Záhadný signál z mŕtveho satelitu šokoval vedcov. Prebudil sa po 46 rokoch ticha

V roku 1965 vypustilo americké letectvo spolu s laboratóriom MIT Lincoln Laboratory dva experimentálne satelity – LES‑1 a LES‑2. Išlo o prvé družice testujúce spojenie vo vysokofrekvenčnom X‑pásme, čo bolo vtedy úplnou novinkou. Cieľom bolo preveriť, či by mohli tieto technológie zlepšiť vojenskú komunikáciu na orbite.

Podľa historických materiálov NASA sa misia LES‑1 nepodarila úplne podľa plánu. Kvôli chybnému zapojeniu pyrotechnického obvodu satelit nikdy neopustil svoju pôvodnú obežnú dráhu. Spočiatku vysielal len čiastkové údaje, no v roku 1967 definitívne stíchol. Jeho dvojča LES‑2 dopadlo omnoho lepšie - dosiahlo stabilnú dráhu a splnilo väčšinu experimentálnych cieľov.

Informuje o tom web iflscience aj portál satNOGS.

Desaťročia ticha a návrat z mŕtvych

LES‑1 sa stal obyčajným kusom vesmírneho odpadu. Desiatky rokov obiehal Zem ako mĺkva relikvia z čias studenej vojny. Potom však prišlo prekvapenie.

V roku 2013 zachytil Phil Williams, amatérsky rádioastronóm z Cornwallu, zvláštny signál. Opakoval sa každé štyri sekundy a znel „strašidelne“. Po dôkladnej kontrole bolo jasné - zdrojom bol práve satelit LES‑1, ktorý sa náhle prebral k životu po viac ako štyroch desaťročiach.

Williams neskôr vysvetlil, že pravidelné výpadky spôsobuje rotácia satelitu. Ten sa otáča tak, že motory cyklicky zatieňujú solárne panely, čím kolíše napätie a signál periodicky mizne. Aj preto mal jeho prenos zvláštny, takmer „duchovný“ zvuk.

Vedecký záujem aj fascinácia

Táto nečakaná udalosť vzbudila pozornosť nielen amatérov, ale aj pôvodného pracoviska, ktoré projekt pred desaťročiami spustilo. Inžinieri z Lincoln Laboratory zorganizovali systém, ktorý monitoroval každý prelet LES‑1 nad kampusom MIT.

„LES‑1 patrí medzi najstaršie satelity v kozme a stále je súčasťou nášho dedičstva v oblasti satelitnej komunikácie. Vidieť ho po toľkých rokoch opäť vysielať je neuveriteľné,“ povedal Navid Yazdani, vedúci skupiny pre pokročilé satelitné komunikačné systémy laboratória.

Dodáva, že LES‑1 zaviedol niekoľko prelomových riešení, ktoré umožnili vylepšiť ďalšie experimentálne satelity - a tie neskôr položili základy dnešných civilných aj vojenských systémov.

Ako mohol ožiť?

Otázka, ktorá dodnes dráždi vedcov aj nadšencov, znie - čo spôsobilo, že satelit po polstoročí začal znova vysielať?

Lincoln Laboratory túto záhadu objasňuje len čiastočne. Pravdepodobnou príčinou bol elektrický skrat, ktorý vznikol v dôsledku starnutia batérií alebo poškodenia vnútorných obvodov. Tento skrat mohol vytvoriť obchádzku, cez ktorú energia zo solárnych panelov priamo napájala vysielač - bez potreby funkčných batérií.

Inými slovami, satelit síce „nežil“ v klasickom zmysle, ale vďaka poruche vznikol spontánny okruh umožňujúci vysielanie. Preto odborníci hovoria o „zombie satelite“ - mŕtvom stroji, ktorý sa znovu ozval bez zásahu ľudskej ruky.

Memento vesmírneho odpadu

LES‑1 síce už dávno nestráži vojenské komunikácie, no jeho príbeh má stále symbolickú hodnotu. Pripomína nám, že okolo Zeme obiehajú tisíce nefunkčných objektov, ktoré sa môžu kedykoľvek „prebudiť“. Vesmírny odpad sa tak niekedy správa nevyspytateľne – a LES‑1 je jeden z najpozoruhodnejších príkladov.

Hoci dnes vedci nečakajú, že by jeho vysielanie vydržalo dlhšie, pozorovatelia stále občas zachytia slabé náznaky signálu. Aj po desiatkach rokov tak satelit vytrvalo pripomína čas, keď ľudia len začínali prenikať do vesmíru a technológie sa rodili doslova metódou pokus‑omyl.

Príbeh LES‑1 je zvláštnym stretom vedy a náhody - a dôkazom, že aj „mŕtve“ stroje môžu mať svoj druhý život. Ukazuje, že vesmír stále skrýva prekvapenia — aj po desaťročiach dokáže technológia z minulosti prehovoriť, pripomenúť ľudskú zvedavosť a vytrvalosť, s ktorou sa pozeráme k hviezdam.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti