Jedna látka, tri zásahy: Prírodná molekula spomaľuje starnutie, tlmí zápal a reguluje metabolizmus

Resveratrol si v oblasti výživy a zdravého starnutia vybojoval výnimočné postavenie, aké dosiahne len málo bioaktívnych látok. Do pozornosti verejnosti vstúpil prostredníctvom červeného vína a spolu s ním priniesol myšlienku, že aj nenápadné každodenné rituály môžu ovplyvniť kvalitu a dĺžku života.

Tento moment odštartoval vlnu otázok, ktoré už dávno presiahli rámec gastronómie a dnes smerujú priamo k bunkovým mechanizmom, génovej regulácii či jemnej rovnováhe metabolických procesov. Z resveratrolu sa postupne stal symbol nádeje, že starnutie nemusí prebiehať úplne bez kontroly.

Prírodná molekula s potenciálom predĺžiť život

Resveratrol patrí medzi polyfenoly, teda bioaktívne látky, ktoré si rastliny vytvárajú ako obranný mechanizmus napr. proti škodlivému hmyzu, či nepriaznivým vonkajším vplyvom.

V ľudskej výžive sa do popredia dostal najmä v súvislosti s červeným vínom a takzvaným francúzskym paradoxom. Ten poukazuje na relatívne nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení v populáciách s vyšším príjmom tukov, no zároveň s pravidelnou konzumáciou vína.

Tento jav vzbudil záujem vedcov už v 90. rokoch, no postupne sa ukázalo, že samotný resveratrol nemožno chápať ako jednoduché vysvetlenie ani ako univerzálny ochranný faktor. Skôr ide o jednu z mnohých biologicky aktívnych molekúl, ktoré sa podieľajú na komplexných metabolických a zápalových procesoch v organizme.

Z biochemického hľadiska resveratrol zaujme širokým spektrom účinkov. V bunkách pôsobí ako antioxidant, tlmí oxidačný stres a zasahuje do signálnych dráh regulujúcich zápal, energetický metabolizmus a prežitie buniek.

Veľká časť pozornosti sa sústreďuje na jeho interakciu so sirtuínmi, najmä so SIRT1, enzýmom spájaným s reguláciou starnutia a metabolickej flexibility. Práve táto súvislosť vytvorila predstavu, že resveratrol by mohol fungovať ako „molekula dlhovekosti“.

Zvýšenú pozornosť si v posledných rokoch získal aj výskum resveratrolu v onkológii. Hoci nejde o schválenú liečbu, experimentálne a malé klinické štúdie naznačujú potenciál v modulácii nádorového mikroprostredia.

Na čo si dať pri resveratrole pozor

Kľúčovým limitom resveratrolu je jeho nízka biologická dostupnosť. Po perorálnom podaní sa molekula rýchlo metabolizuje a len malá časť sa dostáva do systémového obehu v aktívnej forme.

„Mnohí spotrebitelia veria, že účinnú dávku resveratrolu možno dosiahnuť diétou alebo pitím červeného vína,“ hovorí certifikovaná kardiologička Suzanne Steinbaum. „Dosiahnutie typickej doplnkovej dávky resveratrolu, približne 250 miligramov, by si však vyžadovalo vypitie viac než 1 000 pohárov červeného vína,“ uviedla pre Vogue.

Keď sa pozornosť obráti na doplnky výživy, rozhoduje najmä kvalita a forma. Odborníci sa zhodujú, že biologicky najhodnotnejšiu formu predstavuje trans-resveratrol, teda prirodzene sa vyskytujúci izomér resveratrolu. Práve táto forma sa spája s mechanizmami pozorovanými v štúdiách zameraných na zápal, oxidačný stres a metabolickú reguláciu.

Resveratrol zároveň patrí medzi chemicky citlivejšie zlúčeniny. Reaguje na svetlo, teplo aj kyslík a pri nevhodnom spracovaní alebo skladovaní rýchlo stráca stabilitu.

Nevhodné podmienky môžu znižovať jeho účinnosť ešte predtým, než sa dostane do organizmu. Z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu technológia výroby, ochrana pred oxidáciou a forma balenia. Kapsulové doplnky často poskytujú lepšiu ochranu pred degradáciou než sypké prášky.

Väčšina štúdií opisuje dobrú toleranciu, no vyššie dávky môžu u citlivejších osôb vyvolať tráviace ťažkosti. Resveratrol môže tiež ovplyvňovať metabolizmus niektorých liekov, najmä antikoagulancií, čo potvrdzujú prehľadné práce zamerané na interakcie výživových doplnkov. Preto odborné zdroje odporúčajú konzultáciu s lekárom pri súbežnom užívaní liekov alebo pri chronických ochoreniach.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking