Donbas by mal byť prenajatý Rusku za finančný poplatok, odhaľuje najnovší americký plán
- Britský denník priniesol nové informácie o americkom pláne
- Podľa amerického plánu si Rusko ponechá kontrolu nad Donbasom výmenou za nájomné
- Britský denník priniesol nové informácie o americkom pláne
- Podľa amerického plánu si Rusko ponechá kontrolu nad Donbasom výmenou za nájomné
Ukrajina by mohla byť nútená prenajať časť svojho územia Rusku na základe amerického plánu na ukončenie vojny, informuje britský denník The Telegraph.
Ako sme ťa informovali, americký prezident Donald Trump tento týždeň schválil 28-bodový mierový plán na mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Mali ho zostaviť vysokopostavení predstavitelia jeho administratívy za uplynulých niekoľko týždňov počas konzultácií s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom a ukrajinskými predstaviteľmi, citovala televízia NBC News nemenovaný zdroj z Bieleho domu.
Návrh prenájmu Donbasu Rusku
Dohoda s Trumpovou administratívou by znamenala, že Kyjev by sa vzdal kontroly nad východným Donbasom, ale ponechal by si právne vlastníctvo. Rusko by platilo nezverejnený poplatok za prenájom za faktickú kontrolu nad regiónom. Uviedli pre denník The Telegraph predstavitelia oboznámení s dohodou.
Trumpov návrh na prenajatie časti ukrajinského územia Rusku zapadá do širšieho rámca transakčných dohôd, ktoré Washington v minulosti využíval na stabilizáciu konfliktov. Donbas, región mimoriadne bohatý na nerastné zdroje, by sa stal predmetom „pozemného prenájmu“, pričom Moskva by platila poplatok kompenzujúci ekonomické straty spôsobené stratou kontroly nad územím. Ukrajinská ústava síce vyžaduje, aby akékoľvek vzdanie sa územia prešlo verejným referendom, ktoré by takmer určite neuspelo, no mechanizmus prenájmu by podľa britského denníka umožnil tento proces obísť bez formálneho porušenia zákona.
Drastické obmedzenie ukrajinskej armády
Plán počíta s tým, že ukrajinská armáda by bola zredukovaná na polovicu a zbavená možnosti vlastniť rakety dlhého doletu. Rovnako by úplne zastavil prítomnosť akýchkoľvek zahraničných jednotiek na ukrajinskom území, ukončil americkú vojenskú podporu a zakázal pristávanie zahraničných vládnych lietadiel.
V okupovaných oblastiach by sa ruština stala jedným z oficiálnych jazykov a Ruská pravoslávna cirkev by získala formálny status, čím by Moskva ešte viac posilnila svoju kultúrnu stopu. Jediným ústupkom pre Kyjev by bola možnosť vyjednať bezpečnostné záruky so Spojenými štátmi a európskymi vládami, ktoré by mali zaručiť dodržiavanie prípadného prímeria.
O Ukrajine bez Ukrajiny
Rokovania prebiehali v utajení a podľa európskych aj ukrajinských zdrojov Kyjev nebol riadne prizvaný. To vyvoláva obavy, že sa rozhoduje o ukrajinskom území bez jeho účasti.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že plán je v podstate rovnaký ako požiadavky Kremľa z Istanbulu z roku 2022, ktoré Moskva predložila Ukrajine, keď sa zdalo, že okolnosti na bojisku viac prajú Rusku.
Oleksij Gončarenko, ukrajinský poslanec a člen ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZRE), pre Newsweek povedal, že vzhľadom na to, že Ukrajina a USA sú spojencami, všetky dohody by mali priniesť pozitívne výsledky pre obe krajiny.
Povedal, že akákoľvek mierová dohoda musí byť založená na realite, že ani Ukrajina, ani Rusko vojnu ani nevyhrajú, ani neprehrajú, ale konflikt musí byť ukončený.
Úradníci v ukrajinskom hlavnom meste tento plán odmietli a Rusko poprelo, že by o ňom vedelo, píše The Telegraph. Donald Trump sa k dohode nevyjadril, ale v stredu prezradil, že nedávno Vladimirovi Putinovi povedal: „Nechajte ma, aby som urovnal vašu prekliatu vojnu.“
Biely dom mal tlačiť na Zelenského
Podľa zdrojov britského denníka však Biely dom naliehal na Volodymyra Zelenského, aby na navrhované podmienky pristúpil, pretože prezident údajne pôsobil oslaben, keďže ho momentálne oslavuje rozsiahly korupčný škandál.
Zelenskyj už v minulosti opakovane odmietol možnosť odovzdať Rusku celý Donbas ako cenu za mier. Požiadavka na územné ústupky je dlhodobou Putinovou podmienkou, ktorú mal predstaviť už počas augustového stretnutia s Trumpom na Aljaške v rámci mierových rokovaní.
Po tlaku Kyjeva a ďalších západných metropol americký prezident nakoniec ustúpil. Zdôraznil, že akékoľvek prímerie musí vychádzať zo súčasných pozícií na frontovej línii.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Telegraph, ISW, Newsweek