Alzheimer alebo obyčajná zábudlivosť: Odborník odhalil 10 otázok, ktoré môžu pomôcť rozlúštiť, čo sa deje s tvojou mysľou

Demencia je dnes najčastejšou príčinou úmrtí vo Veľkej Británii, informuje portál Daily Mail. Z jej jednotlivých foriem predstavuje Alzheimerova choroba približne 60 percent všetkých prípadov. Podľa údajov Alzheimerovej spoločnosti trpí týmto ochorením takmer milión ľudí, no až tretina z nich ešte nemá oficiálnu diagnózu.

Zároveň pribúda počet pacientov mladších ako 60 rokov. Ich ťažkosti sa často zamieňajú s “krízou stredného veku”, čo vedie k oneskorenej pomoci.

Profesor Peter Rabins z Johns Hopkins University, ktorý sa Alzheimerovej chorobe venuje už štyri desaťročia, vysvetľuje pre portál The Telegraph, že prvé príznaky sa často líšia od bežného zabúdania a nemožno ich ignorovať.

Zmena osobnosti ako prvý signál

Jednou z najmenej očakávaných zmien môže byť správanie. Profesor Rabins spomína ženu, ktorá bola vždy precízna pri vedení financií, no náhle stratila o túto oblasť záujem. Rodina si myslela, že ide len o prirodzený dôsledok odchodu do dôchodku. Pri odbornom vyšetrení sa však ukázali jasné kognitívne poruchy.

„Dokonca aj pozitívna premena môže byť zradná,“ upozorňuje Rabins. Opisuje muža, ktorý bol celý život ťažko znesiteľný a kritický, no na starobu sa stal láskavým a priateľským. Pre rodinu to bolo najskôr príjemné, až kým sa nepotvrdilo, že ide o začínajúcu Alzheimerovu chorobu.

Keď zábudlivosť presahuje bežné hranice

Občasné hľadanie kľúčov či zabudnuté meno známeho nie je dôvodom na paniku. Iné je to však vtedy, keď človek nevie vybaviť mená najbližších priateľov alebo sa mu úplne vytratia informácie o podstatných udalostiach. „Ak pacient nevie, že má na druhý deň lekársku prehliadku, hoci o tom hovoril opakovane, ide o vážny varovný signál,“ hovorí profesor.

Nezvládanie každodenných úloh

Ďalším krokom je strata schopnosti robiť činnosti, ktoré boli roky samozrejmosťou. Môže ísť o varenie alebo správu financií. Rabins opisuje prípady, keď dlhoročné gazdinky zrazu pôsobia unavene a tvrdia, že ich domáce práce už nebavia. Pri podrobnejšom vyšetrení sa však ukáže, že problém je inde – v mozgu.

Exekutívne funkcie a multitasking

Na začiatku Alzheimerovej choroby nemusí odchádzať len pamäť. Často sú postihnuté tzv. exekutívne funkcie – schopnosť koordinovať viacero krokov naraz. Typickým príkladom je príprava večere: človek pozná recept, ale už nedokáže správne načasovať varenie, pripraviť stôl a zároveň naliať nápoje.

V ambulancii sa preto využívajú aj úlohy ako odpočítavanie čísel po sedmičkách. „Nejde o matematiku, ale o to, že pacient musí v hlave držať viac informácií naraz,“ objasňuje Rabins. Ak sa niekto s takouto úlohou nevie popasovať vôbec, je to podstatne odlišné od bežného starnutia.

Úloha liekov a alkoholu

Nie vždy je však problém Alzheimerova choroba. Rabins upozorňuje, že niektoré lieky s anticholinergným účinkom – teda tie, ktoré regulujú srdcovú činnosť, trávenie či močový mechúr – môžu spôsobovať dočasné zmätenie a poruchy pamäti. Ak sa stav zlepší po úprave liečby, nejde o degeneratívne ochorenie mozgu.

Podobne zavádzajúci môže byť aj alkohol. V 70-ke organizmus odbúrava alkohol podstatne horšie ako v mladosti. „Tri pivá vo vyššom veku môžu pôsobiť, akoby ste vypili šesť,“ vysvetľuje odborník. Z toho vzniká dojem „zahmlenej hlavy“, ktorý si blízki ľahko zamieňajú s demenciou.

Úzkosť, spánok a strata záujmov

K ďalším indíciám patrí nadmerné znepokojovanie sa vlastnou pamäťou. Niektorí ľudia kvôli obavám prestanú cestovať či sa stretávať s priateľmi, pretože nechcú riskovať zahanbenie.

Dôležité sú aj zmeny spánkových vzorcov. Výskumy ukazujú, že dlhodobé poruchy spánku môžu byť predzvesťou Alzheimerovej choroby. Ak sa niekto stáva ranným vtáčaťom, potrebuje viac spánku cez deň alebo sa ráno cíti neodpočinutý, treba tomu venovať pozornosť.

Rabins tiež pripomína, že strata radosti z obľúbených činností môže byť rovnako varovná. Pacienti hovoria, že ich prestalo baviť čítať či hrať karty s priateľmi. „Rodina to často vysvetľuje tým, že človek starne alebo prišiel o blízkych,“ hovorí profesor, „ale v skutočnosti to môže byť prejav Alzheimerovej choroby.“

Prečo si tieto otázky položiť

Ak sa niektorý z vyššie uvedených príznakov objaví náhle alebo v neobvyklej intenzite, nejde len o bežné starnutie. Profesor Rabins zdôrazňuje, že včasná diagnostika je kľúčová: „Ľudia často spájajú jednotlivé zmeny až spätne, keď je choroba v pokročilejšom štádiu. Ak sa však začne s vyšetrením skôr, pacienti aj rodiny získajú čas pripraviť sa a prispôsobiť.“

10 kľúčových varovných otázok

1. Zabúdate mená blízkych či podstatné udalosti?
2. Nezvládate činnosti, ktoré ste roky robili bez problémov?
3. Robí vám problém organizovať viac krokov naraz?
4. Užívate lieky, ktoré môžu ovplyvniť mozog?
5. Nedokážete zvládnuť úlohy vyžadujúce multitasking?
6. Konzumujete alkohol tak ako kedysi, no znášate ho horšie?
7. Zmenila sa vaša povaha alebo správanie?
8. Začali ste sa prehnane znepokojovať?
9. Objavili sa nové poruchy spánku?
10. Prestali vás tešiť kedysi obľúbené činnosti?

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy