Slovenská cestná premávka stojí v roku 2026 pred jednou z najväčších legislatívnych výziev posledného desaťročia. Štát, v snahe vyriešiť dlhoročný problém s nepoistenými vozidlami, prichádza s radikálnym návrhom, ktorý už prešiel prvým čítaním v parlamente.
Hlavným pilierom tejto zmeny je zavedenie kontroly povinného zmluvného poistenia (PZP) priamo na staniciach technickej kontroly (STK) a emisnej kontroly (EK).
Hoci je deklarovaným cieľom navrhovateľa zvýšenie bezpečnosti a vymožiteľnosti práva, odborníci z praxe dvíhajú varovný prst. Peter Hulman, výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK (NA STK), upozorňuje, že súčasné nastavenie návrhu trpí vážnymi systémovými nedostatkami, ktoré môžu v konečnom dôsledku uškodiť najmä poctivým motoristom.
Realita slovenských ciest
Pre pochopenie naliehavosti situácie sa stačí pozrieť na štatistiky. Podľa dostupných odhadov sa po slovenských cestách pohybuje viac ako 600 000 nepoistených vozidiel.
Z tohto alarmujúceho čísla sa až 300 000 áut aktívne využíva v každodennej premávke bez toho, aby ich majitelia prispievali do garančného fondu. PZP pritom nie je len formálnou daňou za vlastníctvo auta. Je to kľúčová finančná ochrana, ktorá v prípade nehody kryje škody na majetku a zdraví tretích osôb.
Ak nepoistený vodič spôsobí nehodu, škodu síce poškodenému uhradí Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), no následne ju v plnej výške vymáha od vinníka. Aj drobný náraz na parkovisku sa tak pre nepoisteného majiteľa môže zmeniť na doživotné dlhy.
Práve preto štát v roku 2026 zavádza automatizovanú kontrolu, objektívnu zodpovednosť a hromadné vyraďovanie vozidiel z evidencie. Najkontroverznejším bodom však zostáva prenesenie kontroly na technikov STK.
Keď sa odborný technik stáva kontrolórom poistiek
Stanice technickej kontroly majú jasne definované poslanie: overovať mechanickú bezpečnosť vozidla, stav bŕzd, riadenia a ekologické parametre emisií. Pripravovaná legislatíva však túto rolu zásadne mení. Ako uvádza Peter Hulman pre Startitup:
„Navrhovaná legislatíva by rozšírila rozsah činností technikov STK nad rámec ich primárnej úlohy, ktorou je technické posúdenie vozidla.“ Tento posun kompetencií vnímajú prevádzkovatelia staníc ako nekoncepčný.
STK by sa totiž stala nástrojom represie za administratívne delikty, ktoré nijako nesúvisia s tým, či je auto na ceste bezpečné. Hulman zdôrazňuje, že takéto nastavenie narúša jasné rozdelenie kompetencií v štáte.
„Považujeme za dôležité, aby kontrolné kompetencie neboli prenášané na subjekty, ktorých primárnou úlohou je technické posudzovanie vozidiel, ako sú stanice STK. Takýto prístup narúša jasné rozdelenie kompetencií a znižuje efektivitu systému ako celku,“ varuje výkonný riaditeľ NA STK.
Čakanie a konflikty
Pre bežného vodiča by zavedenie novej povinnosti na STK znamenalo predovšetkým stratu času. Každý administratívny úkon navyše predlžuje priebeh kontroly.
V čase, keď sú stanice STK často vyťažené na maximum, môže byť každá minúta navyše kritická. Odborník predpokladá, že „v praxi by to znamenalo predĺženie trvania kontroly a možné vytváranie konfliktných situácií s vodičmi – najmä v prípadoch, keď by systém vykazoval neaktuálne alebo chybné údaje“.
Práve chybovosť systémov je strašiakom, ktorý môže paralyzovať prevádzku. Ak technik v databáze neuvidí platné poistenie, hoci vodič ho má riadne uhradené, vzniká neriešiteľný pat.
„Následne by technik musel frustrovanému vodičovi vysvetliť, že sa na kontrolu musí vrátiť a znova ju uhradiť,“ opisuje Hulman pravdepodobné scenáre, ktoré budú sprevádzané emóciami a hnevom motoristov.