Zakázané zóny Slovenska odhaľujú svoje tajomstvá: Nový seriál ťa zavedie tam, kde si nikdy nebol

Skryté chodby jadrových a vodných elektrární, podzemné zložité kotly, hlboké bane, zákulisie festivalov či historických pamiatok – to všetko bude súčasťou nového seriálu Zakázané zóny. Formát však nejde len po dobrom adrenalíne a tajomných zákutiach.

Jedna z epizód diváka zavedie do laboratória Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (BMC SAV), kde vedecký tím vedený RNDr. Viktóriou Čabanovou, PhD., pracuje na monitoringu komármi prenášaných vírusov, ako sú západonílsky vírus a vírus Usutu. Cieľom je nielen odhaliť, ktoré regióny Slovenska sú najviac ohrozené, ale aj ukázať verejnosti, čo všetko znamená vedecký výskum v praxi – od odchytu komárov v teréne, cez laboratórne testy až po prevenciu v spoločnosti.

Zakázané zóny: Formát, ktorý skúma to, čo bežný človek nevidí

Seriál Zakázané zóny vzniká v produkcii TV Spektrum. Herci Števo Martinovič (za slovenskú verziu) a Jan Révai (za českú) prebrali rolu sprievodcov, ktorí sa nevydávajú len do miest otvorených turistom, ale na lokality s obmedzeným alebo žiadnym prístupom. Natáčanie zahŕňa približne 18 dní v teréne, pričom gro materiálu už stojí a časť epizód je dokonca predstrihnutá. Seriálový formát sa vysielal najprv u našich susedov v Maďarsku, kde prvá séria zožala veľký úspech. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Štefan Martinovič (@stevomartinovic)

Herec a sprievodca seriálu priznáva, že nakrúcanie bolo preňho niekedy fyzicky aj psychicky náročné, no zároveň prinieslo množstvo zážitkov, na ktoré sa nezabúda.

„Pre mňa bol každý deň nakrúcania dobrodružstvo. Nevedel som, čo ma čaká, a to bolo na tom najlepšie. V Gabčíkove som sa cítil ako v útrobách obrovského organizmu, ktorý dýcha a pracuje bez prestávky,“ opisuje Martinovič.

Okrem technických lokalít sa dostal aj do prostredia, ktoré by si nikdy nespájal s televíznym programom. „Na Pohode som mal možnosť vidieť festival z úplne inej perspektívy – z backstage-u. To, čo diváci nikdy neuvidia, je obrovská práca ľudí v zákulisí. To ma fascinovalo,“ dodáva.

zdroj: Autor KB

Strach, ktorý treba prekonať

Nie všetky miesta však boli komfortné. Podľa Martinoviča mu najväčší rešpekt nahnali podzemné priestory a ťažobné lokality. „V bani som mal naozaj stiesňujúci pocit. Tma, úzke chodby, hluk… To je prostredie, kde si uvedomíte, akú cenu má práca ľudí, ktorí tam trávia celé dni,“ hovorí.

Herec však zároveň zdôrazňuje, že to celé bral ako výzvu. „Som typ človeka, ktorý potrebuje skúšať nové veci. Tento projekt ma naučil, že aj za dverami, ktoré sú pre bežných ľudí zatvorené, sa skrýva fascinujúci svet.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Štefan Martinovič (@stevomartinovic)

Keď sa herci stretnú s vedcami: Komáre pod drobnohľadom SAV

Súčasťou natáčania bol aj netradičný výlet do laboratórií Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV), kde Martinovič spoznal prácu tímu RNDr. Viktórie Čabanovej, PhD. Tá sa dlhodobo venuje výskumu komárov a vírusov, ktoré môžu prenášať.

Vedkyňa vysvetľuje, že komáre nie sú len otravný hmyz zo záhrad či dovoleniek, ale predstavujú reálny medicínsky problém. „Komáre sú vektorom viacerých vírusov, ktoré môžu spôsobiť vážne ochorenia. Na Slovensku našťastie zatiaľ neevidujeme prípady tropických chorôb prenesených komármi, ale klimatické zmeny môžu situáciu zmeniť,“ hovorí Čabanová.

zdroj: Ela Rybárová

Výskum v teréne aj v laboratóriu

Tím z Biomedicínskeho centra SAV sa venuje mapovaniu výskytu komárov a skúma, aké vírusy v sebe môžu niesť. „Naším cieľom je sledovať, ktoré druhy komárov sa na Slovensku vyskytujú a zisťovať, či sú schopné prenášať nebezpečné vírusy,“ približuje vedkyňa.

Podľa nej je dôležité venovať sa tejto téme preventívne. „Ak vieme, aké druhy komárov tu máme a aký je ich potenciál prenášať ochorenia, vieme lepšie pripraviť zdravotnícky systém aj verejnosť,“ dodáva.

Po odchytení sa komáre spracúvajú v laboratóriu, aby vedci zistili, či nesú vírusy. Najprv sa hmyz rozmixuje a pripraví v laminárnom boxe, potom sa vzorka napipetuje do špeciálneho pipetovacieho prístroja, ktorý z komárov izoluje RNA. Následne sa táto RNA pridá do chemických zmesí a vloží do analyzačného prístroja, ktorý na konci procesu ukáže, či sú komáre infikované.

Celý postup trvá približne tri hodiny, pričom štáb môže sledovať len vizuálne atraktívne časti, napríklad pipetovanie, spustenie prístroja a vloženie záverečnej zmesi. Výsledok sa potom zobrazuje približne po hodine. Približuje pre dokument proces vedkyňa Čabanová. 

SAV, komáre a reálny výskum: nie sci-fi, ale denná prax

Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (BMC SAV, v. v. i.) je jednou z najvýznamnejších vedeckých inštitúcií na Slovensku, ktorá sa špecializuje na virológiu, epidemiológiu a molekulárnu biológiu. Tím vedený RNDr. Viktóriou Čabanovou, PhD., sa dlhodobo venuje monitorovaniu vírusov prenášaných komármi. Medzi tie najznámejšie patrí západonílsky vírus a vírus Usutu. Hoci väčšina infekcií prebieha bez príznakov, u zraniteľnejších skupín môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

Výskum má preventívny charakter a cieľom je zachytiť hrozby ešte skôr, ako sa prejavia v podobe epidémie. Na Slovensku sa vďaka spolupráci Biomedicínskeho centra SAV s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva podarilo uskutočniť prvý celoslovenský monitoring výskytu komárov a vírusov, ktoré môžu prenášať.

Do projektu sa zapojilo viac než tridsať okresov. Komáre sa odchytávajú pomocou špeciálnych pascí, ktoré lákajú hmyz svetlom alebo pachom. V posledných rokoch sa využíva aj nová metóda, pri ktorej sa gravidné samičky prilákajú na medové kartičky. Keď sa z nich živia, zanechajú sliny obsahujúce prípadný vírus, a ten je potom možné testovať v laboratóriu. Takýto postup je efektívnejší, lacnejší a bezpečnejší – vzorky možno jednoducho transportovať, pričom vírus je už deaktivovaný.

zdroj: KB - STartitup

Práca Biomedicínskeho centra SAV tak nie je len akademickým výskumom – má veľmi praktický rozmer. Ukazuje, ako klimatická zmena a globalizácia prinášajú na Slovensko nové druhy hmyzu aj nové riziká. Cieľom vedcov je pripraviť zdravotníkov na  situácie, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť. Ak sa totiž patogén prenášaný komármi včas odhalí, je možné predísť jeho nekontrolovanému šíreniu.

RNDr. Viktória Čabanová zdôrazňuje, že kľúčová je práve prevencia a neustále sledovanie. „Ak vieme, aké druhy komárov sa u nás vyskytujú a aký je ich potenciál prenášať vírusy, dokážeme lepšie pripraviť zdravotnícky systém aj verejnosť,“ hovorí vedkyňa. Monitoring zároveň poskytuje aj dôležité dáta pre európske inštitúcie, ktoré porovnávajú šírenie infekcií v rámci kontinentu.

Števo Martinovič priznáva, že práve táto návšteva v ňom zanechala silný dojem. „Nikdy som si neuvedomil, koľko práce je za tým, aby sme vedeli odhaliť hrozby, ktoré voľným okom nevidíme. Komár je malý tvor, ale môže spustiť veľké problémy,“ povedal počas nakrúcania.

Čabanová dopĺňa, že aj bežní ľudia môžu prispieť k prevencii. „Základom je eliminovať miesta, kde sa komáre môžu rozmnožovať – teda stojaté vody v záhradách či nádobách. Malé opatrenia dokážu znížiť riziko ich premnoženia,“ vysvetľuje.

zdroj: KB - Startitup

Seriál odomyká dvere, za ktoré sa bežne nepozrieš 

Zakázané zóny tak nie sú len dobrodružným prienikom na neprístupné miesta, ale aj prepojením zábavy s poznaním. Divák uvidí hercov v netradičných úlohách, ale zároveň sa dozvie množstvo zaujímavostí z oblasti vedy, techniky či kultúry.

„Verím, že diváci budú prekvapení, čo všetko sa dá objaviť, keď sa odvážite vstúpiť tam, kam bežne nesmiete. Pre mňa to bola škola života,“ uzatvára Martinovič.

Doteraz tvorcovia natočili deväť epizód – od Vodného diela Gabčíkovo a TANAP-u cez gotické kostoly na Gemeri, festival Pohoda či Grandhotel Starý Smokovec až po opálové bane, Slovakia Ring a Pivovar Šariš. Nechýbala ani návšteva Biomedicínskeho centra SAV. Posledná zastávka bude patriť ZOO Košice.

Prvá epizóda štartuje už 10. novembra na TV Spektrum a sľubuje kombináciu adrenalínu, poznania aj ľudskej zvedavosti, ktorá otvára dvere do zakázaných zón.

zdroj: Lucia Slafkayová - Flickr

Čítaj viac z kategórie: Kultúra