Denná rutina pre zdravý mozog: Neurovedci radia 7 jednoduchých návykov pre lepšiu pamäť a sústredenie

Zdravie mozgu nie je podľa neurovedcov výsledkom jednej zázračnej metódy, ale súboru opakovaných návykov. Odborníci z oblasti neurovied opísali, čo považujú za dôležité pre dlhodobú mentálnu výkonnosť, sústredenie aj odolnosť voči stresu. Spoločným menovateľom ich odporúčaní nie je maximalizácia výkonu za každú cenu, ale znižovanie zbytočnej psychickej záťaže a podpora základných funkcií mozgu.

Neurovedec Alex Korb, ktorý uvádza viac než 20 rokov praxe, opisuje najmä správania, ktorým sa vedome vyhýba. Podľa neho mozgu neprospieva ignorovanie úzkosti, sebakritika ako hlavný motivačný nástroj, ani prehnané sledovanie dát o spánku. Profesor z Johns Hopkins Majid Fotuhi zas hovorí o vedome nastavenej dennej rutine, pravidelnom pohybe, práci s dychom a tréningu pamäti. Oba pohľady sa stretávajú v tom, že mozog reaguje na každodenné podmienky skôr než na jednorazové zásahy, píše CNBC.

Menej tlaku a viac stability pre zdravie

Alex Korb upozorňuje, že vysokovýkonní ľudia často vnímajú úzkosť ako slabosť. On ju však prirovnáva k dymovému alarmu, ktorý signalizuje, že na niečom záleží. Namiesto potláčania úzkosti sa snaží pomenovať, čo mu daný pocit hovorí. Podľa neho to pomáha rozlíšiť, kedy treba konať a kedy sa upokojiť.

Podobne odmieta spoliehať sa na sebakritiku ako na pohon výkonu. Tvrdí, že tlak môže krátkodobo zvýšiť sústredenie, no dlhodobo vedie k vyčerpaniu. Keď sa dostane do stavu vnútorného zhadzovania, vedome presúva pozornosť z neželaných výsledkov na tie, ktoré chce dosiahnuť.

Korb zároveň hovorí, že nesleduje detailné ukazovatele spánku cez inteligentné zariadenia. Príliš veľa údajov o veciach, ktoré človek nevie priamo ovplyvniť, podľa neho zvyšuje stres. Väčší význam pripisuje rannému svetlu, pravidelnému času zaspávania, cvičeniu a večernej rutine, ktorá pomáha znižovať hladinu stresových hormónov.

Dôležitou témou je aj multitasking. Korb tvrdí, že preskakovanie medzi úlohami síce môže vytvárať pocit produktivity, v skutočnosti však zaťažuje prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie a riešenie problémov. Keď potrebuje premýšľať do hĺbky, rozdeľuje si prácu do menších časových blokov a sústredí sa vždy len na jednu vec.

Pohyb, dych a tréning pamäti

Majid Fotuhi stavia svoj prístup na piatich pilieroch zdravia mozgu: pohybe, spánku, výžive, pozitívnom nastavení a mentálnom tréningu. Za najdôležitejší považuje cvičenie. Opisuje, že viackrát do týždňa jazdí na stacionárnom bicykli a venuje sa aj silovému tréningu. Pohyb podľa neho podporuje okysličenie mozgu, znižuje zápal a súvisí aj s tvorbou látok, ktoré pomáhajú nervovým bunkám dozrievať a fungovať, uvádza GQ.

Za dôležitú považuje aj stravu. Najčastejšie raňajkuje ovsené vločky s banánom a hrozienkami a zdôrazňuje význam vlákniny. Vysvetľuje to úzkym prepojením medzi črevami a mozgom. Podľa neho môže nekvalitná strava podporovať zápalové procesy, zatiaľ čo vláknina prospieva črevnému prostrediu.

Zaujímajú ťa témy Zdravie a Rozhovory?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Leonard pracuje na psychiatrickom oddelení (Rozhovor)

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

„Liečime ľudí s psychózou a schizofréniou, s kazajkami sme sa nikdy nestretli“

Fotuhi odporúča aj krátke dvojminútové „resetovanie mysle“. Jednou z techník je pomalé dýchanie, pri ktorom človek vedome spomalí nádych, zadržanie dychu aj výdych. Tento postup má podľa neho pomáhať tlmiť stresové reakcie a zlepšovať schopnosť sústrediť sa. Druhú techniku opisuje ako jednoduché prepájanie pohybu prstov a slabík, ktoré má stimulovať mozgovú aktivitu.

V ostrom dueli s Gašparom a Hlinom padli tvrdé slová o mafii: „Tibor, daj sa vypchať!“

Podobne ako Korb, ani on neodporúča robiť zo spánku zdroj ďalšej frustrácie. Ak sa človek v noci zobudí a nevie zaspať, podľa neho nepomôže sledovať čas a zvyšovať napätie. Užitočnejšie môže byť čítanie, dychové cvičenie alebo spísanie úloh, ktoré človeka zaťažujú.

Oba texty ukazujú, že zdravie a starostlivosť o mozog nestojí na extrémnej disciplíne ani na neustálej optimalizácii. Neurovedci opisujú skôr súbor jednoduchých, opakovateľných zásad: nepodceňovať emócie, nebudovať výkon na sebakritike, chrániť spánok bez obsesie, pravidelne sa hýbať, jesť spôsobom, ktorý podporuje celkové zdravie, a cielene trénovať pozornosť aj pamäť. Spoločný odkaz je zreteľný: mentálna výkonnosť nevzniká z tlaku, ale zo stability.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti