Elon Musk varuje: Peniaze zmiznú a výplaty stratia zmysel. Všetko zmení umelá inteligencia

Miliardár Elon Musk povedal, že práca už onedlho nebude mať zmysel a stane sa dobrovoľnou. Príčinou bude masívne využívanie umelej inteligencie. Podľa jeho proroctiev sa tak stane do 10 až 20 rokov. 

Podľa neho patríme možno k poslednej generácii, ktorá sa riadi pracovným rozvrhom. Elon Musk na Americko-saudskom investičnom fóre vo Washingtone, D.C. predstavil víziu, ktorá posúva diskusiu o budúcnosti ľudstva na novú úroveň.

„Práca sa zmení na voľbu. Bude pripomínať šport alebo videohru či čokoľvek podobné,“ cituje Muska portál Fortune. „Keď niekto túži pracovať, pripomína to rozhodovanie medzi nákupom zeleniny v obchode a pestovaním zeleniny na záhrade. Pestovanie dá viac námahy a napriek tomu to ľudia robia, pretože ich to baví.“

Úspory a investície podľa Muska stratia význam

Najnovšie portál Forbes píše o tom, že podľa Elona Muska peniaze úplne zmiznú. Ak má Musk pravdu, tvoje úspory na účte či investície môžu byť o pár desaťročí úplne bezvýznamné.

Najbohatší človek sveta varuje, že peniaze ako koncept nemajú v budúcnosti miesto. Dôvodom je rýchly nástup umelej inteligencie a robotiky, ktoré majú postupne nahradiť ľudskú prácu takmer vo všetkých oblastiach.

Musk otvorene hovorí o svete, v ktorom mzdy kompletne prestanú existovať a práca sa stane dobrovoľnou aktivitou. Tvrdí, že ak technológie dokážu zabezpečiť všetky základné potreby ľudí, peniaze stratia svoj pôvodný zmysel. Netuší však, čo príde potom, teda aspoň zatiaľ na to neodpovedal.

zdroj: TASR/AP/Alex Brandon

Peniaze ako koncept úplne zmiznú

Zakladateľ Tesly a SpaceX sa o tejto vízii vyjadril v podcaste People by WTF. Podľa neho sa blížime k bodu, keď už nebude potrebné používať peniaze ako nástroj na rozdeľovanie práce a zdrojov.

„Úprimne si myslím, že peniaze ako koncept zmiznú,“ povedal Musk. „Je to trochu zvláštne, ale v budúcnosti, kde môže mať ktokoľvek čokoľvek, už peniaze nepotrebuješ ako databázu na alokáciu práce. Ak budú AI a robotika dostatočne veľké na to, aby uspokojili všetky ľudské potreby, peniaze už nebudú potrebné. Ich význam dramaticky klesne,“ dodal.

Musk tým naznačuje, že ak technológie zabezpečia výrobu potravín, bývanie, zdravotnú starostlivosť či vzdelanie s minimálnymi nákladmi, mzdy prestanú byť mechanizmom, ktorý rozhoduje o tom, kto čo dostane.

Práca bude voliteľná, no otázkou je, kedy

Podľa Muska nás od tohto bodu nedelia stáročia, ale desaťročia – možno dokonca len roky. Tvrdí, že práca ako nutnosť môže skončiť už vo veľmi blízkej budúcnosti. „Za menej než 20 rokov – možno dokonca už o 10 až 15 rokov – nás pokrok v umelej inteligencii a robotike dostane do bodu, keď bude práca voliteľná,“ vyhlásil.

Nie je to prvýkrát, čo Musk o takomto scenári hovorí. Už pred dvoma rokmi, krátko po nástupe ChatGPT, povedal v rozhovore s vtedajším britským premiérom Rishim Sunakom, že „AI bude schopná robiť všetko“ a práca sa stane „skôr koníčkom než povinnosťou“.

Historický verdikt rozhodol o osude Elona Muska. Jeho majetok vystrelil nad 700 miliárd

Sci-fi ako realistický scenár

Musk sa pri opise svojej vízie často odvoláva na knižnú sériu The Culture od spisovateľa Iaina M. Banksa. Tá zobrazuje utopickú spoločnosť, v ktorej umelá inteligencia zabezpečuje všetky potreby obyvateľov. Peniaze v nej neexistujú a ľudia môžu venovať svoj čas činnostiam, ktoré ich skutočne napĺňajú.

V takejto realite by roboti stavali domy, pestovali potraviny, vyrábali produkty a poskytovali služby – od zdravotnej starostlivosti až po vzdelávanie – prakticky zadarmo. Ak by sa tento model stal realitou, mzdy by stratili význam a ekonomický systém by sa musel kompletne prebudovať.

Otázky, na ktoré Musk neodpovedá

Hoci Muskova vízia pôsobí optimisticky, necháva nezodpovedané niektoré zásadné otázky. Ak peniaze prestanú existovať, kto rozhodne o prístupe k obmedzeným zdrojom? Kto dostane väčší dom na lepšom mieste? A ako sa bude riešiť nerovnosť, ak technológie nebudú dostupné pre všetkých rovnako?

Musk zároveň neuviedol presný časový rámec, kedy by spoločnosť prestala potrebovať hotovosť na nákup potravín, nehnuteľností či iných základných potrieb. Jeho teórie majú množstvo medzier, no jeho vyjadrenia naznačujú, že zlom môže prísť už v nasledujúcej dekáde.

zdroj: TASR/DPA

Tento raz je to vraj iné

Podobné predpovede o technologickom pokroku tu už boli. A nie raz. V roku 1930 ekonóm John Maynard Keynes tvrdil, že vďaka technológiám budú ľudia do roku 2030 pracovať len 15 hodín týždenne. Produktivita síce dramaticky vzrástla, no pracovný čas sa neznížil. Naopak, zamestnanci často dostali ešte viac povinností.

Rozdiel dnes spočíva v rýchlosti zmien. Umelá inteligencia už nie je teoretickým konceptom – je tu a napreduje tempom, ktoré znepokojuje aj lídrov technologického sveta, ako sú Bill Gates či Sam Altman, šéf OpenAI. To, či je na to svet skutočne pripravený, zostáva zatiaľ obrovskou záhadou. No ak si niekedy videl nejaké filmy o budúcnosti, zrejme z tempa rastu umelej inteligencie nadšený nie si. 

Čo je však pozitívne, technológie ako ChatGPT alebo Google Gemini už dnes uľahčujú administratívne úlohy, sumarizáciu dát či analýzu informácií. Jeden z minuloročných prieskumov ukázal, že do roku 2029 by AI mohla ušetriť pracovníkom až 12 hodín týždenne.

Väčšina pracovných miest podľa odborníčky zanikne

Ešte radikálnejšie vyjadrenia prišli od Avital Balwit, šéfky štábu spoločnosti Anthropic. Tá otvorene tvrdí, že väčšina pracovných miest – vrátane jej vlastného – sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov stane zastaranými.

Podľa nej by už do desiatich rokov mohlo na svete pracovať až milión dvojnohých robotov, ktoré prevezmú pracovné pozície po ľuďoch. Napriek tomu tvrdí, že s „vhodnými politikami“ by mohla spoločnosť z tejto transformácie profitovať.

„Ak sa nám podarí dosiahnuť svet, v ktorom majú ľudia zabezpečené materiálne potreby a zároveň nemusia pracovať, aristokracia môže byť relevantným porovnaním,“ uviedla Balwit a dodala: „Ľudia by boli materiálne zabezpečení, vo veľkej miere nezamestnaní a slobodní naplniť si dni aktivitami mimo platenej práce.“

Kľúč je v rukách štátu

Podobný názor zastáva aj Vinod Khosla, miliardár a spoluzakladateľ Sun Microsystems, ktorý patril medzi prvých investorov do Amazonu, Googlu či OpenAI. V rozsiahlej blogovej analýze napísal, že AI prekoná ľudí vo väčšine povolaní rýchlejšie a lacnejšie, než si dnes dokážeme predstaviť.

Bez zásahu štátu však podľa neho hrozí „ekonomická dystopia“, kde sa bohatstvo skoncentruje v rukách malej skupiny ľudí a ľudská práca – fyzická aj intelektuálna – stratí hodnotu.

„Ako bude AI znižovať náklady na prácu a zvyšovať produktivitu, kľúčovou sa stane úloha vládnych regulácií pri riadení distribúcie bohatstva a udržiavaní sociálneho blahobytu,“ napísal Khosla.

Jeho riešením je zavedenie univerzálneho základného príjmu. Ak by bol nastavený správne, mohol by ľuďom umožniť dôstojný život aj v čase, keď tradičné pracovné miesta zaniknú. Vďaka tomu by sa mohlo podariť tiež redefinovanie toho, čo znamená zmysluplný život.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy