Nový prielom v boji proti Alzheimerovej chorobe: Tukové zásoby v mozgu menia pohľad vedcov na liečbu

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, ktorá postihuje desiatky miliónov ľudí po celom svete. Ide o postupne sa zhoršujúce ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k úbytku nervových buniek a oslabeniu pamäte, myslenia či schopnosti vykonávať každodenné činnosti.

Nový výskum naznačuje, že tukové zásoby v mozgu môžu hrať podstatnejšiu úlohu pri Alzheimerovej chorobe, než sa doteraz predpokladalo. Tento objav otvára nové možnosti pre liečbu tohto závažného ochorenia. Informoval o tom portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v Immunity.

Tukové zásoby v mozgu môžu byť kľúčovým faktorom pri Alzheimerovej chorobe

Doteraz bola pozornosť vedcov sústredená predovšetkým na proteíny, ktoré sa v mozgu pri neurodegeneratívnych ochoreniach hromadia v abnormálnych zhlukoch. Zatiaľ však neexistuje jasná liečba, pretože zásahy smerujúce priamo na tieto zhluky priniesli len nejednoznačné výsledky. Preto sa stále hľadajú nové prvky, ktoré by objasnili mechanizmy Alzheimerovej choroby.

„Podľa nášho názoru priame zameranie na plaky alebo spleti nevyrieši problém; musíme obnoviť funkciu imunitných buniek v mozgu,“ vysvetľuje chemik Gaurav Chopra z Purdue University. Jeho tím na základe najnovších zistení poukazuje na narušenie funkcie astrocytov a mikroglie tukovými molekulami súvisiacimi s ochorením. Podľa vedcov môžu byť amyloid beta plaky skôr symptómom tohto problému než jeho priamou príčinou.

Pri štúdii, ktorú viedla neurovedkyňa Priya Prakash, sa skúmalo správanie tukov v podporných bunkách mozgu na základe analýzy obrazov tkaniva pacientov s Alzheimerovou chorobou. Výsledky ukázali, že ak sú bunky vzdialené menej než 10 mikrometrov od amyloid beta plakov, nahromadia také množstvo lipidov, že ich schopnosť odstraňovať tieto plaky klesá až o 40 % oproti zdravým mikrogliám.

„Ukázali sme, že amyloid beta priamo spôsobuje vznik tukových zásob v mikrogliach,“ hovorí Chopra. Dodáva, že tieto tukové zásoby vedú k zlyhaniu funkcie buniek – mikroglie prestávajú odstraňovať amyloid beta a nemôžu plniť svoju ochrannú úlohu.

Vedci identifikovali enzým DGAT2 ako kľúčového vinníka nadmerného ukladania tukov. Tento objav poskytuje novú možnosť terapeutického zásahu. Chopra vysvetľuje: „Keď sa zameriame na enzým zodpovedný za tvorbu tukov a odstránime ho alebo deaktivujeme, dokážeme obnoviť schopnosť mikroglie bojovať proti ochoreniu a udržiavať rovnováhu v mozgu.“

Problém kognitívneho úpadku má čoraz širší dosah – každoročne pribúda približne 10 miliónov nových prípadov demencie na celom svete. Napriek dlhoročnému výskumu zostávajú možnosti liečby nejasné, preto je hľadanie nových prístupov kľúčové.

„Identifikáciou lipidového zaťaženia a spínača DGAT2 odhaľujeme úplne nový terapeutický prístup,“ tvrdí neuroimunologička Palak Manchanda z Purdue University.„Obnovme metabolizmus mikroglie a možno obnovíme prirodzenú obranu mozgu proti chorobám,“ uzatvára.

Alzheimerova choroba: príznaky, priebeh a možnosti liečby

Alzheimer je chronické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnému zániku nervových buniek a zhoršeniu ich funkcie. Spúšťačom sú zhluky bielkoviny amyloid beta, ktoré poškodzujú mozgové tkanivo, informuje Benu Lekáreň. Presné mechanizmy vzniku stále skúmajú vedci. Ide o najrozšírenejší typ demencie, teda poruchy pamäti a myslenia.

Príznaky sa objavujú pomaly a často sú spočiatku prehliadané. V ranom štádiu sú typické problémy so zapamätaním si informácií, dezorientácia v čase a priestore, komplikácie s rečou či neobvyklé odkladanie predmetov. Postupne sa pridávajú zmeny v nálade, správaní a znížený záujem o bežné aktivity. S postupom choroby sa objavuje strata schopnosti zvládať každodenné činnosti.

Stredné štádium znamená zvýšenú závislosť na pomoci – pacient potrebuje asistenciu pri hygiene, obliekaní alebo stravovaní. Objavuje sa väčšia mätúcnosť a častejšie problémy s komunikáciou. V záverečnej fáze choroby pacient úplne stráca samostatnosť, nerozpoznáva blízkych, nedokáže vyjadriť svoje potreby a potrebuje neustálu starostlivosť. Časté sú aj problémy s pohybom, výživou či spánkom.

Genetické faktory môžu zvýšiť riziko ochorenia, no významný vplyv má životný štýl – výživa, fyzická aktivita, vzdelávanie a spoločenské zapojenie.

Hoci Alzheimer nemožno úplne vyliečiť, možné je spomaliť jeho priebeh a zlepšiť kvalitu života pacienta. Terapia zahŕňa lieky, ktoré podporujú mozgové funkcie, a doplnky ako ginkgo biloba. Úspech liečby výrazne závisí od včasnej diagnostiky a podpory každodenných aktivít.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy