Mnohí mu hovorili, aby si našiel „normálnu prácu“. Dnes tvorí obsah pre HC Slovan Bratislava, jeho fotky zdobia profil UEFA
- Timotej začal v malých kluboch, dnes má na starosti sociálne siete bratislavského HC Slovan
- Jeho fotky použila aj UEFA, chce byť najlepší na Slovensku
- Timotej začal v malých kluboch, dnes má na starosti sociálne siete bratislavského HC Slovan
- Jeho fotky použila aj UEFA, chce byť najlepší na Slovensku
O športovej fotografii často rozhoduje jedna sekunda. Okamih, ktorý fanúšik na tribúne možno ani nezachytí, sa môže stať obrazom, ktorý obletí sociálne siete alebo sa objaví na profiloch najväčších športových organizácií.
Práve takýto moment už zažil aj Timotej Pavlík. Jeho fotografie sa objavili na profile UEFA, no jeho cesta do sveta športového marketingu a fotografie sa nezačala veľkým plánom. Skôr sériou náhod, ktoré sa postupne zmenili na kariéru.
Dnes pôsobí pri hokejovom klube HC Slovan Bratislava, kde sa venuje tvorbe obsahu a sociálnym sieťam. Fanúšikom prináša pohľad do zákulisia tímu, zachytáva emócie hráčov a momenty, ktoré diváci počas zápasu často ani nestihnú zaregistrovať.
Jeho začiatky však neboli jednoduché. Cestoval celé víkendy vlakom naprieč Slovenskom, čakal hodiny na staniciach a mnohí ľudia mu hovorili, že by mal robiť „normálnu prácu“. Napriek tomu vydržal. Dnes hovorí, že práve tie najťažšie začiatky ho naučili najviac.
- Ako sa dokáže mladý Slovák dopracovať ku kariére športového marketéra?
- Na ktoré úsmevné príhody Timotej nikdy nezabudne?
- Ako vyzerá marketing v bratislavskom hokejovom klube?
- Dokáže sa Timotej touto prácou uživiť?
- Čo všetko sa skrýva za oponou elitného klubu?
Ako si sa dostal k športovej fotografii a tvorbe obsahu? Bol to od začiatku tvoj plán, alebo skôr zhoda náhod?
Bol to skôr sled náhod. Pracoval som ako športový tréner v Bratislave a raz som na Facebooku videl, že HK Poprad hľadá moderátora. Poprad je od Bratislavy asi štyri a pol hodiny vlakom, takže som si zo žartu povedal, že im pošlem životopis. Oni mi tiež tak trochu zo žartu odpísali, aby som prišiel na pohovor.
Prišiel som tam, dali mi niečo odmoderovať a nakoniec mi povedali, že na ďalší zápas už nemajú moderátora, takže to budem robiť ja. Bol som z toho dosť nervózny, ale začal som tam chodiť – vlastne dva roky v kuse.
Postupne som im začal hovoriť, že by sa mohli viac pozrieť na to, ako fungujú sociálne siete v zahraničí a ako to robia iné kluby. A oni mi na to povedali: keď si taký múdry, tak si to rob ty. Tak som im s tým začal pomáhať.
Neskôr som zbadal, že FC ViOn Zlaté Moravce hľadá PR manažéra. Opäť som si povedal, že to skúsim – poslal som životopis a nakoniec ma prijali. Ani jedna z týchto pozícií však nebola na plný úväzok. Poprad hrával zápasy väčšinou v piatok, Moravce v sobotu a Poprad znovu v nedeľu. Víkendy som mal teda dosť nabité a popri tom som ešte študoval vysokú školu.
Dá sa takýto pracovný model udržať dlhodobo?
Zo začiatku som si ani nebol istý, či to dokážem zvládnuť dlhodobo. Veľa ľudí mi hovorilo, že som blázon a že by som mal robiť niečo „normálne“, ako ostatní. Ja som však cítil, že ma to baví a že robím niečo výnimočné, takže som pri tom chcel vydržať.
Znamenalo to však aj veľa obetí. Po zápasoch som často dve alebo tri hodiny čakal na stanici, kým mi išiel vlak domov. Keďže som chcel ušetriť, nechodil som lôžkovými vlakmi, ale obyčajnými vagónmi. Často tam boli hlučné partie alebo ľudia po pár drinkoch, ale jednoducho som to bral ako súčasť tej cesty.
Začiatky museli byť náročné. Bol moment, kedy si si povedal, že s prácou športového marketéra skončíš?
Bol jeden moment, keď som sa pohádal so svojím šéfom v Poprade. Dnes sme pritom dobrí kamaráti a chodíme spolu aj na dovolenky. Dokonca sme raz spali na jednej posteli – a doteraz sa na tom smejeme.
Vtedy to však vôbec nebolo vtipné. Mali sme naozaj ostrú výmenu názorov a ja som sa z toho položil. Dokonca som sa rozplakal. Spätne viem, že to bola moja chyba. V tom momente som si hovoril, či to celé má zmysel. Ale dnes vidím, že sa oplatilo vydržať a čakať.
View this post on Instagram
Spomenul si zápas ViOn Zlaté Moravce so Slaviou Praha. Môžeš priblížiť, ako sa vôbec podarilo tento zápas dohodnúť?
V Zlatých Moravciach som oficiálne skončil v decembri 2023, ale s ľuďmi z klubu som stále v kontakte a dodnes mám prístup k niektorým účtom. Vo februári 2024 bola kauza Slovana a Slavie Praha – Slavia, ktorá humanitárne podporuje Ukrajinu, odmietla hrať so Slovanom.
Na Twitteri som vtedy videl vyjadrenie generálneho manažéra Slavie Praha, ktorý konštatoval odvolanie zápasu. Zároveň z tábora Slovanu zaznelo, že so súperom ako Dinamo Moskva nemôžu hrať každý deň, ale so Zlatými Moravcami by pokojne mohli. Tak som pod ich príspevok napísal komentár, že ak hľadajú súpera, Zlaté Moravce sú pripravené Slovan nahradiť.
O chvíľu sa ozvali. Kolegu kontaktoval pán Tvrdík zo Slavie. Bolo to asi prvýkrát v histórii, kedy sa zápas dohodol cez Twitter. Zisk zo zápasu putoval na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. Pre mňa to bol silný zážitok a inšpirácia, keď som mohol zblízka sledovať ako pracuje taký veľký klub, akým je pražská Slavia.
Dnes pôsobíš v hokejovom Slovane. Ako si sa tam dostal a ako vnímaš túto skúsenosť v porovnaní s tvojimi predchádzajúcimi pozíciami v športe?
Vedel som, že Slovan bude hľadať niekoho na obsah a sociálne siete. Zároveň som vedel, že sa im páčila práca, ktorú sme robili v Poprade. Tak som sa im ozval a zavolali ma na pohovor.
Pamätám si, že som im vtedy povedal, že mi je vlastne jedno, aký plat mi ponúknu, len aby som mohol robiť pre Slovan. Bola to pre mňa veľká príležitosť. Konečne som sa mohol naplno venovať tomu, čo ma baví – tvorbe obsahu na sociálne siete.
Najviac ma baví mapovať hráčov aj mimo ľadu, ukazovať ich bežné správanie a prinášať fanúšikom pohľad do zákulisia. Vždy som si myslel, že športovci sú trochu jednoduchí, ale postupne som zistil, že to tak vôbec nie je. Mnohí z nich sú veľmi inteligentní a zaujímaví ľudia. Mojím cieľom je ukázať fanúšikom aj túto ich ľudskú stránku.

Keď porovnáš spoluprácu so Slovanom a Zlatými Moravcami, v čom je najväčší rozdiel?
V Zlatých Moravciach som mal s ľuďmi v klube veľmi blízke vzťahy. Poznal som sa aj s majiteľom, občas sme spolu sedeli v podniku a rozprávali sa. Bola tam veľmi rodinná atmosféra. S hráčmi som bol v úzkom kontakte, dokonca sa stretávame aj v súčasnosti.
V Slovane je to trochu iné. Je to väčší klub, všetko je profesionálnejšie a organizovanejšie. Pre mňa je však veľká výhoda, že sa konečne môžem venovať jednej veci naplno. Robím obsah a sociálne siete na full-time a práve to ma najviac baví.
Zároveň cítim podporu od kolegov aj hráčov. Na začiatku to pre nich nebolo jednoduché, pretože predtým sa podobný obsah veľmi nerobil. Nikto od nich nechcel, aby nakrúcali videá alebo ukazovali zákulisie. Postupne si však na to zvykli a dnes mi už viac dôverujú. Mám skvelých nadriadených, ktorí ma vedú a podporujú vo všetkom, čo chcem robiť. Kolektív kolegov je tiež na nezaplatenie (dodáva s úsmevom).
Čo je na tvojej práci najťažšie?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako vyzerá práca v bratislavskom Slovane?
- Dokáže sa mladý človek dopracovať do zdanlivo netradičného odvetvia?
- Ako vyzerá športový marketing na Slovensku v porovnaní so zahraničím?
- Na ktorý unikátny je Timotej najviac hrdý?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Čítaj viac z kategórie: Rozhovory