spôsoby ochladzovania budov,  a rôzne iné princípy, ktoré boli kľúčové pri našom návrhu. Hľadali sme viacero príkladov nielen etiópskej, ale aj celkovo africkej, či už modernej a tradičnej architektúry. Hlavne zo začiatku sme ich analyzovali a nachádzali ich hodnoty. 

Do súťaže Inspireli Awards ste sa hlásili s cieľom vyhrať? 

Úprimne nie. Párkrát sme sa bavili, či by sme to mohli vyhrať. No argumenty typu, že veď je to celosvetová súťaž, boli silné a preto sme sa vždy nad touto predstavou iba zasmiali. Možno to bolo aj tým, že sme projekt riešili ako ateliér v škole a nešli sme do toho primárne ako do súťaže s veľkou nádejou. 

zdroj: archív Kristína Boháčová, Jana Hájková

V čom je projekt ambasády v Addis Abebe unikátny? 

V projekte sme uplatnili viacero princípov udržateľnosti. Používame tradičný materiál tehlu. Perforovaná tehlová fasáda vytvára nielen kompozíciu, ale zároveň aj tieni priestorom za ňou a vytvára v nich príjemnú klímu. Navrhli sme pasívne vetranie budovy úradu tzv. wind catcher. Pre Afriku je to typický spôsob „lapača vetra“ v podobe komínu. Pre budovy určené na bývanie sme navrhli oddychové zóny v podobe terás a bazénov a tiež produktové záhrady, ktoré obyvateľom poskytujú určitú sebestačnosť.

Čo vám dalo na projekte najviac zabrať? 

Najnáročnejšie asi bolo zladiť fasády všetkých objektov, vzhľadom na ich rozdielne funkcie. Chceli sme, aby mali niečo spoločné no neboli identické, hľadali sme tú správnu rovnováhu. S tým nám pomohol pán architekt Štefan Polakovič, ktorý bol našim konzultantom počas celého semestra. Spolu sme to doviedli do úspešného konca, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Okrem toho, samozrejme, najťažšie sú začiatky. Keď sedíte nad čistým papierom a aj koniec, keď príde tá otravná finalizačná, opravovacia a tlačiarenská fáza.

zdroj: archív Kristína Boháčová, Jana Hájková

Ako vyzerala vaša spolupráca, išlo o váš prvý spoločný projekt? 

Na projekte sme robili viac ako 4 mesiace. Nakoľko to bol zároveň náš ateliérový projekt, boli sme hotové koncom mája, no do uzávierky súťaže sme ešte dorábali veci navyše, opravovali. 

Myslím že sme sa nezamerali každá zvlášť na nejakú časť, veľa sme diskutovali, robili spoločný výskum, neskôr koncept a keď už boli obrysy budov a idea, podelili sme si ich na pol. Každá riešila svoju časť, ale na konci dňa sme znova viedli diskusie a spolu hľadali riešenia.

A áno, bola to naša prvá spoločná práca, Jana sa akurát na jar vrátila z Erasmu, takže to bola aj naša prvá šanca spolupracovať. Prvé 4 roky bakalárskeho štúdia sme boli v rozdielnych krúžkoch, takže to nebolo možné a ani sme to nesilili.

zdroj: archív Kristína Boháčová, Jana Hájková

Aké sú vaše plány do budúcna? 

Chceli by sme si založiť spoločný ateliér, ale to je ešte hudba budúcnosti. Momentálne zvažujeme doktorantské štúdium. Obidve sme na ústave občianskych budov, čiže ideálne by sme sa im chceli venovať aj po skončení štúdia. A aj napriek skepse, ktorá panuje v našej profesii, sme optimistky.

Váš projekt už čoskoro vyrastie v Etiópii. Na čo sa najviac tešíte? 

To je ťažká otázka. Asi na ten bod, kedy sa začnú zhmotňovať naše kresby a všetky tie 3D modely, ktoré boli dovtedy len v počítači a začneme spoznávať ten priestor a rôzne problémy, o ktorých sme sa dookola rozprávali. Teraz ešte nevieme, nakoľko bude stavba zodpovedať nášmu projektu a preto sme s tým tešením opatrné.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá