Dve tretiny Slovákov chcú zostať v NATO. Väčšina voličov Republiky nesúhlasí (PRIESKUM)

Zotrvanie Slovenska v NATO podporuje viac ako 65 percent obyvateľov. Výrazné rozdiely však vidno medzi voličmi jednotlivých strán – kým voliči Demokratov, SaS či PS sú jednoznačne za, stúpenci Republiky a SNS sú prevažne proti.

Vyplýva to z júnového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Podľa prieskumu si až 65,7 % Slovákov praje, aby krajina zostala súčasťou Severoatlantickej aliancie. Proti zotrvaniu je 20,4 % opýtaných, zatiaľ čo 13,9 % nevie zaujať stanovisko.

Tieto výsledky potvrdzujú, že napriek politickým debatám o neutralite má členstvo v NATO medzi Slovákmi relatívne stabilnú podporu.

Hlas aj PS sú za, Republika jednoznačne proti

Podrobnejší pohľad na výsledky podľa preferencií voličov ukazuje výrazné rozdiely medzi stranami. Najvyššiu podporu pre členstvo v NATO deklarovali voliči Demokratov (100 %), SaS (98 %) a PS (95,5 %). Aj medzi voličmi KDH je postoj pozitívny – 89,9 % z nich podporuje zotrvanie v Aliancii.

Na opačnom spektre sú voliči mimoparlamentnej Republiky, ktorej až 55 % respondentov uviedlo, že so členstvom Slovenska v NATO nesúhlasí. Zaujímavé je postavenie voličov strany Hlas, ktorí sa profilujú ako umiernený stred. Až 79,2 % z nich podporuje zotrvanie v Aliancii, čo ich zaraďuje medzi skupiny s vysokou dôverou v transatlantické partnerstvá.

Za zmienku stojí aj postoj voličov strany Smer, ktorí sú rozdelení: 45,3 % podporuje zotrvanie v NATO, 41 % je proti. To ukazuje, že aj medzi podporovateľmi najväčšej koaličnej strany panuje výrazná neistota a názorový rozkol.

Podobne aj voličská základňa SNS, koaličného partnera Smeru, je vysoko polarizovaná – súhlasí len 36,7 %, zatiaľ čo 38,1 % je proti. Ďalších 25,3 % respondentov sa nedokáže rozhodnúť, čo poukazuje na nízku orientáciu v zahraničnopolitických otázkach alebo na vnútorné rozpory medzi tým, čo strany hovoria, a čo ich voliči vnímajú.

Výrazný rozdiel medzi vládou a opozíciou

Rozdiel medzi voličmi opozície a koalície je priepastný. Kým podporovatelia strán ako PS, SaS, Demokrati či KDH majú jednoznačne prozápadnú orientáciu a takmer jednomyseľne podporujú zotrvanie v NATO (98 – 100 %), voliči vládnych strán majú k Aliancii buď rezervovaný, alebo vyložene odmietavý postoj.

To zároveň odhaľuje hodnotové a geopolitické rozdelenie slovenskej spoločnosti – časť obyvateľstva preferuje silnejšie väzby na západné štruktúry, zatiaľ čo druhá časť sa prikláňa k myšlienkam neutrality alebo orientácie mimo NATO.

Podpora EÚ je ešte vyššia

Podobný trend platí aj pri členstve Slovenska v Európskej únii. Podľa toho istého prieskumu až 69 % respondentov podporuje členstvo v EÚ. To naznačuje, že väčšina obyvateľstva si uvedomuje výhody vyplývajúce z integrácie – či už ide o ekonomickú stabilitu, voľný pohyb osôb, alebo možnosť čerpať eurofondy.

Aj tu sa prejavuje istý rozpor medzi vládnymi a opozičnými voličmi, no napriek tomu je podpora pre EÚ naprieč populáciou mierne vyššia ako podpora pre NATO.

Paradox: silný líder aj podpora demokracie

Zaujímavý aspekt výskumu je kombinácia silnej podpory demokracie a zároveň túžby po „silnom lídrovi“. Hoci väčšina obyvateľov podporuje demokratický systém, takmer polovica opýtaných si myslí, že krajina potrebuje autoritatívne vedenie, ktoré rázne rozhoduje.

Tento paradox nie je ojedinelý – podobné výsledky sa objavujú aj v iných európskych krajinách. Odráža to napätie medzi túžbou po stabilite a nespokojnosťou s pomalosťou demokratických procesov, ktoré sú postavené na konsenze a vyjednávaní.

Polarizácia geopolitickej orientácie Slovenska pretrváva

Prieskum Ipsosu ukazuje, že väčšina Slovákov si želá zostať v NATO, no zároveň odhaľuje hlboké názorové rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán. Kým prozápadné strany jednoznačne podporujú členstvo v Aliancii, časť koalície a extrémistických strán tlačí na neutralitu alebo opustenie západných štruktúr.

To môže v budúcnosti ovplyvniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska, najmä ak by došlo k posilneniu strán s nízkou podporou NATO. Politici tak budú musieť pri zahraničnej politike lavírovať medzi realitou geopolitických záväzkov a vnútropolitickým tlakom zo strany voličskej základne.

Čítaj viac z kategórie: Politika