Dožiť sa 100 rokov bez chorôb nie je o génoch. Špičkový kardiológ odhalil, čo v skutočnosti ničí telo po šesťdesiatke

Kardiológ Dr. Eric Topol zo Scripps Research patrí medzi najuznávanejších odborníkov na zdravé starnutie. Roky skúma ľudí, ktorí sa dožili vysokého veku bez cukrovky, infarktov a Alzheimerovej choroby, teda bez toho, aby posledné desaťročie života prežili v nemocniciach, či na silných liekoch.

Práve jeho výskum priniesol zistenie, ktoré mnohých prekvapilo. „Hoci existovali drobné rozdiely, nebolo tam veľa toho, na základe čoho by sa dalo povedať, že ide o genetiku,“ povedal Dr. Topol v rozhovore pre NPR.

Na čom skutočne záleží

Dr. Topol často upozorňuje na jeden zásadný problém modernej spoločnosti. Ľudia síce žijú dlhšie, ale nie zdravšie. „Priemerné obdobie zdravého života Američana je 64 rokov. Priemerná dĺžka života je však 79 rokov. Takže vzniká veľká medzera približne 15 rokov, keď sa obdobie zdravia skončilo, ale život pokračuje ďalej,“ hovorí.

Jeho tím v rámci projektu Wellderly analyzoval viac ako 1 400 ľudí vo veku od 80 do 105 rokov, ktorí sa vyhli najčastejším chronickým ochoreniam. Všetci očakávali, že objavia nejaké výnimočné gény. Niečo ako biologický jackpot. Lenže nič dramatické nenašli.

Žiadny tajný kód dlhovekosti ani magická mutácia, ktorá by vysvetľovala ich dlhovekosť. A práve to je možno najlepšia správa pre bežného človeka.

Dr. Topol sa vo svojich odporúčaniach opakovane vracia k veciam, ktoré pôsobia až príliš obyčajne na to, aby im ľudia pripisovali zásadný význam. Ide o svaly, pohyb, spánok, vzťahy, imunitu a prevenciu.

Čo hovoria výskumy

Výskumy opakovane ukazujú, že sila svalov vo vyššom veku úzko súvisí s nižším rizikom úmrtia, pádov, hospitalizácií aj demencie. Metaanalýza publikovaná v British Journal of Sports Medicine spojila pravidelný silový tréning s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny aj cukrovky. Pokles rizika sa pohyboval približne medzi 10 až 17 percentami.

Rovnako podceňovaný je aj spánok. Mnohí ľudia ho obetujú práci, zábave, sociálnym sieťam alebo neustálej potrebe byť produktívny. Počas spánku však prebiehajú procesy, ktoré súvisia s regeneráciou nervového systému, stabilizáciou pamäte a odstraňovaním odpadových látok z mozgu.

Výskum publikovaný v Nature Communications ukázal, že ľudia, ktorí dlhodobo spali šesť hodín alebo menej, mali vyššie riziko rozvoja demencie v porovnaní s tými, ktorí spali približne sedem hodín denne. Štúdia sledovala takmer 8 000 ľudí a potvrdila, že chronický nedostatok spánku neovplyvňuje iba energiu počas dňa, ale aj budúce zdravie mozgu.

A potom sú tu vzťahy. Faktor, ktorý môže znieť príliš emocionálne na to, aby ho niektorí ľudia brali ako serióznu súčasť medicíny. Lenže osamelosť nie je iba pocit. Telo ju prežíva biologicky.

Dlhodobá sociálna izolácia zvyšuje hladiny stresových hormónov, podporuje chronický zápal, oslabuje imunitu a negatívne ovplyvňuje kvalitu spánku aj regeneráciu organizmu. Obrovská metaanalýza publikovaná v PLOS Medicine, ktorá zahŕňala viac než 300 000 ľudí, ukázala, že silné sociálne väzby výrazne zvyšujú šancu na dlhší život.

Umelá inteligencia ako nástroj prevencie

Veľmi zaujímavé sú aj najnovšie poznatky o imunite. Dr. Topol upozorňuje najmä na vakcínu proti pásovému oparu. „Zistili sme, že vakcína proti pásovému oparu znižuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie najmenej o 20 až 25 percent,“ hovorí.

Zároveň verí, že v nasledujúcich rokoch zohrá zásadnú úlohu aj umelá inteligencia. Nie však ako náhrada lekárov, ale ako nástroj, ktorý dokáže zachytiť riziká skôr, než sa objavia prvé príznaky choroby. „V nasledujúcich rokoch budeme najdôležitejší prínos umelej inteligencie vnímať ako podporu prevencie,“ hovorí.

Práve skoré odhalenie problémov môže podľa neho rozhodnúť o tom, či človek zostarne v zdraví alebo strávi posledné roky života bojom s chorobami, ktorým sa dalo predísť.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing