Zlato zažíva najhorší týždeň za 40 rokov, Boj proti fiktívnym PN priniesol úspory, Známy reťazec ruší predajne (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

29. marca 2026 o 13:00

Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy

Unsplash.com/Dash Cryptocurrency/Vitaly Gariev

Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Tento týždeň priniesol výber tém, ktoré sa dotýkajú práce, podnikania, vzdelávania aj bežných rozhodnutí ľudí v každodennom živote. Spolu s odborníkom na investovanie sme sa pozreli na turbulentné otočky, ktoré v poslednom období predvádza hodnota zlata. Cena kovu sa dostala na najnižšiu úroveň za posledné obdobie. Ide už o deviaty pokles za sebou.

Európska únia sa roky označuje za spoločný trh, no v realite funguje ako zoskupenie 27 krajín s vlastnými pravidlami, vlastnými systémami a vlastnými obmedzeniami. Voľný pohyb tovaru, kapitálu či pracovnej sily síce existuje, no v oblasti dôchodkov, finančných nástrojov či podnikateľských regulácií zostávali hranice medzi členskými krajinami stále citeľné. Nedávno boli na trh implementované iniciatívy, ktoré zjednodušia životy Európanov.

Známy diskontný reťazec s oblečením a domácimi potrebami mení stratégiu. Spoločnosť KiK oznámila rozsiahle zatváranie predajní naprieč Európou, pričom by malo ísť o stovky pobočiek. Dôvod? Vedenie firmy otvorene priznáva, že v minulosti urobilo chybu v expanzii. Zmeny sa dotknú najmä veľkých trhov. Firma zároveň uisťuje, že nejde o kolaps biznisu. Naopak, chce sa vrátiť k efektívnejšiemu fungovaniu a stabilnému rastu.

Začítaj sa do výberu našich článkov a pozri sa bližšie na témy, ktoré dnes formujú prácu, inovácie, ekonomiku aj ochranu spotrebiteľov.

Zlato zažíva turbulentné obdobie

Zlato zažíva najhorší týždeň za viac ako štyri desaťročia. Cena drahého kovu klesla o viac ako päť percent a dostala sa na najnižšiu úroveň za posledné tri a pol mesiaca. Ide už o deviaty deň poklesu za sebou. Od januárového maxima päťtisíc päťsto deväťdesiatštyri dolárov za uncu stratilo zlato zhruba štvrtinu svojej hodnoty.

Paradoxne, hlavnou príčinou nie je pokoj na trhoch, ale eskalácia konfliktu na Blízkom východe. Tá vyhnala ceny ropy nad sto dvanásť dolárov za barel, čo zvýšilo obavy z inflácie. A práve inflačné obavy menia hru.

Investori totiž prestali čakať na znižovanie úrokových sadzieb. Naopak, začínajú počítať s ich rastom. Zlato pritom neprináša žiadny úrok. Keď rastú výnosy dlhopisov, peniaze prirodzene odtekajú inam. Výnos amerických štátnych dlhopisov sa vyšplhal na 4,2 percenta a zároveň posilnil dolár, čo zlato ďalej oslabuje.

Pokles sa dotkol aj ďalších drahých kovov. Striebro kleslo takmer o deväť percent, platina o podobnú hodnotu a paládium o päť percent.

Napriek tomu mnohí analytici hodnotia situáciu ako korekciu po silnom raste. Dlhodobé výhľady bánk zostávajú relatívne optimistické. Ďalší vývoj bude závisieť od inflácie, rozhodnutí centrálnych bánk a geopolitickej situácie v najbližších mesiacoch.

Cena zlata prudko padla: Analytik vysvetľuje, prečo v čase vojny zlyhalo ako bezpečný prístav

Boj proti fiktívnym PN priniesol prvé veľké úspory

Slovensko míňa na práceneschopnosť a invalidné dôchodky takmer 2 miliardy eur ročne. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií pritom identifikovali priestor na úsporu až 217 miliónov eur ročne.

Štúdia odhalila niekoľko problémov. Zamestnanci pred odchodom zo zamestnania čerpajú práceneschopnosť dvaapolkrát častejšie ako ostatní. V stavebníctve a poľnohospodárstve zase počet práceneschopných narastá práve v zime, keď je v odvetví najmenej práce. Kombináciou práceneschopnosti a dávky v nezamestnanosti si navyše možno predĺžiť náhradu príjmu od štátu až na 18 mesiacov.

Ministerstvo práce však nezostalo nečinné. Za rok 2025 hlási úsporu takmer 140 miliónov eur, pokles počtu dní strávených na práceneschopnosti o vyše 3,5 milióna a historicky najnižšiu mieru práceneschopnosti za posledných 25 rokov.

Štúdia navrhuje aj hlbšie reformy. Jednou z nich je takzvaná fázovaná práceneschopnosť – model, pri ktorom by sa človek mohol vracať do práce postupne, pričom zvyšok príjmu by mu doplácal štát. Tento systém funguje napríklad v Škandinávii či Holandsku a podľa dát tam ľudia maródujú celkovo kratšie. Ministerstvo zatiaľ konkrétne legislatívne kroky nepredstavilo.

Štát vyhlásil vojnu fiktívnym PN-kám a špekulantom. Slováci pocítia sprísnenie podmienok

EÚ konečne získava štruktúru

Každý štát má svoje odlišné podmienky, čo často vytvára zložitosť, duplicity aj nerovnováhu. Dnes sa však tento model začína meniť. EÚ postupne buduje pevnejšiu ekonomickú štruktúru, ktorá má fungovať naprieč krajinami konzistentnejšie a predvídateľnejšie.

To, o čom sa dlhé roky diskutovalo v odborných kruhoch, sa mení na konkrétne projekty s rozpočtami, harmonogramami a politickou podporou. Európa sa snaží reagovať na nové výzvy – digitalizáciu, globálnu konkurenciu, starnutie populácie či fragmentovaný podnikateľský priestor. Výsledkom sú tri zásadné iniciatívy, ktoré majú ambíciu posunúť Úniu bližšie k skutočne jednotnému ekonomickému priestoru.

Prvou témou je európsky dôchodok – snaha vytvoriť nadnárodný doplnkový systém, ktorý by umožnil ľuďom sporiť si na dôchodok bez ohľadu na to, v ktorej krajine pracujú. V čase, keď čoraz viac Európanov mení štáty počas svojej pracovnej kariéry, začína byť mobilita pracovnej sily bežná.

Druhou témou je digitálne euro, ktoré pripravuje Európska centrálna banka. Nepôjde len o ďalší spôsob bezhotovostnej platby, ale o oficiálnu digitálnu formu eura. Tretím pilierom pripravovaných zmien je nový režim podnikania, ktorý má umožniť firmám fungovať v celej Únii podľa jednotných pravidiel.

EÚ konečne získava štruktúru: Európsky dôchodok, digitálne euro a jednotné podnikanie menia pravidlá hry

Euro bude ešte drahšie, ceny pôjdu nahor

Inflácia v Európe sa môže v najbližších rokoch vyvíjať horšie, ako sa pôvodne očakávalo. Upozorňuje na to Európska centrálna banka, ktorá síce ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené, no zároveň otvorene hovorí o rastúcej neistote. Hlavným dôvodom je konflikt na Blízkom východe, ktorý tlačí nahor ceny energií a zvyšuje tlak na ekonomiku. Pre bežných ľudí to znamená jediné – peniaze môžu opäť strácať hodnotu rýchlejšie, ako by sme si želali.

Zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) bije na poplach, Slováci zdražovanie už dobre poznajú z vlastnej skúsenosti. Inflácia sa u nás totiž dlhodobo drží výrazne nad európskym priemerom – kým v eurozóne sa pohybuje na úrovni okolo 2 %, na Slovensku dosahuje približne dvojnásobok, teda až 4 %. V praxi to znamená, že ceny u nás rastú dvojnásobne rýchlejšie, tlak na rodinné rozpočty je silnejší a vplyv inflácie cítime intenzívnejšie ako obyvatelia väčšiny európskych krajín.

Podľa najnovších projekcií ECB dosiahne inflácia v eurozóne v roku 2026 približne 2,6 %. V ďalších rokoch by sa síce mala stabilizovať okolo 2-percentného cieľa, no oproti predchádzajúcim odhadom ide o zhoršenie výhľadu.

Za týmto vývojom stoja najmä ceny energií. Tie reagujú citlivo na geopolitické napätie a konflikt v regióne Blízkeho východu už teraz prináša riziko ich ďalšieho rastu. ECB zároveň upozorňuje, že ak by sa narušili dodávky ropy a plynu dlhodobo, inflácia by mohla rásť ešte rýchlejšie a ekonomika by, naopak, spomalila.

Zlá správa pre naše peňaženky: Ceny budú rásť, Slovensko je na tom horšie ako väčšina Európy

Známy diskontný reťazec zatvára stovky predajní v Európe

Diskontný predajca plánuje do konca roka 2026 znížiť počet predajní v Európe o približne 225. Zostane mu tak k dispozícii niečo viac ako 4 000 pobočiek. Celkovo chce tento rok zatvoriť približne 300 obchodov, no zároveň počíta aj s otvorením 75 nových. Najväčšie zmeny čakajú Nemecko, kde počet predajní klesne o približne 135 na asi 2 200. Niektoré pobočky už zatvorili a ďalšie budú nasledovať v najbližších mesiacoch.

Generálny riaditeľ spoločnosti Christian Kümmel otvorene pomenoval problém. Podľa nemeckého portálu RND uviedol: „Zjednodušujeme naše portfólio s cieľom dosiahnuť ziskovosť.“ Zároveň vysvetlil, že pôvodná stratégia spoločnosti nefungovala podľa očakávaní.

„Vzorec ‚Otvoríme päť nových pobočiek a budeme mať päťkrát viac zákazníkov‘ nefungoval dokonale,“ priznal. Firma podľa neho otvorila predajne príliš husto, často aj vo veľmi malej vzdialenosti od seba: „Expandovali sme príliš husto a túto hustotu znižujeme.“