Až o 18 % nižšie riziko demencie: Nápoj, ktorý Slováci milujú, má nečakaný účinok na mozog

Podľa údajov organizácie Alzheimer’s Disease International pribudne každé 3 sekundy nový prípad demencie. V roku 2020 žilo s demenciou viac než 55 miliónov ľudí, pričom prognózy hovoria o dramatickom náraste v nasledujúcich desaťročiach. World Health Organization zároveň radí demenciu medzi hlavné príčiny úmrtí u starších dospelých.

Prevencia tak nadobúda strategický rozmer a práve tu vstupuje do hry prekvapivý hráč. „Nedávno publikovaná štúdia s viac ako 100 000 ľuďmi spojila konzumáciu tohto nápoja s o 18 % nižším rizikom vzniku demencie,“ uviedol internista Dr. Austin Perlmutter vo svojom príspevku.

Ochranný účinok obľúbeného nápoja

Rozsiahla observačná analýza, na ktorú upozornil Dr. Perlmutter, sledovala viac než 130 tisíc ľudí počas dlhého časového obdobia. Výskumníci identifikovali konzistentný vzorec, ktorý prepájal pravidelnú konzumáciu niektorých nápojov s nižším rizikom rozvoja demencie.

Najnižšie riziko demencie sa spájalo s pravidelnou konzumáciou približne dvoch až troch šálok kofeínovej kávy denne. Podobný, hoci o niečo miernejší trend sa ukázal aj pri čaji, konkrétne pri jednej až dvoch šálkach denne.

Zásadný moment prinieslo porovnanie s bezkofeínovou kávou. Pri nej sa štatisticky významný ochranný efekt nepotvrdil. Ide však o observačný výskum, ktorý mapuje súvislosti, nie príčinné vzťahy. Na definitívne potvrdenie mechanizmu budú potrebné intervenčné a experimentálne štúdie, ktoré presnejšie odkryjú biologické dráhy stojace za pozorovaným efektom.

Podobné zistenia však priniesli aj ďalšie rozsiahle analýzy. Štúdia publikovaná v časopise PLOS Medicine v roku 2021 využila údaje z britskej kohorty UK Biobank a skúmala vzťah medzi konzumáciou kávy, čaju, mozgovou príhodou a demenciou.

Autori poukázali na to, že kombinovaná mierna konzumácia týchto nápojov sa spájala s nižším rizikom viacerých neurologických porúch vrátane demencie a cievnych mozgových príhod. Zároveň zdôraznili potrebu opatrnej interpretácie a ďalšieho experimentálneho overenia.

Správne načasovanie

Prečo by práve káva mala súvisieť so zdravím mozgu? Odpoveď možno hľadať v jej chemickom profile. Káva obsahuje stovky bioaktívnych zlúčenín vrátane polyfenolov, kyseliny chlorogénovej a ďalších antioxidantov. Tieto látky vstupujú do metabolických dráh, ktoré regulujú oxidačný stres a zápal. Chronický zápal a zvýšený oxidačný stres pritom patria medzi faktory, ktoré sa podieľajú na neurodegeneratívnych procesoch.

Kofeín pridáva ďalšiu vrstvu mechanizmu. V mozgu sa viaže na adenozínové receptory, čím znižuje účinok adenozínu, ktorý podporuje únavu. Tento zásah však neovplyvňuje iba bdelosť.

Kofeín moduluje aj dopamínové a ďalšie neurotransmiterové systémy, ktoré zohrávajú úlohu pri pozornosti, motivácii a exekutívnych funkciách, uvádza Journal of Neurochemistry. Rozdiel medzi kofeínovou a bezkofeínovou kávou predstavuje významnú indíciu, že práve kofeín môže zohrávať podstatnú úlohu.

Dôležitá je tiež samotná forma nápoja. Nadmerné množstvo cukru, sirupov a vysokokalorických prísad zvyšuje glykemickú záťaž, podporuje inzulínovú rezistenciu a môže negovať potenciálne priaznivé účinky kávy.

Osobitnú pozornosť si vyžaduje individuálna citlivosť na kofeín. Existuje niekoľko génov, ktoré sa podieľajú na metabolizme kofeínu a spôsobujú, že niektorí ľudia ho odbúravajú rýchlo a bez výrazných vedľajších účinkov, zatiaľ čo iní reagujú búšením srdca, úzkosťou alebo narušeným spánkom aj pri nízkych dávkach.

Kofeín má polčas rozpadu približne päť až sedem hodín, u niektorých jedincov aj dlhší. Popoludňajšia alebo večerná káva tak môže znížiť kvalitu hlbokého spánku, hoci človek subjektívne zaspí bez problémov. Nedostatok kvalitného spánku zvyšuje riziko kognitívneho úpadku, podporuje zápalové procesy a zhoršuje reguláciu glukózy. Ak má káva podporovať mozog, nesmie narúšať regeneráciu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking