5 dôvo­dov, pre­čo Yahoo pad­lo

Rudolf Nečas / 23. augusta 2016 / Business

Po nie­kdaj­šom veli­ká­no­vi inter­ne­tu dnes už ani pes neštek­ne.

Yahoo nedáv­no ozná­mi­lo, že pre­dá svo­je hlav­né aktí­va Veri­zo­nu len za 4,8 miliar­dy dolá­rov. To je len o nie­čo viac ako Veri­zon zapla­til za AOL — ďal­šie­ho pad­lé­ho veli­ká­na. Trho­vá kapi­ta­li­zá­cia Yahoo dosiah­la v roku 2000 hod­no­tu 125 miliárd dolá­rov. Počas nasle­du­jú­cich 16 rokov neus­tá­le kle­sa­la — pre­dov­šet­kým z dôvo­du nečin­nos­ti a pre­már­ne­ných prí­le­ži­tos­tí. Yahoo počas svoj­ho vzo­stu­pu a pádu spra­vi­lo nie­koľ­ko stra­te­gic­kých omy­lov, toto sú nie­kto­ré z nich:

MAIN-MAIN-Yahoo-logo-and-a-Verizon-sign

foto: mirror.co.uk

Yahoo si pomý­li­lo poj­my “byť na správ­nom mies­te v správ­ny čas” a “byť šikov­ný”

Ak by Yahoo vznik­lo o rok ale­bo dva neskôr, prav­de­po­dob­ne by oň nik ani neza­ko­pol. Ich postup k domi­nan­cii vo veľ­kej čas­ti ťažil z toho, čo spo­lu­za­kla­da­teľ Y-Com­bi­na­tor, Paul Gra­ham nazval “de fac­to Pon­zi­ho sché­mou”:

Inves­to­ri boli nad­še­ní Inter­ne­tom. Jed­ným z dôvo­dov, pre­čo boli nad­še­ní, bol rast tržieb Yahoo. Tak inves­to­va­li do nových inter­ne­to­vých star­tu­pov. Star­tu­py potom pou­ži­li penia­ze na nákup rekla­my na Yahoo, aby zís­ka­li náv­štev­nosť. To spô­so­bi­lo ešte väč­ší rast tržieb Yahoo a ďalej pre­sved­či­lo inves­to­rov, že do inter­ne­tu sa opla­tí inves­to­vať.”

Kvô­li ras­tú­cim výno­som bolo vede­nie Yahoo pre­sved­če­né, že boli šikov­ní, ale v sku­toč­nos­ti mali jed­no­du­cho šťas­tie.

FF_126_yahoo2_f-new-1200x630-e1448251406133

foto: wired.com

Nikdy sa neob­ťa­žo­va­li vybu­do­vať si sil­nú inži­nier­sku kul­tú­ru, ako spra­vi­li Face­bo­ok a Goog­le. Koniec kon­cov, pre­čo by malo Yahoo inves­to­vať do svo­jich tech­no­ló­gii, keď moh­li len najať viac pre­daj­cov na pre­daj ban­ne­ro­vej rekla­my?

Počia­toč­ný úspech dodal Yahoo nadu­tosť, kto­rú potre­bo­va­li na zača­tie zís­ka­va­nia ďal­ších firiem, o kto­rých si mys­le­li že by ich moh­li ria­diť lep­šie, než by to tie spo­loč­nos­ti doká­za­li samé. Yahoo kúpi­lo naprí­klad Geoci­ties za 3,6 miliar­dy dolá­rov, Tum­blr za 1,1 miliar­dy a Broadcast.com za 5,7 miliar­dy.

Broadcast.com a Tum­blr sú širo­ko pova­žo­va­né za dve z naj­hor­ších akvi­zí­cií všet­kých čias, a boli z veľ­kej čas­ti odpí­sa­né ako stra­ty. Za menej ako 10 rokov sa z Geoci­ties, tre­tej naj­nav­šte­vo­va­nej­šej inter­ne­to­vej strán­ky na sve­te sta­la mŕt­vo­la, funkč­ná už len v Japon­sku.

sdf&dsf&

foto: socialmediadelivered.com

Zabud­li na to, čo ich dosta­lo hore

Rozp­ty­ľo­va­né všet­ký­mi akvi­zí­cia­mi, vede­nie Yahoo zabud­lo na svo­je kľú­čo­vé pro­duk­ty. A tak Yahoo Mail pre­hral v boji s Gmail. Quora pre­ko­na­la Yahoo Answers a Flickr upa­dol do zabud­nu­tia kvô­li Ins­ta­gra­mu. Ale naj­viac poni­žu­jú­cu pre­hru utr­pel Yahoo Search, kto­rý pre­hral súboj s Goog­le Search.

Vo všet­kých tých­to služ­bách si Yahoo viac rokov drža­lo vede­nie s mili­ón­mi aktív­nych uží­va­te­ľov. Mali finanč­né pros­tried­ky. Mali náv­štev­nosť. Moh­li expe­ri­men­to­vať a zlep­šiť tie­to služ­by. Ale nedo­ká­za­li pre­vziať ini­cia­tí­vu. Namies­to toho si roz­bi­li hubu na kaž­dom kro­ku.

3040702-poster-p-1-yahoo-steals-search-share-from-google-following-deal-with-mozilla

foto: fastcompany.com

Yahoo zabi­lo svo­ju zla­tú hus, keď stá­le zná­ša­la vajíč­ka.

V roku 2005 uro­bil spo­lu­za­kla­da­teľ Yahoo, Jer­ry Yang jed­nu z naj­múd­rej­ších inves­tí­cií v his­tó­rii — za miliar­du dolá­rov kúpil 40% čín­skej e-com­mer­ce strán­ky Ali­ba­ba. Dnes má Ali­ba­ba hod­no­tu viac ako 200 miliárd a stá­le ras­tie. To zna­me­ná, že podiel Yahoo v Ali­ba­ba musí mať hod­no­tu 80 miliárd dolá­rov!

Ale kde­že. V roku 2012 sa Yahoo roz­hod­lo odpre­dať význam­nú časť svoj­ho podie­lu v Ali­ba­ba. A v roku 2014 z neho pre­da­li ešte viac. Mys­le­li si, že to je múd­ry ťah, pre­to­že z tých­to pre­da­jov vyťa­ži­li nie­koľ­ko miliárd dolá­rov.

V súčas­nej dobe Yahoo vlast­ní len 15% Ali­ba­by, ale toto aktí­vum samo o sebe sto­jí 30 miliárd dolá­rov — šesť­krát toľ­ko, ako všet­ky kľú­čo­vé pod­ni­ky Yahoo. A môžu sa biť po hla­vách, ako sa pri­pra­vi­li o ďal­ších 50 miliárd.

BN-LN810_29EOH_M_20151203060605

foto: wsj.com

Yahoo chce­lo ria­di­te­ľov, kto­rí boli pro­fe­si­onál­ni pro­fe­si­oná­li

Môžeš si mys­lieť, že Maris­sa May­ero­vá bola zlá CEO. Ona koniec kon­cov pred­se­da­la kata­stro­fál­nej akvi­zí­cii Tum­blr v roku 2013 a pre­da­ji podie­lov v Ali­ba­be v roku 2014. A zrov­na nespo­ma­li­la zostup Yahoo.

Ale May­ero­vá vyze­rá ako obchod­ný génius v porov­na­ní s mana­žér­mi, kto­rí jej pred­chá­dza­li. Namies­to pre­sa­dzo­va­nia vede­nia zvnút­ra, sa Yahoo roz­hod­lo najať si nie­ko­ho z okru­hu “pro­fe­si­onál­nych CEO”. A ich výber roz­hod­ne nebol správ­ny.

1119-marissa-mayer_1200x675-1200x675

foto: forbes.com

Scott Thom­pson odštar­to­val jeho pôso­be­nie vo fun­kcii CEO pre­pus­te­ním 2000 ľudí. Potom pre­dal veľ­kú časť podie­lu v Ali­ba­be (kto­rá by dnes mala hod­no­tu desia­tok miliárd dolá­rov). Bol tak usta­ros­te­ný tým, aby vyze­ral kva­li­fi­ko­va­ný na vede­nie tech spo­loč­nos­ti, že kla­mal o svo­jom vyso­koš­kol­skom vzde­la­ní v odbo­re počí­ta­čo­vých vied.

Yahoo spo­čiat­ku spo­chyb­ňo­va­lo toto obvi­ne­nie. Ale potom uni­ver­zi­ta, kto­rú nav­šte­vo­val verej­ne potvr­di­la, že v čase keď na nej štu­do­val ani nema­li odbor počí­ta­čo­vé vedy. Nasle­do­va­lo verej­né fias­ko a Thom­pson v Yahoo skon­čil. Pra­co­val tam len 130 dní. Ale za ten čas si vyslú­žil 7,3 mili­ó­na dolá­rov.

scott-thompson-050111

foto: news18.com

A to bol ešte sla­bý odvar opro­ti Ter­ry­mu Seme­lo­vi, kto­rý je pova­žo­va­ný za jed­né­ho z naj­hor­ších CEO všet­kých čias. Seme­lo­vi sa nepo­da­ri­lo zís­kať Goog­le, keď na Yahoo dosta­lo dru­hú prí­le­ži­tosť na jeho zís­ka­nie. Pokra­čo­val tým, že nespra­vil nič pre zasta­ve­nie Goog­lu, kto­rý stá­le ničil Yahoo, kedy­si domi­nant­ný vyhľa­dá­vač.

Semel tiež pobab­ral akvi­zí­cie Face­bo­oku a Doub­leC­lic­ku (tech­no­ló­gie, kto­rá sa sta­la stre­do­bo­dom reklam­nej ríše Goog­le).

A po všet­kých tých pre­c­hma­toch Semel zmr­vil aj svo­ju prí­le­ži­tosť na vykú­pe­nie, keď odmie­tol ponu­ku Mic­ro­sof­tu o kúpe Yahoo za 40 miliárd. Posled­ným klin­com do rak­vy toh­to tra­gi­ko­mic­ké­ho prí­be­hu je, že za 7 rokov, počas kto­rých Semel vie­dol spo­loč­nosť str­m­hlav k zemi, zís­kal pol miliar­dy dolá­rov.

sun-valley-ap-5

foto: businessinsider.com

Vlast­né pred­po­kla­dy im zasle­pi­li ces­tu k novým prí­le­ži­tos­tiam

Lar­ry Page a Ser­gey Brin sa v roku 1998 sna­ži­li pre­dať Goog­le Yahoo. Chce­li len mili­ón dolá­rov. Yahoo ich odmiet­lo, pre­to­že chce­li, aby ich pou­ží­va­te­lia trá­vi­li viac času na Yahoo adre­sá­roch, kde by boli vysta­ve­ní ban­ne­ro­vej rekla­me. Lep­šie vyhľa­dá­va­nie ako ponú­kal Goog­le ponú­kal by ľudí rých­lo odvied­lo od Yahoo.

Nena­pad­lo im že to, čo bolo naj­lep­šie pre pou­ží­va­te­ľov môže byť v koneč­nom dôsled­ku naj­lep­šie pre spo­loč­nosť. Ale­bo že by Goog­le mohol pou­žiť túto tech­no­ló­giu na pre­val­co­va­nie Yahoo? Pche, taká kra­vi­na.

Samoz­rej­me, že všet­ci vie­me, ako ten­to prí­beh kon­čí. Goog­le má hod­no­tu 500 miliárd dolá­rov a okre­sa­né Yahoo bolo pre­da­né ener­ge­tic­kej spo­loč­nos­ti za sto­ti­nu tej­to sumy.

140713-yahoo-headquarters-1028a_ed75245e8c79d3a15a68deda02dfd345

foto: 15minutenews.com

zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: valleywag.gawker.com

Pridať komentár (0)