8 dôvodov pracovných konfliktov a tipy ako sa im vyhnúť

  • „Ach, to by boli sviatky, keby sa ľudia vadiť prestali“, spieva Milan Lasica v legendárnej piesni. Zbytočné spory a polemiky v práci určite aj tebe občas poriadne znepríjemnia život. Vieš však, že sa im dá veľmi efektívne predchádzať? Tento článok ti pomôže rozoznať kedy sa ku konfliktu schyľuje a poradí ti, ako sa mu elegantne vyhnúť.
arguing
  • „Ach, to by boli sviatky, keby sa ľudia vadiť prestali“, spieva Milan Lasica v legendárnej piesni. Zbytočné spory a polemiky v práci určite aj tebe občas poriadne znepríjemnia život. Vieš však, že sa im dá veľmi efektívne predchádzať? Tento článok ti pomôže rozoznať kedy sa ku konfliktu schyľuje a poradí ti, ako sa mu elegantne vyhnúť.

Mnohí berú vyhrotené konfrontácie ako nevyhnutnú súčasť pracovného života, opak je však pravdou. Ja sa napríklad s ľuďmi v práci z princípu nehádam. Hádky sú zbytočné, kazia vzťahy a míňajú čas. Stačí si všímať, kedy vznikajú a vedieť, ako s nimi zatočiť. Poďme sa teda pozrieť na to, prečo a ako vlastne vznikajú a ako sa im vyhnúť.

1. Do diskusie vnášame emócie

Snáď najčastejšie sa stretávam s tým, že ľudia pri citlivých témach prisudzujú slovám emócie, ktoré k nim nepatria. Je to pre nás prirodzené, jednoducho namiesto čisto racionálnej reakcie na to, čo bolo povedané, zareagujeme emóciou, ktorú v nás vyvolalo to, čo sme si pod tým predstavili – čo ale často druhá strana nemá šancu vedieť.

Treba si na to dať pozor, pretože nechať sa ovládnuť emóciami je veľmi ľahké a nie vždy na prvý pohľad badateľné. Keď si uvedomíš, že od rozumnej argumentácie si prešiel k ironickým poznámkam, bude už neskoro.

Ako sa tomu vyhnúť: Mne pomáha úplne jednoduchá technika – dať si pred odpoveďou zopár sekúnd čas. V tomto okne sa sústredím na to, aby som spoznal a oddelil od seba emócie a argumenty. Až keď ich oddelím, zareagujem. Nápor hnevu? V pohode, daj si desať sekúnd, premysli si, čo chceš povedať tak, aby to bolo konštruktívne a hnev potlačíš.

girl-863686_1920

2. Robíme logické chyby

Logické uvažovanie vôbec nie je také prirodzené, intuitívneľahké, ako si možno myslíš. Na pracovisku je však napriek tomu nevyhnutné. To, čo sa ti na prvý pohľad zdá logické, je často dávno známy klam, alebo to, čo sa v angličtine volá logical fallacy. Ak niekto v diskusii spraví logickú chybu a druhý ju neobjaví, jeho argument je neplatný a celú diskusiu to vyosuje a jej skutočný význam, predmet a cieľ sa strácajú.

Ako sa tomu vyhnúť: Poriadne si naštuduj všetky známe logické chyby a nauč sa ich identifikovať ako na druhých, tak sám na sebe. Snáď úplne najobľúbenejšími sú Slippery slope, Ad hominem a Ad populum argumenty. Aj ty ich určite počúvaš na dennom poriadku. Vieš ich však odhaliť? Teraz už budeš vedieť.

3. Nehovoríme o tom istom

Môže to znieť triviálne, no veľmi často vidím, ako sa na meetingu dvaja rozprávajú – a každý melie o niečom inom! Takým spôsobom však absolútne nie je možné prísť k nejakému produktívnemu výsledku – a o to predsa v každej diskusii ide. Dôvody sú jednoduché: nepočúvame sa navzájom a nereagujeme na to, čo bolo povedané, odbiehajúc tak od témy.

Ako sa tomu vyhnúť: Ak ten, s ktorým sa rozprávaš nezareaguje na to, čo si práve povedal, zastav a ujasni si, o čom sa rozprávate. Možno ste prišli na nejaký ďalší problém, fajn, odložte si ho na neskôr, no teraz sa rozprávajte len o jednej veci.

argument-238529_1920

4. Snažíme sa vyhrať

Ak jediným tvojím cieľom v diskusii je počuť „máš pravdu“, nemusíš sa do nej ani púšťať. Ľudské ego je však niekedy veľmi tvrdohlavé a bráni sa, aj keď to nedáva zmysel. Treba si uvedomiť, že cieľom nie je vyhrať, ale prísť ku konštruktívnemu záveru. Často sa hlavne v dlhších diskusiách stáva, že ak aj človek zistí, že jeho línia argumentácie je deravá ako ementál, pokračuje v nej za každú cenu len preto, aby nemusel uznať „prehru“. Taká diskusia je ale zbytočnávyčerpávajúca pre obe strany.

Ako sa tomu vyhnúť: Ak máš pocit, že druhá strana sa snaží len vyhrať, jednoducho ju s touto domnienkou konfrontuj. Možno zistíš, že tvoj kolega je tak tvrdohlavý, že nemá význam pokračovať a treba ustúpiť, a možno ti tá za pravdu a prídete na to, kde bol problém. Nezabudni však mať rovnaký meter aj na seba a priznať, keď hájiš svoju stranu len z princípu.

5. Nemáme o predmete diskusie dosť informácií

Veľmi často sa mi stáva, že ma ľudia presviedčajú o svojej pravde vo sfére, ktorú nepoznajú, nevedia, ako to v nej chodí a naopak ja som v nej expert. Viesť diskusiu, ak o jej predmete nemám dosť informácií, je zbytočné, pokiaľ sa nechcem od druhej strany len niečo nové dozvedieť. Ja napríklad nerozumiem grafike tak ako dizajnéri – nebudem sa preto púšťať do žiadnej argumentácie a oponovať im, pretože to nemám čím podložiť. Viď aj ďalší bod.

Ako sa tomu vyhnúť: Úplne jednoducho – stačí sa naučiť hovoriť „viem o tom len málo, preto nemôžem nič tvrdiť.“ Treba jednoducho priznať, že sa nevyznám a nechať si poradiť. Ak sa druhá strana vyzná, je to výborná príležitosť naučiť sa niečo nové. A nie je to vôbec hanba alebo prejav pracovnej neschopnosti. Tí, čo si to myslia, trpia často syndrómom z ďalšieho bodu:angry-man-274175_1280

6. Musíme mať na všetko názor

Shooty raz nakreslil krásnu karikatúru presne o tomto. Hlavne na Slovensku sa stretávam s ľuďmi, ktorí jednoducho nevedia priznať, že o niečom prd vedia a preto nemôžu mať názor. Nikto nie je predsa expert na všetko. Napriek tomu sa tak mnohí tvária. Práve preto je veľmi ťažké s nimi diskutovať. Na všetko totiž majú názor, podložený ale nie je žiadnymi faktami. Argumentácia s takým človekom často vedie do hlúpych slepých uličiek.

Ako sa tomu vyhnúť:

Jednoducho konfrontuj dotyčného človeka s vlastnou znalosťou problematiky. Ak si študoval literatúru a celý život sa naplno venuješ písaniu, je len veľmi nepravdepodobné, že niekto, kto nečítal ani jednu knihu, bude vedieť viac o tom, čo robí dobrý text. Ak na tom trvá, treba si stáť za svojím a diskusiu ukončiť. Samozrejme aj tu platí, že si treba dať pozor aj u seba saméhonepresviedčať študovaného profesionála o niečom z pozície amatéra. Inými slovami: nelez iným do kapusty.

7. Predpokladáme znalosť, ktorá tam nie je

V bežnom rozhovore často predpokladáme, že druhý má nejaké pozadie, kontext, že už čosi o tom, čo hovoríme, vie. Čím je však diskusia zložitejšia, čím je jej téma komplexnejšia, tým nebezpečnejšie je počítať s tým, že ten druhý si čosi domyslí. Ak rátam s tým, že druhý predsa vie, čo tým myslím tým, čo hovorím, môžem sa popáliť.

Ako sa tomu vyhnúť: Nikdy nepredpokladaj, že druhý si vie tvoje slová vysvetliť. Nebuď lenivý a sprav to sám. Nikto nebude tušiť a hľadať význam v tvojich slovách za teba. Ak áno, často to vedie k vyššie uvedenému problému č. 1. Vždy počítaj s tým, že tvoj kolega nevie nič okrem toho, čo mu povieš. To, čo hovoríš, tak to aj myslíš, to si zapamätaj a uvidíš, že tvoje repliky budú transparentnejšie.

worried-girl-413690_1920

8. Snažíme sa presvedčiť o svojej pravde

Pre človeka je prirodzené, že svoj názor považuje za správny a že ho nechce meniť. Treba si však dať pozor na to, kedy je ten správny čas uznať, že druhý má rozumné argumenty. Ešte dôležitejšie je snáď to, aby si to nepovažoval za slabosť alebo hanbu. Zapamätaj si: ak niekoho presvedčíš o svojej pravde, nič ti to nedá (hádam len príjemne pohladká ego). Ak niekto presvedčí teba, práve si sa niekam posunul!

Ako sa tomu vyhnúť: Podobne ako v bode č. 4. Stačí sa naučiť hovoriť „neviem“, lepšie počúvať uvedomiť si, že cieľom diskusie nie je presvedčiť, ale oboch posunúť vpred.

Dôvodov nezhôd a nedorozumení v pracovnom prostredí je určite ešte omnoho viac, s týmito však ľudia zápasia najčastejšie. A čo ty, kedy si sa naposledy úspešne vyhol nepríjemnej konfrontácii? Máš nejaké svoje overené triky ako na to? Do komentára s nimi!

 

zdroj fotiek: pixabay.com, zdroj titulnej fotografie: gigaom.com

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie