Reakcie na zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov: „Toto je osobná pomsta Roberta Fica“

Vláda v sobotu (22.11.) na mimoriadnom rokovaní schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, nahradiť ho má nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.  

Tento krok Ficovej vlády vyvolal ostré reakcie opozičných politikov, ale aj viacerých neziskových organizácií.

Opozícia reaguje na rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Strana SaS považuje rozhodnutie vlády zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti za ďalší krok v systematickom rozvracaní právneho štátu.

Podľa saskárov ide o snahu politicky ovládnuť inštitúciu, ktorá bola kľúčovým pilierom v boji proti korupcii, a zároveň ďalší signál Európskej komisii, že Slovensko sa prestáva správať ako právny štát, píše strana v tlačovej správe.

„Už len to, že sa stretávame v sobotu na obed, je absolútne neštandardné. Je jasné, že si koalícia stanovila za cieľ únos právneho štátu. Pritom sme tu mali európsku prokurátorku, ktorá jasne povedala, že Slovensko je centrom daňových podvodov, a vieme, že kriminalita rastie vďaka hanebnej novele trestných kódexov. A teraz vláda prichádza s krokom, ktorý je klincom do rakvy boja proti korupcii,“ tvrdí poslankyňa Mária Kolíková (SaS).

Exministerka spravodlivosti hovorí, že je jasné, že cieľom vlády nie je skutočná reforma, ale ovládnutie úradu. „Vláda chce zmeniť vedenie a politicky ovládnuť celú inštitúciu. Pýtam sa – čo so všetkými citlivými údajmi? Kto tomu bude veriť, keď úrad ovládne Smer-SD? Vidíme aj kauzu zo žilinskej prokuratúry. Táto zmena má so všetkým, čo sa deje, priamy súvis,“ dodáva Kolíková.

Poslankyňa Zuzana Števulová (Progresívne Slovensko) pripomína, že Úrad na ochranu oznamovateľov v minulosti poskytol zákonnú ochranu napríklad čurillovcom. „Toto je osobná pomsta Roberta Fica za stíhanie jeho ľudí. Nevie riešiť problémy ľudí, len šíriť nenávisť a mstiť sa,“ napísala politička na sociálnej sieti.

Šéf KDH Milan Majerský tvrdí, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) reaguje na vlastné zlyhania tým, že po opakovanom uložení pokút jednoducho ruší úrad, ktorý mu ich udelil. Podľa Majerského takýto postup vystihuje spôsob ministrovho uvažovania.

Predseda kresťanských demokratov uvádza, že vláda Roberta Fica si zvolí nového šéfa a bude to prezentovať ako „demokratický“ postup len preto, že o tom rozhoduje parlament, v ktorom má koalícia väčšinu, čím sa celý problém pre nich považuje za uzavretý. Podľa Majerského ide o vizitku vlády, ktorá neprejavuje rešpekt k inštitúciám, k zákonom ani k odlišným názorom.

Neziskové organizácie: Návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom

Neziskové organizácie Nadácie Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a VIA IURIS v spoločnom vyhlásení varujú pred vážnymi dopadmi zákona, ktorý dnes schválila vláda.

Ak v parlamente prejde, podľa nich o ochranu pred prepustením príde zhruba stovka oznamovateľov korupcie, ktorým hrozí šikana v zamestnaní či prepustenie. V tlačovej správe píšu, že návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka dnes mimoriadne v sobotu schválil kabinet a to narýchlo a bez diskusie.

Nového predsedu zvolí parlament na návrh vlády. Neziskové organizácie pripomínajú, že zároveň sa významne zúži okruh oznamovateľov trestnej činnosti, ktorí dnes môžu požiadať o ochranu.

„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,” myslí si Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Návrh predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a vláda sa k nemu zišla mimoriadne v sobotu. Stalo sa tak pár dní potom, čo minister prehral súd s policajtom Pavlom Ďurkom, vyšetrovateľom z tímu Čurillovcov. Minister ho postavil mimo službu, hoci mal ochranu ako oznamovateľ. Súd teraz skonštatoval, že minister konal protizákonne, Ďurka sa musí vrátiť do práce a štát mu doplatí ušlú mzdu.

Danko o prezidentovi Pellegrinim: „To, čo sa deje v jeho okolí, je do neba volajúca drzosť"

V prípade schválenia Eštokovho zákona príde Ďurka aj ostatní Čurillovci o ochranu. Ale nielen oni, ale celkom 104 osôb. Neziskové organizácie vysvetľujú, že ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním” zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov.

Po novom podľa nich tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ňu aj spätne prišli. Organizácie tiež varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality