Koľko plastu denne piješ spolu s kávou? Nové štúdie znepokojili vedcov

Jednorazové kelímky na kávu môžu predstavovať väčší problém, než sa doteraz predpokladalo. Vedci totiž zistili, že pri kontakte s horúcimi nápojmi môžu uvoľňovať obrovské množstvo mikroplastov, ktoré následne konzumujeme spolu s kávou či čajom.

Upozorňuje na to nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Hazardous Materials: Plastics, na ktorú upozornil portál Futurism.

Mikroplasty, teda drobné plastové častice s veľkosťou od jedného mikrometra po päť milimetrov, sa podľa doterajších výskumov nachádzajú prakticky všade v životnom prostredí.

V posledných rokoch sa objavili aj štúdie, ktoré ich detegovali v ľudskom tele. Vedci už ich našli v cievach, reprodukčných orgánoch či dokonca v mozgu. Jedným z menej nápadných zdrojov však môžu byť práve nápojové obaly.

Plast v kelímkoch sa topí

Výskumný tím z Griffith University pod vedením Xiangyua Liua analyzoval desiatky existujúcich štúdií a zároveň vykonal vlastný experiment so 400 jednorazovými kelímkami. Testovali nápoje s teplotami od ľadových až po horúce približne 60 °C. Výsledky ukázali jasnú súvislosť: čím vyššia bola počiatočná teplota nápoja, tým viac mikroplastov sa z materiálu uvoľnilo.

„Ako sa zvyšuje teplota tekutiny v nádobe, spravidla sa zvyšuje aj uvoľňovanie mikroplastov,“ uviedol Liu. Podľa metaanalýzy sa množstvo uvoľnených častíc pohybovalo od stoviek až po viac než osem miliónov častíc na liter, v závislosti od typu materiálu.

Mikroplasty v obľúbenom nápoji

Vedci zistili, že čisto plastové kelímky uvoľňovali výrazne viac mikroplastov než papierové kelímky s plastovou vrstvou. Zároveň sa ukázalo, že dĺžka státia nápoja nehrala takú veľkú úlohu ako samotný moment, keď horúca tekutina prišla do kontaktu s plastom.

Podľa výpočtov tímu môže človek, ktorý denne vypije približne 3 decilitre horúcej kávy z plastového kelímka, skonzumovať až 363-tisíc mikroplastových častíc ročne.

Autori štúdie však upozorňujú aj na limity ich zistení. Nie je zatiaľ jasné, ako dlho mikroplasty v tele pretrvávajú ani aký majú reálny vplyv na zdravie. Niektorí odborníci navyše spochybňujú presnosť doterajších meraní a upozorňujú na možnú kontamináciu vzoriek.

„Toto nás núti prehodnotiť všetko, čo si myslíme, že vieme o mikroplastoch v tele,“ povedal chemik Roger Kuhlman pre denník The Guardian. „Ako sa ukazuje, nie je to veľa. Mnohí výskumníci robia mimoriadne tvrdenia, ale neposkytujú ani bežné dôkazy.“

Mikroplasty sa nachádzajú všade

Mikroplasty sa z nenápadného environmentálneho problému čoraz viac presúvajú do centra záujmu vedcov skúmajúcich ľudské zdravie. Ako sme informovali v nedávnom článku, drobné plastové častice sa nachádzajú prakticky všade. Vedci ich detekujú v ovzduší, vode aj potravinách. Nové výskumy však naznačujú, že ich vplyv môže byť oveľa vážnejší, než sa doteraz predpokladalo.

Najnovšie vedecké zistenia upozorňujú na možný neurotoxický účinok mikroplastov. Výskumníci zistili, že po vstupe do organizmu sa tieto častice môžu viazať na proteíny v krvi a následne ovplyvňovať mozgové bunky.

V laboratórnych experimentoch na myších neurónoch a ľudských mikrogliách narušili mikroplasty kľúčové procesy, ako je spracovanie RNA či metabolizmus lipidov. Ide o mechanizmy, ktoré sú zásadné pre správne fungovanie mozgu, pamäť a schopnosť sústrediť sa.

Podľa vedcov tieto zistenia posilňujú obavy, že dlhodobé vystavenie mikroplastom môže prispievať k zhoršeniu kognitívnych funkcií, úzkosti či poruchám prekrvenia mozgu. „Prinášame novú perspektívu hodnotenia rizík mikroplastov pre nervový systém,“ uviedol spoluautor výskumu Seongkyoon Choi.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy