Populárny fenomén slovenských tínedžerov zvyšuje riziko rakoviny. Vedci varujú pred tichou závislosťou
- Vapovanie je čoraz bežnejšie aj medzi mladými ľuďmi
- Zvyšuje aj riziko depresie a úzkosti
- Vapovanie je čoraz bežnejšie aj medzi mladými ľuďmi
- Zvyšuje aj riziko depresie a úzkosti
Na prvý pohľad pôsobí nevinne – malé plastové inhalátory, voňavý obláčik pary a štýlové gesto, ktoré vidíme u čoraz mladších tínedžerov. Vapovanie, teda inhalovanie nikotínu cez elektronickú cigaretu, sa stalo módou, spoločenskou normou aj únikom pred stresom.
Za týmto trendom sa skrýva niečo oveľa temnejšie. Dôkazy spájajú pravidelné vapovanie s depresiou, úzkosťou, zvýšením rizikom rakoviny a vážnym ohrozením fyzického zdravia.
Zatiaľ čo rodičia často podceňujú neviditeľné dôsledky tohto zlozvyku, vedci bijú na poplach. Mladí ľudia nielenže vdychujú látky, ktorých dlhodobé účinky nepoznáme, ale zároveň čoraz častejšie vykazujú známky psychickej nepohody. A práve to robí z vapovania viac než len trend – robí z neho potenciálne tichú krízu dospievajúcej generácie.
Štúdia si posvietila na vapovanie
Štúdia zverejnená portálom People vychádza z údajov 60 072 študentov z USA, ktorí uviedli svoju spotrebu cigariet, elektronických cigariet a dual‑use. Výsledky ukazujú, že tí, ktorí vapovali alebo fajčili, mali vyššiu pravdepodobnosť príznakov depresií (25,2 %) a úzkosti (29,6 %) v porovnaní s abstinujúcimi tínedžermi. Skupina, ktorá kombinovala vape aj klasické tabakové výrobky, vykazovala najvyššie riziko psychických problémov.
Zaujímavý fenomén potvrdil aj portál Psychiatrist vo výskume medzi mladými ľuďmi vo veku 13–24 rokov (2 505 respondentov). Zistili, že až 60 % vapujúcich uviedlo príznaky úzkosti, pričom u nevapujúcich to bolo len 40 %. Viac než 50 % vapujúcich uviedlo príznaky depresie, v porovnaní s 25 % u nevapujúcich. Ľudia, ktorí vapovali kombinovane (nikotín aj THC), mali dokonca vyššie riziko zhoršeného duševného stavu.
Predbežné výsledky zohľadňujúce mladých ľudí vo veku 12–14 rokov tiež potvrdili, že stres a depresia korelujú s vyššou pravdepodobnosťou vapovania: aj keď príčina nie je jasná, štúdie naznačujú, že tínedžeri, ktorí cítia emocionálnu záťaž, používajú vape ako formu zvládania symptómov.

Únik od stresu nikotínom = nával ďalšieho stresu
Nikotín, hlavná účinná látka vo väčšine vape zariadení, má výrazný vplyv na vyvíjajúci sa mozog dospievajúcich. Výskumy naznačujú, že jeho účinky sa spájajú s poruchami kognitívnych funkcií, ako sú zhoršená pamäť či schopnosť sústredenia.
Okrem toho dochádza k dysregulácii neurotransmiterov, teda chemických látok zodpovedných za prenos signálov v mozgu. Dlhodobé vystavenie nikotínu môže oslabiť aj mozgovú bariéru, čo zvyšuje riziko neurozápalov a celkovej nerovnováhy nervového systému. Zároveň sa zvyšuje pravdepodobnosť, že mladý človek si vytvorí závislosť nielen od nikotínu, ale aj od iných látok.
Vedci upozorňujú, že veľká časť tínedžerov začína s vapovaním nie zo zvedavosti, ale kvôli potrebe zmierniť stres, úzkosť alebo depresívne stavy. Až 81 % mladých používateľov uviedlo, že začali vapovať práve z týchto dôvodov. Problém však spočíva v tom, že nikotín síce môže krátkodobo priniesť pocit úľavy, ale z dlhodobého hľadiska často psychický stav zhoršuje.
Vzniká tak začarovaný kruh. Úľava od abstinenčných príznakov vedie k ďalšiemu vapovaniu, ktoré ešte viac narúša rovnováhu mozgu a zvyšuje závislosť, čím sa stav duševného zdravia ďalej zhoršuje.
Vapovanie na Slovensku
Aj keď väčšina štúdií pochádza zo zahraničia, podobné trendy sa potvrdzujú aj lokálne. Medzi slovenskými tínedžermi narastá záujem o vapeovanie ako módny trend. Časté je kombinovanie vape s inými rizikovými správaním, ako sú alkohol či nevhodné online aktivity, čo zvyšuje psychickú záťaž.
Viaceré prieskumy podporujú hypotézu, že mentálne problémy u dospievajúcich zvyšujú pravdepodobnosť adopcie rizikového správania, medzi ktorými vape figuruje čoraz výraznejšie.
Začiatky vapovania často súvisia so snahou tínedžerov vyrovnať sa so stresom, tlakom kolektívu či psychickou nepohodou. Prevencia by preto mala spojiť vzdelávanie o duševnom zdraví, rizikách nikotínu a rozvoj zdravých zvládacích stratégií.
Rodičia, učitelia aj zdravotníci by mali včas zachytiť prvé náznaky tohto správania, poskytnúť emocionálnu podporu a ponúknuť bezpečné alternatívy – od športu, cez rozhovor s odborníkom až po zlepšovanie mediálnej gramotnosti. Dôležité je, aby mladí ľudia poznali dôsledky nikotínu nielen na telo, ale aj na psychiku – a vedeli, že existuje aj iná cesta ako zvládať tlak.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: People, Psychiatrist