Posvätná hora Sinaj sa mení na luxusný rezort: Vyvoláva vlnu kritiky, ohrozuje kláštor a beduínske komunity

Na úpätí majestátnej hory Sinaj, kde podľa Biblie a Koránu Boh hovoril k Mojžišovi, prebieha dnes zásadný spor o budúcnosť jedného z najposvätnejších miest sveta. Oblasť, známa ako Jabal Musa, je domovom kláštora svätej Kataríny – najstaršieho nepretržite fungujúceho kresťanského kláštora na svete – a zároveň tradičného územia beduínskeho kmeňa Jebeleya.

To, čo bolo po stáročia odľahlým miestom duchovného útočiska, sa mení na moderný turistický komplex. Informuje o tom portál BBC. 

Krajina, kde sa stretávajú tri náboženstvá

Sinaj je pre veriacich jedinečný: židia, kresťania i moslimovia ho vnímajú ako miesto mimoriadneho duchovného významu. Kláštor svätej Kataríny, spravovaný gréckou ortodoxnou cirkvou od 6. storočia, ukrýva vzácne rukopisy a relikvie. Neobvyklou súčasťou areálu je aj malá mešita z obdobia Fátimovcov, symbolizujúca pokojné spolunažívanie náboženstiev.

UNESCO zdôrazňuje, že odľahlosť a drsná krása hôr vytvárajú jedinečný kontext pre duchovný život mníchov: „Kombinácia prírodného prostredia a duchovného záväzku je výnimočná,“ uvádza sa v jeho hodnotení.

One of the world’s most sacred places is being turned into a luxury mega-resort.

Egypt’s most sacred place known locally as Jabal Musa, Mount Sinai is where Moses is said to have been given the Ten Commandments.

Many also believe that this is the place where, according to the… pic.twitter.com/rz906BEDgA

— Info Fusion (@Info_Fusion_) September 7, 2025

Nový projekt: dar Egypta alebo hrozba?

V roku 2021 egyptská vláda spustila projekt Great Transfiguration Project, ktorý má región premeniť na moderné turistické centrum. Plány zahŕňajú nové hotely, vily, nákupné zóny, návštevnícke centrum, rozšírenie letiska a dokonca lanovku na Mount Moses. Minister bývania Sherif el-Sherbiny prezentoval víziu ako „dar Egypta svetu a všetkým náboženstvám“.

Výstavba však rýchlo vyvolala kritiku. Medzinárodní odborníci i aktivisti varujú pred nenávratným poškodením krajiny. V roku 2023 UNESCO vyzvalo Káhiru, aby projekty pozastavila a pripravila plán ochrany, no práce pokračovali. Svetová organizácia World Heritage Watch preto apelovala, aby sa oblasť zapísala na Zoznam ohrozeného dedičstva.

At the same time, Jesus climbs the mountain of Olives. But the disciples remain at the foot, weighed down by flesh.

It’s humanity repeating the same old story: Moses ascends Sinai, while Israel below turns to distractions and the golden calf. pic.twitter.com/zdAMaxv8sB

— Justi Andreasen (@JustiAndreasen) September 4, 2025

Beduíni na okraji vlastnej domoviny

Najsilnejšie obavy vyjadruje kmeň Jebeleya, ktorý v tejto oblasti žije po stáročia. Beduíni tradične sprevádzali pútnikov pri výstupe na horu či prevádzkovali malé ekologické kempy. Dnes však ich domy miznú pod buldozérmi a cintoríny sú presúvané, aby uvoľnili miesto parkoviskám.

„Toto nie je rozvoj, ktorý by Jebeleya chceli alebo oň žiadali. Je to projekt vnucovaný zhora, slúžiaci cudzím záujmom,“ hovorí britský cestovateľ a spisovateľ Ben Hoffler, ktorý dlhodobo spolupracuje s beduínmi. Dodáva, že budovanie luxusného „mesta v púšti“ ohrozuje nielen spôsob života komunity, ale aj ich vzťah k pôde, ktorá je pre nich domovom.

Diplomatické napätie: Grécko vs. Egypt

Rozvojový projekt otvoril aj citlivú otázku vlastníctva kláštora. V máji 2024 egyptský súd rozhodol, že kláštor sv. Kataríny stojí na štátnej pôde, pričom ho má len právo užívania. Rozsudok vyvolal prudkú reakciu gréckej ortodoxnej cirkvi. Arcibiskup Ieronymos II. z Atén označil krok za „zabavovanie a vyvlastňovanie“ a varoval pred existenčnou hrozbou pre „duchovný maják ortodoxie a helenizmu“.

Dlhoročný predstavený kláštora, arcibiskup Damianos, nazval rozhodnutie „vážnym úderom“ a neskôr zo svojej funkcie odstúpil. Grécky patriarchát v Jeruzaleme pripomenul, že už prorok Mohamed vydal list, ktorý garantoval ochranu kláštoru a jeho mníchom.

Napätie nakoniec viedlo k spoločnému vyhláseniu Grécka a Egypta, ktoré ubezpečuje o zachovaní ortodoxnej identity a kultúrneho dedičstva kláštora. Spor však nie je uzavretý.

zdroj: X - Mohammed Ibrahim

Ekonomika verzus kultúrne dedičstvo

Egyptská vláda tvrdí, že rozvoj Sinaja je nevyhnutný pre podporu turizmu a oživenie hospodárstva. Krajina chce do roku 2028 pritiahnuť až 30 miliónov návštevníkov. Po období pandémie Covid-19 a následných regionálnych konfliktov je turizmus pre ekonomiku kľúčový.

Kritici však upozorňujú, že podobný model rozvoja sa už v minulosti ukázal ako problematický. Príkladom je Sharm el-Sheikh a ďalšie letoviská pri Červenom mori, kde boli beduíni odsunutí na okraj spoločnosti. „Najprv boli sprievodcami a hostiteľmi, potom ich nahradil priemyselný turizmus a nakoniec boli vytlačení aj fyzicky,“ pripomína egyptský novinár Mohannad Sabry.

Ohrozená kontinuita

Kláštor svätej Kataríny prežil viac ako 1 500 rokov vojien, politických otrasov a invázií. Pôvodne bol útočiskom v odľahlých horách, kam sa mnísi uchýlili pred nebezpečenstvami. Dnes čelí inej hrozbe – rozmachu masového turizmu a developerských projektov, ktoré môžu navždy zmeniť jeho okolie.

Kráľ Charles, patrón St Catherine Foundation, ktorá financuje výskum a ochranu kláštora, nazval toto miesto „veľkým duchovným pokladom, ktorý treba uchovať pre budúce generácie“.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra