57 miliónov ľudí trpí demenciou. Prelomová štúdia odhalila, ako znížiť jej riziko až o 15 %

Ľudia, ktorí dostali intenzívnu pomoc pri znižovaní vysokého krvného tlaku, majú výrazne nižšie riziko rozvoja demencie. Vyplýva to z prelomovej štúdie, ktorá by mohla zmeniť prístup k prevencii tohto závažného ochorenia. 

Demencia postihuje celosvetovo 57 miliónov ľudí a toto číslo neustále rastie. Dobrou správou však je, že nejde o nevyhnutný dôsledok starnutia, ako sa mnohí obávajú.

Vedci už dlhšie vedia, že existuje 14 hlavných rizikových faktorov demencie. Od poruchy sluchu, cez fajčenie a obezitu, až po sociálnu izoláciu a vysoký krvný tlak. Práve na posledný z nich sa zamerala nová štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine.

Prevencia funguje lepšie než liečba

„Keď aktívne liečime vysoký krvný tlak, môžeme predchádzať demencii,“ vysvetlil pre The Guardian profesor Jiang He z Lekárskeho centra Juhozápadnej univerzity v Texase, ktorý sa podieľal na výskume. „Vzhľadom na rozšírenosť neliečenej hypertenzie by sme mali tento prístup zaviesť všade, kde je to možné.“

Výskumníci rozdelili 326 vidieckych dedín v Číne na dve skupiny. V prvej skupine, zahŕňajúcej 163 dedín s 17 407 obyvateľmi, zaviedli komplexný program starostlivosti o vysoký krvný tlak. O pacientov sa starali miestni zdravotníci, teda tzv. „dedinskí lekári“, ktorí síce nemali plné lekárske vzdelanie, ale prešli špeciálnym školením.

Druhá skupina, pozostávajúca tiež zo 163 dedín s 16 588 obyvateľmi, dostávala štandardnú zdravotnú starostlivosť. Lekári im síce odporúčali zmeny životného štýlu a niektorí užívali lieky na vysoký tlak, ale nedostávali bezplatné tlakomery, lieky ani individuálne poradenstvo.

Výsledky hovoria jasnou rečou

Po štyroch rokoch vedci zistili, že v skupine s intenzívnou starostlivosťou trpelo demenciou 668 ľudí, zatiaľ čo v kontrolnej skupine to bolo 734 osôb. Štatisticky to znamená o 15 % nižšie riziko demencie a o 16 % nižšie riziko miernych kognitívnych porúch.

„Tieto výsledky prinášajú presvedčivé dôkazy o tom, ako dôležité je starať sa o svoj krvný tlak a srdcovo-cievny systém, ak chceme chrániť svoj mozog v starobe,“ komentuje profesorka Tara Spires-Jonesová z Edinburskej univerzity, ktorá sa na výskume nepodieľala.

Zároveň však upozorňuje: „Musíme si uvedomiť, že ani liečba vysokého tlaku nie je stopercentnou zárukou – niektorí ľudia s liečbou aj tak demenciu dostali.“

Pre informáciu – na Slovensku si vysoký krvný tlak lieči približne 140-tisíc ľudí. Zároveň patríme ku krajinám s vysokým výskytom srdcovo-cievnych ochorení. 

Kardiovaskulárne lieky na Slovensku dominujú

Zistenia štúdie majú mimoriadny význam aj pre Slovensko, kde sú kardiovaskulárne ochorenia jednou z hlavných zdravotných výziev. Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) lekári vlani predpísali najviac liekov práve pacientom s chorobami kardiovaskulárneho a nervového systému.

„Najvyššiu spotrebu liekov hradených z verejného zdravotného poistenia vyjadrenú v počte balení mali lieky na kardiovaskulárny systém (26,6 milióna) a lieky na nervový systém (14,4 milióna),“ uviedla Diana Dúhová, špecialistka komunikácie NCZI pre TASR. 

Celková finančná úhrada za lieky na Slovensku v roku 2024 medziročne stúpla o 11,4 percenta na sumu 2,451 miliardy eur. Z toho zdravotné poisťovne uhradili 1,841 miliardy eur (nárast o 11,9 percenta) a pacienti zaplatili 610,4 milióna eur (nárast o 9,7 percenta).

Počet vydaných balení liekov medziročne stúpol o 1,6 percenta na 163,5 milióna balení. Najväčší podiel tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia (57,2 percenta). Voľnopredajné lieky predstavovali 26,4 percenta celkovej spotreby.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy