Vedci odhalili pravdu: Tieto štyri faktory stoja za 99 % srdcových ochorení (ŠTÚDIA)

Infarkty, mŕtvice či srdcové zlyhanie zvyčajne neprichádzajú nečakane. Nová rozsiahla štúdia, ktorá sledovala zdravie viac než deviatich miliónov dospelých v Južnej Kórei a takmer 7-tisíc Američanov, ukázala, že viac ako 99 percent ľudí, ktorí neskôr utrpeli závažné kardiovaskulárne ochorenie, malo už predtým aspoň jeden z hlavných rizikových faktorov, píše portál Science Alert.

Vedci analyzovali údaje v priebehu viac než dvoch desaťročí a výsledky zverejnili v odbornom časopise Journal of the American College of Cardiology. Tím vedený Northwestern University v Chicagu a Yonsei University v Soule potvrdil, že závažné srdcové ochorenia sa takmer nikdy neobjavujú bez predchádzajúcich varovných signálov.

Podľa kardiológa Philipa Greelanda z Northwestern University ide o jasný dôkaz, že „takmer všetky prípady srdcovocievnych ochorení sú výsledkom dlhodobého pôsobenia jedného alebo viacerých neoptimálnych rizikových faktorov“.

Štyri hlavné príčiny

Vedci sledovali štyri tradičné rizikové faktory: vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, vysokú hladinu cukru v krvi a fajčenie – či už súčasné alebo minulé. Spolu tieto faktory predchádzali 99 percentám kardiovaskulárnych udalostí.

Najčastejším vinníkom bola hypertenzia. Viac než 93 percent ľudí, ktorí prekonali infarkt, mŕtvicu alebo srdcové zlyhanie, trpelo vysokým krvným tlakom ešte predtým, ako sa u nich objavili vážne zdravotné problémy. V Južnej Kórei tento podiel presiahol dokonca 95 percent.

Ako dopĺňa Greenland, cieľom výskumu nie je hľadať nové záhadné príčiny srdcových ochorení, ale efektívne zvládnuť tie, ktoré už poznáme. „Musíme sa viac sústrediť na kontrolu týchto upraviteľných faktorov namiesto toho, aby sme hľadali nové, ťažko liečiteľné a často nepreukázané príčiny,“ zdôraznil.

zdroj: Canva

Riziko sa týka aj mladších žien

Výskumníci rozobrali aj demografické rozdiely. Zistili, že ani ženy mladšie ako 60 rokov, ktoré sa zvyknú považovať za najmenej ohrozenú skupinu, nie sú výnimkou. Viac než 95 percent z nich, ktoré utrpeli srdcový infarkt alebo mŕtvicu, malo ešte pred týmto incidentom aspoň jeden rizikový faktor.

Keď vedci zvýšili prahové hodnoty na úroveň klinickej diagnózy – teda krvný tlak nad 140/90 mm Hg, cholesterol nad 240 mg/dl, hladinu glukózy nad 126 mg/dl či aktívne fajčenie – výsledky sa zásadne nezmenili. Aj v tomto prísnejšom meradle malo najmenej jeden rizikový faktor pred prvou kardiovaskulárnou udalosťou až 90 percent pacientov.

Z dlhodobého hľadiska sa ukázalo, že kombinácia viacerých faktorov je ešte nebezpečnejšia – viac než 93 percent sledovaných malo pred ochorením najmenej dva rizikové faktory.

Prevencia ako kľúč k záchrane životov

Autori výskumu upozorňujú, že ich závery spochybňujú rozšírené tvrdenia, podľa ktorých sa čoraz viac srdcových ochorení objavuje bez zjavných rizikových príčin. Vysvetlením podľa nich môže byť skôr nedostatočná diagnostika alebo podhodnotené hladiny rizikových faktorov, ktoré sa síce nachádzali pod klinickou hranicou, no už predstavovali zdravotné riziko.

V sprievodnom editoriáli k štúdii kardiologička Neha Pagidipati z Duke University napísala, že výsledky sú jednoznačným dôkazom potreby dôslednej prevencie. „Môžeme – a musíme – robiť viac,“ uviedla preportál Northwestern.

Štúdia zdôrazňuje, že dlhodobé sledovanie a kontrola štyroch kľúčových rizikových parametrov môže dramaticky znížiť riziko infarktu, mŕtvice či srdcového zlyhania.

Výskumný tím mal vďaka rozsiahlym databázam možnosť sledovať zdravotné údaje počas dlhého obdobia. To im umožnilo zistiť, aké hodnoty mali účastníci ešte roky pred tým, než utrpeli svoju prvú vážnu kardiovaskulárnu udalosť.

Globálny význam zistení

Kardiovaskulárne ochorenia sú aj naďalej najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Výsledky štúdie tak majú celosvetový význam – potvrdzujú, že väčšine týchto úmrtí sa dá predísť prostredníctvom včasnej prevencie, zdravého životného štýlu a pravidelnej kontroly rizikových hodnôt.

Záver vedcov je jasný: srdcové ochorenia sa len zriedkavo objavujú „z ničoho nič“. V prevažnej väčšine prípadov ide o dôsledok dlhodobého pôsobenia rizikových faktorov, ktoré je možné identifikovať a liečiť.

„Ak dokážeme včas odhaliť a zvládnuť tieto bežné, no modifikovateľné rizikové faktory, môžeme zabrániť tisícom predčasných úmrtí,“ uzatvára Dr. Greenland.

Podľa autorov by mala byť priorita zdravotníctva jasná – sústrediť sa na prevenciu, nie na hasenie následkov. Výskum, financovaný Národnou výskumnou nadáciou Kórejskej republiky, ukazuje, že jednoduché kroky – ako kontrola krvného tlaku, zníženie cholesterolu či odvykanie od fajčenia – majú potenciál zachrániť viac životov ako ktorékoľvek nové lieky či technologické inovácie.

Tento rozsiahly medzinárodný výskum tak prináša silný odkaz: väčšina infarktov a mŕtvic nie je otázkou osudu, ale dôsledkom zanedbanej prevencie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy