Mestá, ktoré sa najviac vyprázdnili: Slovensko má aj lokality, kde zmizla tretina obyvateľov (REBRÍČEK)

Demografické zmeny na Slovensku sú v posledných desaťročiach čoraz výraznejšie. Hoci sa o úbytku obyvateľov často hovorí najmä v súvislosti s odľahlými a hospodársky slabými regiónmi, realita je komplexnejšia. Populácia klesá vo väčšine miest – výnimkou je prakticky len Bratislava, ktorá sa rozrastá vďaka migrácii aj ekonomickému rastu. Rebríček publikoval portál Trend. 

Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že medzi rokmi 1996 a 2024 niektoré mestá stratili až tretinu svojich obyvateľov. Za týmto trendom stoja najmä dva faktory – prirodzený úbytok (viac úmrtí než narodení) a záporné migračné saldo (viac ľudí sa odsťahuje než prisťahuje). V mnohých prípadoch sa tieto faktory navzájom posilňujú, čo vedie k postupnému vyprázdňovaniu celých ulíc a štvrtí.

Rebríček nižšie ukazuje desať miest, ktoré zaznamenali najväčší percentuálny pokles populácie. Poradie je zoradené od najmenšieho po najväčší úbytok.

10. Revúca

• Úbytok: −22,02 %
• O koľko menej ľudí: 3 071

Revúca je mestom s bohatou históriou – práve tu vzniklo v roku 1862 prvé slovenské gymnázium. Napriek tejto tradícii kultúrneho a vzdelanostného centra bojuje s odlivom mladých a ekonomicky aktívnych ľudí. V roku 1996 mala takmer 14-tisíc obyvateľov, dnes sotva 11-tisíc.

Príčiny sú kombinované: prirodzený úbytok obyvateľov pre vyššiu úmrtnosť, a zároveň negatívna migrácia, keď mesto ročne opustí aj viac ako stovka ľudí. Okres Revúca patrí medzi najmenej rozvinuté regióny Slovenska – pracovných príležitostí je málo a mzdy sú pod priemerom.

9. Stará Turá

• Úbytok: −22,10 %
• O koľko menej ľudí: 2 343

Na západe Slovenska, v okrese Nové Mesto nad Váhom, leží Stará Turá – mestečko s bohatou priemyselnou minulosťou. V roku 1996 tu žilo takmer 11-tisíc ľudí, dnes už len vyše 8-tisíc.

Úbytok je spôsobený kombináciou nižšej pôrodnosti a mierne negatívneho migračného salda. Hoci trend odchodu obyvateľov nie je tak dramatický ako v niektorých iných mestách, dlhodobé znižovanie populácie je citeľné – prejavuje sa zatváraním obchodov a zmenou vekovej štruktúry, kde pribúda seniorov a ubúda mladých rodín.

8. Bánovce nad Bebravou

• Úbytok: −22,82 %
• O koľko menej ľudí: 4 761

Bánovce sú najľudnatejším mestom v tomto zozname – v súčasnosti majú okolo 16-tisíc obyvateľov. Napriek tomu stratili za 28 rokov takmer päťtisíc ľudí.

Zaujímavé je, že ešte do roku 2018 tu prevyšoval počet narodených počet zomretých. Potom sa trend otočil a klesajúca pôrodnosť sa spojila s odchodom obyvateľov do väčších miest. Niektoré roky opustí Bánovce až 300 ľudí. Pracovné možnosti v kreatívnom a technologickom sektore sú obmedzené a kultúrna ponuka nie je taká pestrá, aby udržala mladých.

7. Zlaté Moravce

• Úbytok: −24,23 %
• O koľko menej ľudí: 3 761

Nitrianske okresné mesto sa z pôvodných 15 500 obyvateľov zmenšilo na necelých 12-tisíc. Do roku 2015 tu bol pomerne vyrovnaný pomer narodených a zomretých, no odvtedy sa prejavuje trvalý prirodzený úbytok.

Migrácia má v celkovom poklese významný podiel. V posledných rokoch síce bolo migračné saldo mierne pozitívne, ale nestačí to na vyrovnanie strát z predchádzajúcich období. Mesto navyše dlhodobo patrí medzi najzadlženejšie na Slovensku, čo komplikuje investície do rozvoja.

6. Svidník

• Úbytok: −24,31 %
• O koľko menej ľudí: 3 098

Na severovýchode Slovenska, v srdci Horného Zemplína, leží Svidník. Ešte do roku 2014 tu populácia rástla, no zmena prišla rýchlo – kombinácia nižšej pôrodnosti a rastúcej migrácie smerom do väčších miest či zahraničia spôsobila pokles.

Dnes má Svidník pod 10-tisíc obyvateľov a ročne stráca 50 až 150 ľudí v dôsledku sťahovania. Nedostatok moderných pracovných miest a infraštruktúry brzdí jeho rozvoj.

5. Veľký Krtíš

• Úbytok: −27,74 %
• O koľko menej ľudí: 3 945

Toto okresné mesto na juhu Banskobystrického kraja stratilo za tri desaťročia takmer štyritisíc obyvateľov. Migračné saldo bolo negatívne prakticky celý čas, výnimkou bol len rok 2003, keď sa prisťahovalo o 41 ľudí viac, než sa odsťahovalo.

Prirodzený úbytok sa prejavil až v posledných šiestich až siedmich rokoch. Absencia osobnej železničnej dopravy a slabá dopravná dostupnosť komplikujú každodenný život aj ekonomické príležitosti.

4. Kremnica

• Úbytok: −29,57 %
• O koľko menej ľudí: 1 958

Historická perla Banskobystrického kraja má dnes len 4 500 obyvateľov. Hoci absolútny úbytok nepresahuje dve tisícky, vzhľadom na veľkosť mesta ide o dramatický pokles. Od roku 1996 sa prirodzený prírastok podarilo dosiahnuť len raz – v roku 2013, a to o dvoch ľudí.

Odliv je najmä medzi mladými, ktorí hľadajú pracovné a kultúrne možnosti inde. Migračné saldo sa dlhodobo pohybuje v desiatkach ľudí ročne, no pre malé mesto je to zásadný zásah.

3. Štúrovo

• Úbytok: −30,85 %
• O koľko menej ľudí: 4 159

Pohraničné mesto na brehu Dunaja má dnes vyše 9-tisíc obyvateľov, no koncom 90. rokov ich bolo o štyritisíc viac. V poslednej dekáde 20. storočia bolo migračné saldo negatívne, situácia sa mierne zlepšila a posledné dva roky boli dokonca v pluse.

Napriek tomu pokračuje prirodzený úbytok – viac úmrtí ako narodení. Hoci turizmus vďaka termálnym prameňom prináša prácu, jeho sezónnosť spôsobuje nestabilitu príjmov a obmedzuje kultúrne vyžitie počas roka.

2. Vysoké Tatry

• Úbytok: −34,06 %
• O koľko menej ľudí: 1 947

Mesto Vysoké Tatry vzniklo spojením obcí Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Dnes tu žije len 3 700 ľudí – o tretinu menej než pred 28 rokmi.

Negatívnu migráciu na prelome tisícročí spôsobila aj vysoká cena nehnuteľností, ktoré sa využívajú skôr na turistické ubytovanie než na trvalé bývanie. Pracovný trh je úzko naviazaný na cestovný ruch, a teda sezónny, čo odrádza tých, ktorí by tu chceli žiť celoročne.

1. Čierna nad Tisou

• Úbytok: −34,20 %
• O koľko menej ľudí: 1 750

Najväčší percentuálny pokles populácie zaznamenalo mesto na juhovýchodnom cípe Slovenska. Čierna nad Tisou vznikla v roku 1946 ako zázemie pre obrovské železničné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu.

Po roku 1989 význam prekladiska upadol – zo šiestich tisíc pracovníkov ostala len zhruba tisícka. Hoci do roku 2015 prevažoval prirodzený prírastok (najmä vďaka vyššej pôrodnosti rómskeho obyvateľstva), dnes aj tu prevládajú úmrtia nad narodenými. Najväčší zásah však spôsobila migrácia – najmä po roku 2000 mesto vo veľkom opúšťali celé rodiny.
 

Spoločné menovatele

Tieto čísla sú dôkazom, že úbytok obyvateľov nie je len problémom jedného regiónu. Objavuje sa v bývalých priemyselných centrách, v malých historických mestách aj v turistických destináciách.

Hlavné príčiny sú:

• dlhodobý prirodzený úbytok (nižšia pôrodnosť, starnutie populácie),
• negatívne migračné saldo (odchod za prácou a lepšími službami),
• ekonomické problémy a obmedzené možnosti bývania,
• sezónnosť pracovného trhu v turistických oblastiach.

Ak sa tento trend nezastaví, mnohé mestá môžu v priebehu ďalších desaťročí stratiť ďalšiu významnú časť populácie – a s ňou aj ekonomickú vitalitu a spoločenský život.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality