Slovák Radoslav Danilák vytvoril čipy, ktoré môžu prekonať NVIDIA aj Intel: Dostali sme objednávku v hodnote 500 miliónov dolárov

V Silicon Valley sa nezriedka stáva, že „akademický prístup“ zakladateľa znamená koniec startupu skôr, než vôbec začne. Radoslav Danilák túto nálepku dobre pozná a vedome sa voči nej vymedzuje. Jeho cesta v polovodičovom priemysle nemá s teóriou veľa spoločného.

Vyriešil technické limity flashových pamätí, postavil čip pre firmu, ktorá ovládla väčšinu trhu a následne ju predal za stovky miliónov. A teraz sa pokúša o niečo ešte odvážnejšie.

Danilák stojí za firmou Tachyum, ktorá vyvíja univerzálny procesor Prodigy – čip s ambíciou zjednotiť svet umelej inteligencie, dátových centier a superpočítačov. V rozhovore pre Startitup hovorí o diskriminácii vo Valley, právnych bariérach na Slovensku aj o tom, prečo ho slovenský pas skôr brzdil než mu pomáhal. Otvorene opisuje svoje motivácie, chyby systému aj to, ako získal objednávku na 500 miliónov dolárov a plánuje vstup na burzu.

Rozhovor je pohľadom do sveta, kde sa úspech nemeria grantom ani stratégiou z PowerPointu – ale schopnosťou dodať čip, ktorý nik iný nedokáže vyrobiť.

• Ako sa zo Slováka stal súper pre gigantov ako NVIDIA?
• Prečo by akademický prístup mohol zabiť tvoj startup?
• Aké chyby robí Slovensko pri podpore inovácií?
• Čo brzdí technologické talenty u nás?
• Ako získaš dôveru investorov bez veľkého mena?
• Môžeš vybudovať čipovú firmu mimo Kalifornie?
• Čo znamená úspech vo svete, kde nestačí len dobrý nápad?
• Ako sa líši americký a slovenský pohľad na zlyhanie?
• Čo sa skrýva za objednávkou na pol miliardy dolárov?
• Kedy uvidíme čip, o ktorom sa hovorí celé roky?

Narodili ste sa na Slovensku, no vašu kariéru formovalo prostredie Silicon Valley. Čo vás motivovalo opustiť akademickú dráhu a vydať sa cestou vlastného biznisu vo vysoko konkurenčnom sektore polovodičov?

Od detstva som mal radosť, keď som vytvoril niečo užitočné pre ostatných. V akademickom prostredí len zriedkavo vznikne niečo, čo sa pretaví do reálneho produktu, ktorý má praktický prínos pre ľudí. Inžinieri však tvoria veci, ktoré ľudia používajú každý deň. V Silicon Valley navyše platí, že ak investor povie, že zakladatelia majú „akademický prístup“, často to znamená bozk smrti pre celý projekt. Znamená to, že sa budú zaoberať nekonečným skúmaním namiesto vývoja použiteľného produktu.

Prácu akademikov si však nesmierne vážim. Sám podporujem prenos poznatkov a technológií z akademickej sféry do praxe. Niekoľko rokov som bol členom redakčnej rady magazínu TTB (Transfer Technológií Bulletin), ktorý sa vydával na Slovensku. Naša firma má dnes uzavreté spolupráce s viacerými univerzitami a výskumnými inštitúciami.

Ste autorom viac ako 130 patentov. Ako sa vyvíjal váš osobný vzťah k inováciám – boli ste vždy technologickým vizionárom, alebo to prišlo až s konkrétnym problémom, ktorý ste chceli vyriešiť?

Aj to súvisí s tým, čo som mal v obľube už ako dieťa. Rád som čítal, experimentoval a mal som radosť, keď som vymyslel niečo, čo fungovalo lepšie ako dovtedy. Dokonca ešte v 80. rokoch, počas socializmu, bolo prijatých niekoľko mojich zlepšovacích návrhov, ktoré sa reálne používali v praxi.

Spoločnosť Tachyum ste zakladali s ambíciou preraziť vo veľmi tvrdých podmienkach globálneho trhu s čipmi. Aké boli najväčšie prekážky, keď ste firmu budovali mimo hlavných výrobných centier ako Taiwan, Izrael či Kalifornia?

Najväčším problémom je nedostatok špecialistov v oblasti vývoja čipov mimo hlavných technologických centier, ako je Kalifornia. V prípade Slovenska je osobitným problémom aj právny systém – najmä legislatíva v oblasti ochrany duševného vlastníctva, ktorá ešte stále do veľkej miery vychádza zo socialistickej éry a predstavuje vážnu prekážku pre high-tech vývoj.

Slovenské právo v tejto oblasti nezodpovedá štandardom, ktoré sa očakávajú od vyspelých krajín. Viackrát sme ponúkli právnu analýzu, ktorá by mohla pomôcť pri úprave legislatívneho prostredia, aby sa odstránili bariéry brániace príchodu moderných technológií, ich vývoju a výrobe. Ak chce Slovensko prilákať high-tech odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, je nevyhnutné tento problém urgentne riešiť. Ďalšími závažnými problémami sú korupcia a slabá vymožiteľnosť práva.

Aký význam mala vaša slovenská identita v podnikaní – pomáhala vám pri budovaní dôvery, alebo ste ju museli potláčať v prostredí, kde dominujú americkí a ázijskí hráči?

Podľa mojich osobných skúseností slovenská identita v Silicon Valley nepomáha, skôr predstavuje prekážku, pretože musíte prekonať zakorenené predsudky. Viackrát som sa musel ohradiť proti diskriminácii, s ktorou som sa stretával len preto, že podľa môjho prízvuku ľudia predpokladali, že pochádzam z Ruska. Pomohol mi konzervatívny prístup, prirodzený skepticizmus a najmä výsledky, ktoré som dokázal prinášať.

Vaša technológia Prodigy má potenciál transformovať umelú inteligenciu, dátové centrá aj superpočítače. Ako ste presvedčili investorov, aby vám zverili kapitál na vývoj čipu, ktorý má konkurovať spoločnostiam ako Intel či NVIDIA?

Nie je to jednoduché. Investorov presvedčila moja dlhoročná história v oblasti vývoja čipov. Pracoval som na nových architektúrach v renomovaných spoločnostiach ako Nishan Systems a NVIDIA. Firma SandForce, ktorú som spoluzaložil, priniesla zásadnú zmenu v oblasti flashových úložísk a obsadila majoritný podiel svetového trhu. To bola skúsenosť, ktorá investorom ukázala, že viem nielen navrhnúť technológiu, ale ju aj úspešne dostať do praxe.

zdroj: Dr. Radoslav Danilák, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Tachyum

Prvú veľkú objednávku ste získali od americkej firmy. Ako sa mení vaša stratégia škálovania a čo bude podľa vás rozhodujúce pre úspešný prechod z prototypu do masovej výroby?

Najdôležitejšia je podpora zákazníkov, aby s naším produktom uspeli. V SandForce sme zákazníkom neposkytovali len čip, ale celý softvérový ekosystém a návrh systému. To je aj náš prístup v Tachyume. V minulosti sme viacerým svetovým zákazníkom pomohli rozbehnúť výrobu tým, že sme im poskytli kompletné riešenie, keď ešte nemali dostatok vlastných odborníkov. Tento model sa osvedčil a budeme v ňom pokračovať.

V roku 2023 spoločnosť Tachyum zaznamenala nárast tržieb o viac než 800 % na 28-tisíc eur, no zároveň prehĺbila stratu na viac ako 2,2 milióna eur. Ako tento vývoj vnímate z pohľadu investorov a finančnej stratégie firmy?

V tejto odpovedi sa zameriam na najaktuálnejšiu informáciu o financovaní. Nedávno sme oznámili, že sme podpísali záväznú dohodu s európskym investorom o financovaní série C v sume 220 miliónov dolárov, ktoré budú spoločnosti pripísané na účet do jedného mesiaca. Investor zároveň podpísal objednávku na nákup našich čipov v hodnote 500 miliónov dolárov. Je to zásadný míľnik v živote firmy.

Nasledovať bude dokončenie procesu a príprava na odoslanie čipu do výroby. S celkovými investíciami prevyšujúcimi 300 miliónov dolárov v troch kolách financovania sa zaraďujeme medzi popredných hráčov na trhu dátových centier s umelou inteligenciou. Očakávame, že séria C nás posunie smerom k IPO, potenciálne už v roku 2027.

Ako vnímate konkurenčný boj s globálnymi gigantmi, ktorí majú náskok v oblasti dodávateľských reťazcov aj politického lobingu? V čom má podľa vás Tachyum šancu získať reálny trhový podiel?

Prinášame jedinečný produkt v čase, keď dochádza ku konvergencii výpočtov umelej inteligencie (AI) a vysokovýkonných výpočtov (HPC), pričom narastá dopyt po energeticky efektívnych riešeniach. Už od začiatku vývoja univerzálneho procesora Prodigy sme predpokladali, že význam AI porastie. Aj preto je náš čip navrhnutý tak, aby plynulo prepínal medzi záťažami HPC a AI.

Aj v SandForce sme čelili konkurencii veľkých hráčov ako Intel, Sandisk, SK Hynix, Samsung, Seagate, Western Digital či Micron. Napriek tomu sme dokázali za dva roky získať majoritu na svetovom trhu – z nuly. Prečo? Lebo sme mali najlepší produkt.

Viedli ste firmy v USA aj v Európe. V čom vidíte zásadný rozdiel medzi tým, ako Američania a Slováci pristupujú k inováciám, riziku a zlyhaniu?

Je to kombinácia ekonomiky a kultúry. USA sú veľký, monolitický trh s dostatkom kapitálu – to je ekonomická stránka. Ak by kalkulované riziko a vysoké percento startupov, ktoré neuspejú, neprinášali vyšší výnos než bankové úroky alebo rast burzovej hodnoty, nerobili by to ani Američania.

Naopak, EÚ má problém, že chce inovácie byrokraticky administrovať. To nefungovalo v minulosti nikde na svete a nefunguje to ani dnes v Európe. Okrem toho tu chýba dostatok rizikového kapitálu.

Na Slovensku vnímam navyše aj čiernobiely pohľad. Ak sa inovácia podarí, ste „úspešní“. Ak sa nepodarí, ste automaticky „neúspešní“. Pritom každá inovatívna cesta, ktorú niekto vyskúša, prináša osoh. Aj keď nedosiahnete cieľ, minimálne prinesiete ostatným poznanie, že touto cestou to nejde.

Ján Búza zo ZAKA VC: Slovenský pôvod nie je v Silicon Valley prekážkou

Ako sa vám darí zladiť rôzne firemné kultúry v spoločnosti, ktorá má pobočky v troch krajinách a globálne ambície? Bolo niečo, čo ste museli zmeniť aj na sebe ako lídrovi?

Každá kultúra má svoje špecifiká. Treba sa zaujímať o zvyklosti konkrétnej krajiny a nielen ich akceptovať, ale aj pochopiť ich filozofiu a históriu. Máme zásadu, že pre veľké, dôležité regióny najímame ľudí, ktorí tam žili a hovoria jazykom daného trhu. Zákazníci si to veľmi vážia a dávajú nám to najavo. Vidia, že nám nejde len o predaj produktov, ale aj o skutočný záujem o ich kultúru.

V minulosti ste pôsobili aj ako poradca vlády SR pre vedu a inovácie. Keby ste dnes mohli zmeniť jednu zásadnú vec v slovenskom inovačnom ekosystéme, čo by to bolo?

Tých zásadných vecí je viac. Spomínal som už legislatívu v oblasti ochrany duševného vlastníctva, no ide aj o kultúru a filozofiu.

Ak by som mal vybrať len jednu vec, ktorá by Slovensku reálne pomohla, zopakujem to, čo som presadzoval ako člen Rady vlády pre vedu a inovácie: Slovensko by sa malo sústrediť na jednu oblasť, v ktorej má rovnakú štartovaciu čiaru ako ostatné krajiny. Len tak má šancu uspieť v celosvetovom meradle a priniesť niečo jedinečné.

Pred pár rokmi to bola umelá inteligencia. Viaceré krajiny to pochopili a zakomponovali AI do svojich národných stratégií ako prioritu.

Spoločnosť Tachyum sídli aj na Slovensku. Čo vám dáva zmysel držať vývoj alebo časť aktivít doma – je to otázka patriotizmu, nákladovej efektívnosti, alebo máte dlhodobejší strategický cieľ? Slovensko má množstvo inovačných koncepcií, no ich implementácia do praxe býva často pomalá alebo nulová – a s každou vládou prichádza nová vízia. Nezvládol to Pellegrini, Remišová ani Raši. Vnímate, že sa v tomto prostredí dá vôbec systematicky budovať technologická firma?

Koncepcia znamená vytvorenie prostredia. Je však na všetkých participantoch a na ich nastavení, či sa táto koncepcia skutočne naplní. Narodil som sa a vyrastal na Slovensku, chodil som tu do školy – preto je pre mňa patriotizmus prirodzený, rovnako ako snaha pomôcť, keď je to možné.

Všeobecne môžem konštatovať, že kapitálová efektívnosť, ktorú naša firma dosiahla, je veľmi vysoká. 

Čo by ste odkázali slovenským študentom a technologickým talentom, ktorí túžia raz vyvíjať svetové technológie? Je podľa vás reálne preraziť zo Slovenska až do Silicon Valley bez zahraničného zázemia? A zásadnejšia otázka – kedy reálne predstavíte verejnosti svoj superpočítač Prodigy? O jeho potrebe a potenciáli niet pochýb, no mnohí sledujú, či sa posuniete od ambiciózneho prísľubu ku konkrétnemu výsledku.

Nie je jednoduché preraziť zo Slovenska, ak nemáte skúsenosť z krajiny, kde daná oblasť reálne funguje. Napriek tomu by som všetkým študentom a technologickým talentom odkázal: nebojte sa svojich ambícií. Využívajte každú príležitosť, ako získať skúsenosti v zahraničí. Nie preto, aby ste zo Slovenska odišli, ale aby ste sa vrátili silnejší a mohli tu niečo zmysluplné vybudovať.

Čo sa týka Prodigy – my nebudujeme konkrétny superpočítač, ale platformu, na ktorej si naši zákazníci budú môcť postaviť svoje dátové centrá a superpočítače. V minulosti sa všetky čipy, ktoré som navrhol, dostali na trh a boli najlepšie vo svojej triede. Táto história zaväzuje.

Počas obdobia, keď čakáme na investíciu potrebnú na odoslanie čipu Prodigy do výroby, náš inžiniersky tím nepoľavuje a neustále pracuje na zdokonaľovaní jeho dizajnu. Vylepšené technické špecifikácie čipu predstavíme verejnosti v blízkej budúcnosti.

Dr. Radoslav Danilák

Spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Tachyum

Radoslav Danilák má vyše 25 rokov skúseností v oblasti polovodičových technológií a je držiteľom viac ako 130 patentov v oblasti čipových a spracovateľských systémov. V roku 2016 založil firmu Tachyum, ktorá vyvíja univerzálny procesor Prodigy s ambíciou prepísať pravidlá vo svete AI, dátových centier a superpočítačov.

Predtým viedol viacero úspešných technologických firiem v Silicon Valley. Bol zakladateľom Skyera, ktorú v roku 2014 kúpil Western Digital, a spoluzakladateľom SandForce, ktorú získala spoločnosť LSI za 377 miliónov dolárov. Pracoval aj ako architekt čipov pre NVIDIA, Toshibu či Nishan Systems.

zdroj: Dr. Radoslav Danilák, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Tachyum

Danilák pochádza zo Slovenska, kde vyštudoval a neskôr aj vyučoval na Technickej univerzite v Košiciach. Získal titul PhD. v informatike a MSc. v elektrotechnike. Pôsobil ako poradca Rady vlády SR pre vedu a inovácie a je členom viacerých odborných organizácií, vrátane IEEE a Forbes Technology Council.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy