Zákernou chorobu trpí takmer pol milióna Slovákov. Nový vedecký objav môže prepísať históriu medicíny

Predstav si, že v budúcnosti by sa slabé a lámavé kosti dali posilniť nielen liekmi, ktoré spomaľujú chorobu, ale aj novými terapiami schopnými obnoviť ich plnú pevnosť. Takúto nádej prináša objav, ktorý môže zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na osteoporózu – ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí po celom svete a ktoré je hlavnou príčinou zlomenín u starších.

Výskumníci z Univerzity v Lipsku v Nemecku a Univerzity Shandong v Číne prišli na to, že pri udržiavaní silných kostí hrá zásadnú úlohu receptor GPR133 (známy aj ako ADGRD1). Tento receptor sa nachádza na povrchu buniek, ktoré tvoria kostnú hmotu – osteoblastov.

Cestu im ukázali myši

Osteoblasty nepretržite pracujú na tom, aby tvoje kosti ostali pevné a pružné. Práve receptor GPR133 podľa vedcov rozhoduje o tom, ako efektívne dokážu tieto bunky tvoriť novú kostnú hmotu. Už staršie štúdie naznačovali, že genetické zmeny v géne GPR133 môžu súvisieť s hustotou kostí, no teraz vedci odhalili, aký je jeho skutočný význam.

Aby si boli istí, vedci experimentovali na myšiach. Jednej skupine myší gén pre GPR133 chýbal – a výsledok bol jasný – vyvinuli slabé kosti s príznakmi podobnými osteoporóze. Naopak, pri druhej skupine, kde vedci receptor stimulovali látkou AP503, došlo k výraznému zlepšeniu pevnosti kostí.

zdroj: Freepik/@freepik

Biochemička Ines Liebscherová z Univerzity v Lipsku k tomu uviedla: „Použitím látky AP503, ktorá bola len nedávno identifikovaná pomocou počítačom asistovaného skríningu ako stimulátor GPR133, sme dokázali výrazne zvýšiť pevnosť kostí u zdravých aj osteoporotických myší.“

AP503 fungovala ako katalyzátor – podnietila osteoblasty, aby tvorili viac kostnej hmoty. Zaujímavé je aj to, že podľa vedcov môže mať látka ešte silnejší účinok v kombinácii s fyzickou aktivitou.

Čo to znamená pre človeka?

Aj keď ide zatiaľ o štúdie na zvieratách, základné biologické procesy máme s myšami veľmi podobné. Preto je predpoklad, že GPR133 zohráva podobnú úlohu aj u ľudí. Ak je receptor poškodený genetickými mutáciami, kosti môžu slabnúť už v mladosti, čo sa podobá skorým prejavom osteoporózy.

„Ak je tento receptor narušený genetickými zmenami, myši vykazujú známky straty kostnej hustoty už v ranom veku – podobne ako osteoporóza u ľudí,“ dodala Liebscherová. 

Objav GPR133 otvára cestu k vývoju liečebných postupov, ktoré by dokázali nielen chrániť zdravé kosti, ale aj obnovovať tie oslabené. To by bol obrovský prelom, najmä u žien po menopauze, kde osteoporóza spôsobuje časté zlomeniny a zhoršuje kvalitu života.

Kosti však ovplyvňuje mnoho faktorov – genetika, dostatok pohybu, príjem vápnika, hladina vitamínu D, hormóny, ale aj životný štýl, teda obmedzenie fajčenia či alkoholu. Nové poznatky by však mohli priniesť riešenie aj pre tých, u ktorých bežná prevencia nestačí.

Osteoporóza – tichý nepriateľ

Osteoporóza je celosvetový problém. Zasahuje nielen starších ľudí, ale postupne aj mladšie generácie. Hoci existujú lieky, tie väčšinou iba spomaľujú jej postup, no nedokážu chorobu úplne zvrátiť. Navyše, niektoré liečivá majú nepríjemné vedľajšie účinky alebo strácajú účinnosť.

Na Slovensku ochorením podľa Národného centra zdravotníckych informácií trpí približne 400-tisíc ľudí, z ktorých viac ako 85 % tvoria ženy, píše portál Veda na dosah. 

Objav GPR133 vedci publikovali v renomovanom časopise Signal Transduction and Targeted Therapy. Ide o významný krok vpred – nie len pre vedcov, ktorí sa snažia pochopiť mechanizmy kostí, ale najmä pre budúce generácie pacientov.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti