Zlá správa pre naše peňaženky: Ceny budú rásť, Slovensko je na tom horšie ako väčšina Európy

25. marca 2026 o 15:19

Európa zrejme zažije rýchlejšie zdražovanie, ako sa očakávalo
Euro bude ešte drahšie, ceny pôjdu nahor
Slovensko je na tom horšie ako iné krajiny

TASR/Pavel Neubauer, Unsplash/Ibrahim Boran

Európa zrejme zažije rýchlejšie zdražovanie, ako sa očakávalo
Euro bude ešte drahšie, ceny pôjdu nahor
Slovensko je na tom horšie ako iné krajiny

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Inflácia v Európe sa môže v najbližších rokoch vyvíjať horšie, ako sa pôvodne očakávalo. Upozorňuje na to Európska centrálna banka, ktorá síce ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené, no zároveň otvorene hovorí o rastúcej neistote. Hlavným dôvodom je konflikt na Blízkom východe, ktorý tlačí nahor ceny energií a zvyšuje tlak na ekonomiku. Pre bežných ľudí to znamená jediné – peniaze môžu opäť strácať hodnotu rýchlejšie, ako by sme si želali.

Zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) bije na poplach, Slováci zdražovanie už dobre poznajú z vlastnej skúsenosti. Inflácia sa u nás totiž dlhodobo drží výrazne nad európskym priemerom – kým v eurozóne sa pohybuje na úrovni okolo 2 %, na Slovensku dosahuje približne dvojnásobok, teda až 4 %. V praxi to znamená, že ceny u nás rastú dvojnásobne rýchlejšie, tlak na rodinné rozpočty je silnejší a vplyv inflácie cítime intenzívnejšie ako obyvatelia väčšiny európskych krajín.

ECB varuje: Inflácia bude vyššia

Podľa najnovších projekcií ECB dosiahne inflácia v eurozóne v roku 2026 približne 2,6 %. V ďalších rokoch by sa síce mala stabilizovať okolo 2-percentného cieľa, no oproti predchádzajúcim odhadom ide o zhoršenie výhľadu.

Za týmto vývojom stoja najmä ceny energií. Tie reagujú citlivo na geopolitické napätie a konflikt v regióne Blízkeho východu už teraz prináša riziko ich ďalšieho rastu. ECB zároveň upozorňuje, že ak by sa narušili dodávky ropy a plynu dlhodobo, inflácia by mohla rásť ešte rýchlejšie a ekonomika by, naopak, spomalila.

Peter Kažimír: „Vstúpili sme do obdobia skutočnej neistoty“

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír situáciu pomenoval veľmi priamo: „Vstúpili sme do obdobia skutočnej neistoty. Nie tej teoretickej, ale tej hmatateľnej.“

Podľa neho konflikt na Blízkom východe zásadne mení ekonomické prostredie. Nejde len o ceny energií, ale aj o fungovanie globálneho obchodu. Ak by sa situácia zhoršila, mohlo by dôjsť k narušeniu dodávateľských reťazcov a k ďalšiemu tlaku na ceny.

„Toto nie sú teoretické úvahy, ale reálny scenár, ktorý sa dotkne ľudí a firiem naprieč celou Európou,“ upozorňuje Kažimír.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Rast cien, vysoká inflácia a pomalší rast ekonomiky

Problém má dve strany. Na jednej strane rastú ceny, na druhej spomaľuje ekonomika. ECB očakáva, že hospodársky rast eurozóny dosiahne v roku 2026 len 0,9 %, čo predstavuje slabý výkon.

Vyššie ceny energií totiž znižujú reálne príjmy domácností a zároveň zvyšujú náklady firiem. Firmy potom často reagujú zdražovaním, čím sa inflácia ďalej posilňuje. Zároveň sa môže zopakovať scenár z posledných rokov: zamestnanci začnú žiadať vyššie mzdy a firmy ich prenesú do cien. Tento cyklus dokáže infláciu udržať na vyššej úrovni dlhšie.

Najzásadnejší vplyv zvýšenej inflácie pocítia domácnosti pri každodenných výdavkoch. Energie, potraviny a služby môžu opäť zdražovať rýchlejšie, ako porastú príjmy. To znamená tlak na rodinné rozpočty, menší priestor na sporenie a vyššiu citlivosť na výdavky. Najviac to zasiahne skupiny obyvateľov s nižšími príjmami, ktoré už dnes fungujú „na hrane“.

Dobrou správou je, že inflácia sa stále drží blízko cieľa ECB a finančné trhy zatiaľ dôverujú tomu, že ju centrálna banka dokáže udržať pod kontrolou.

ECB ešte nezasiahla

ECB sa rozhodla úrokové sadzby nemeniť a vyčkáva. Chce vidieť, ako sa situácia vyvinie, a rozhodovať sa bude postupne – od zasadania k zasadaniu.

„Načasovanie a rozsah nášho zásahu bude závisieť od dát,“ hovorí guvernér NBS, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB. Dodáva však, že ak inflácia začne dlhodobo rásť nad úrovňou svojho 2-percentného cieľa, centrálna banka zasiahne rozhodne. ECB má podľa neho výhodu: inflácia sa už niekoľko mesiacov drží relatívne nízko a očakávania zostávajú stabilné. To jej dáva priestor reagovať bez paniky.

Pocítil/a si zvyšovanie cien?

Áno, skoro všetko je drahšie, cítim to na rozpočte

Všimol/a som si vyššie ceny, ale neovplyvňuje ma to

Nie, nič také som nepocítil/a

Európa sa nachádza v bode, keď sa situácia môže rýchlo zmeniť. Inflácia sa síce stabilizovala, no nové geopolitické riziká ju môžu opäť naštartovať. Pre ľudí to znamená jediné: pripraviť sa na neistotu. Nie dramaticky, ale realisticky. Výdavky, rezervy a finančné rozhodnutia budú opäť zohrávať väčšiu úlohu než v pokojnejších časoch.

Slovensko prekonáva európsku infláciu dvojnásobne

Hoci Európa rieši návrat inflačných tlakov, Slovensko už dnes zažíva oveľa výraznejšie zdražovanie. Dáta dlhodobo ukazujú, že inflácia u nás prevyšuje priemer eurozóny – a rozdiel nie je zanedbateľný. Nedávne dáta NBS ukazujú, že hladina inflácie na Slovensku dosiahla 4 %.

Zatiaľ čo v eurozóne tlačia ceny nahor najmä energie a potraviny, na Slovensku podľa analytika zohrávajú výraznú úlohu aj domáce rozhodnutia. Práve tie vysvetľujú, prečo slovenské domácnosti pociťujú zdražovanie intenzívnejšie než väčšina Európy.