Milionár Rattaj v ostrej diskusii s enviroexpertom: Tatry si Slováci nemôžu dovoliť, vyhlásil odborník

Tatry sa v posledných mesiacoch stali symbolom širšej dilemy, ktorú Slovensko zatiaľ nevyriešilo: kde je hranica medzi ochranou prírody a komerčným využívaním hôr a kto má mať reálny prístup k národným parkom.

Do tejto debaty sa mieša aj otázka peňazí, pretože dostupnosť služieb v Tatrách je pre časť ľudí čoraz citlivejšou témou. Na jednej strane stoja argumenty o investíciách, infraštruktúre a pravidlách pre podnikanie, na druhej obavy, že najcennejšie územia sa postupne menia na priestor, kde rozhoduje najmä cena a vplyv.

Sú Tatry ešte pre všetkých?

V relácii Analýzy 24 sa stretli enviroexpert Michal Kiča a podnikateľ v cestovnom ruchu Igor Rattaj. Kiča tvrdil, že Tatry sa postupne vzďaľujú bežným návštevníkom a stávajú sa cenovo nedostupnými.

„Pozrime sa do Poľska, do iných národných parkov. Nechcem, aby boli národné parky len pre cenovo senzitívnych,“ uviedol s tým, že veľká časť Slovákov si pobyt v Tatrách jednoducho nemôže dovoliť. „Koľko ľudí vám chodí zo Slovenska do Tatier? Dvadsať percent? Ostatní si to bohužiaľ nemôžu dovoliť,“ dodal.

Rattaj tento pohľad odmietol a zdôrazňoval, že Tatry nie sú ovládané úzkou skupinou. „Tatry patria absolútne všetkým, nemáme právo to ovládať. Podnikáme na zjazdovkách, dávame do infraštruktúry, platíme dane,“ reagoval s tým, že cieľom podnikateľov je jasné a stabilné pravidlá.

Spor o vplyv investorov a úlohu štátu

Kiča v diskusii spochybnil predstavu, že súkromní investori konajú voči štátu veľkoryso. „To, že Rattaj platí nájomné, nie je veľkorysý krok. To, že má do budúcnosti záujem mať nad pozemkami väčší vplyv,“ povedal. Rattaj opakovane odmietol, že by chcel pozemky skupovať alebo získať nad nimi kontrolu.

Napätie sa vystupňovalo pri otázke zodpovednosti. Na Rattajovu otázku „A koho to je chyba?“ odpovedal Kiča priamo: „Aj tejto vlády.“ Zároveň zdôrazňoval, že nejde o útok na podnikanie ako také. „Nemá to byť len pre smotánku,“ povedal a dodal, že problém vidí v systéme, ktorý podľa neho zamieňa ochranu prírody s jej komerčným využívaním.

Zonácia TANAP-u pod paľbou kritiky

Denník N upozorňuje, že ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepredložilo zonáciu Tatranského národného parku do medzirezortného pripomienkového konania, hoci Plán obnovy zaväzuje Slovensko schváliť zonácie viacerých národných parkov do prvého štvrťroka 2026. Návrh zonácie TANAP-u je však už známy a podľa odborníkov znižuje úroveň ochrany prírody.

Najväčšie pobúrenie vyvolalo rozšírenie plôch určených pre lyžiarske trate a súvisiacu infraštruktúru. K približne 200 existujúcim hektárom má pribudnúť ďalších 470, kde by bolo možné budovať nové zjazdovky či lanovky. Tieto územia by zároveň spadali do nižšieho stupňa ochrany, čo by uľahčilo povoľovanie projektov aj ich prípadný odpredaj.

Otázniky nad tým, komu zonácia vyhovuje

Podľa Denníka N kombinácia navrhovanej zonácie a krokov ministra životného prostredia Tomáša Tarabu vyvoláva dojem, že nastavenie pravidiel vyhovuje najmä kľúčovému developerovi v Tatrách, spoločnosti Tatry Mountain Resorts. Tento dojem verejne naznačil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Rattaj v televíznej diskusii pripomenul historický kontext rozvoja lyžiarskych stredísk. „Dnes keby sme išli podľa pravdy, tie zjazdovky tam nemali byť. Boli tam skôr, ako to bol národný park,“ uviedol s tým, že cieľom má byť zachovanie národného parku a jasné oddelenie území ochrany prírody od zón cestovného ruchu.

Čítaj viac z kategórie: Politika