7 unikátnych, no málo známych klenotov Slovenska, ktorých návštevu by si mal stihnúť ešte tento rok

Slovenské opálové bane

Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa rozprestierajú slávne Slovenské opálové bane. Slovenské opály sú na svetových trhoch vysoko cenené pre svoje jedinečné vlastnosti. Vynikajú tzv. opalescenciou, čiže dokonalou hrou farieb.

Opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Drahý opál, ktorý sa v nich ťažil si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona.

Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v obci Červenica. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 v lokalite Libanka a v ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových baní pri obci Červenica dnes pripomína zrekonštruovaný vchod štôlne Jozef. Trvalo vyše 90 rokov, kým bane opäť sprístupnili. Dnes ich môžeš navštíviť aj ty.

Lipa kráľa Mateja

Strom v zámockom parku v Bojniciach patrí medzi najstaršie stromy rastúce na Slovensku. Obvod jeho kmeňa má úctyhodných 11 metrov, dosahuje výšku 9 metrov a koruna stromu má 5 metrov.

Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.

Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka týmto faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja a určite stojí za návštevu.

Viadukt pri Hanušovciach

Vzácnou technickou pamiatkou a najdlhším železničným mostom postaveným v oblúku nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, je viadukt pri Hanušovciach na východnom Slovensku.

Hanušovský oblúkový viadukt je dlhý vyše 389 metra a postavený bol už v roku 1943. Krásne priehradové konštrukcie so skriveným spodným pásom boli posadené na rôzne vysokých pilieroch podľa svahu údolia, ktoré tento viadukt prekleňuje.

Najvyšší pilier meria 28 metrov a jeho výška nad terénom je 40 metrov. Počas druhej svetovej vojny bol viadukt takmer úplne zničený. Táto vzácna technická pamiatka sa však dočkala rekonštrukcie a dnes slúži na trati medzi Kapušanmi a Vranovom.

Gombasecká jaskyňa

Jaskyňa, ktorá sa preslávila mimoriadne tenkými sintrovými brčkami, sa nachádza na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 250 m, asi 11 m nad Čiernou vyvieračkou. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 530 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút.

Objavili ju v roku 1951 jaskyniari, ktorí do nej prenikli cez Čiernu vyvieračku. V roku 1968 začali v Gombaseckej jaskyni ako v prvej jaskyni na Slovensku využívať speleoterapiu na liečbu predovšetkým respiračných chorôb.

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline

Lesnícky skanzen je živé múzeum, ktoré názorne vypovedá o lese a práci lesníkov v ňom. Bol založený v roku 2002. Podstatou múzea je 3300 m dlhý chodník lesného času, kde je viac ako 66 náučných zastávok.

Tie vypovedajú o histórii lesa, jeho funkciách, harmónii a o práci lesníkov, ktorí ho chránia a využívajú. Všetky zastávky obsahujú reálne trojrozmerné exponáty s informačnými tabuľami. 

View this post on Instagram

A post shared by Samuel Maruškin (@samuelmaruskin)

Oravská lesná železnica

Lesná železnica v Oravskej Lesnej na Orave bola v praxi nie len konštrukčne a prevádzkovo lacnejšia než konvenčné železnice, ale dokázala si poradiť aj s veľmi členitým terénom. V súčasnosti už neslúži pôvodnému účelu – doprave dreva, ale slúži ako atrakcia Oravského múzea.

Vyhlásenie časti Kysucko-oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra-Beskyd-Tanečník za kultúrnu pamiatku v roku 1972 sa na poslednú chvíľu zabránilo likvidácii tohto pozoruhodného technického diela.

Schaubmarov mlyn

Schaubmarov mlyn v Pezinku, na západnom Slovensku, je považovaný za najväčší potočný mlyn na Slovensku a za jeden z najväčších mlynov svojho druhu v Európe. Je taktiež kultúrnou a technickou pamiatkou.

Nachádza sa v Cajle – mestskej časti podmalokarpatského mesta Pezinok. Veľký dvor obklopujú rozľahlé budovy mlyna. Ide o jednoduchý valcový mlyn s vodným kolesom so zachovaným strojovým zariadením z roku 1913. V roku 1767 ho dali postaviť Pálffyovci a od roku 1857 patril štyrom generáciám rodiny Schaubmarovcov pochádzajúcej z Bavorska.

Schaubmarov mlyn bol prvýkrát pre verejnosť otvorený v roku 1997. Slovenská národná galéria tu okrem stálej mlynárskej expozície zriadila aj Galériu insitného umenia. V roku 2017 prešla galéria zmenou koncepcie a otvorila sa všetkým originálnym zbierkam Slovenskej národnej galérie.

Dnes sa tu súčasne s prezentáciou stálej expozície mlynárstva konajú ročné výstavy najmä súčasného umenia a dizajnu. Okrem uchovávania kultúrneho dedičstva a prezentácie výtvarného umenia, sa v Schaubmarovom mlyne organizujú sprievodné podujatia, ktoré súvisia s rôznymi formami umenia, prírodou a životným prostredím. Sú to workshopy, komentované prehliadky, koncerty, filmové premietania, trhy a iné programy určené pre odbornú a širšiu verejnosť.

Súčasťou areálu Schaubmarovho mlyna je ovocný sad, ktorý prechádza postupnou revitalizáciou.

Svetová rarita – domy vytesané v skale

Veril by si, že niektorí ľudia na Slovensku stále žijú v kamenných „jaskyniach“? Indiáni Apache kedysi navštívili toto miesto a povedali, že je jedinečnejší ako ich vlastné útesové obydlia, pretože v našich jaskyniach žijú ľudia po celý rok, zatiaľ čo ich obyvatelia sú obývaní iba v lete. V Brhlovciach sú tieto jedinečné domy vytesané do skaly.

Hovorí sa, že prvé také obydlia vznikli v 16. storočí ako reakcia na bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré hrozilo počas tureckých vojen. Ľudia nemali dosť peňazí na stavbu nových domov, takže ich vytesali do okolitých skál. Sú to skutočne jedinečné budovy.

Koniec koncov, vytesanie domu do kamennej steny trvalo až osem rokov. Dva z týchto domov sú dnes obývané. Pôvodne tu bolo 14 skalných domov. Teraz zostáva iba osem.

Článok bol pôvodne vydaný v auguste 2020.