„Hnedý cukor je marketingová pasca,“ varuje svetoznáma biochemička. V skutočnosti sa jeho účinok na telo výrazne nelíši

Hnedý cukor si roky drží povesť lepšej voľby. Pôsobí prirodzenejšie, chutí jemne karamelovo a veľa ľudí po ňom siaha s pocitom, že robí pre seba niečo prospešné. Francúzska biochemička Jessie Inchauspé, ktorú sledujú milióny ľudí na sociálnych sieťach, však tvrdí niečo iné.

„Nenechaj sa chytiť do marketingovej pasce!“ varuje vo svojom príspevku. V mnohých prípadoch si totiž pri hnedom cukre nekupuješ zdravšiu alternatívu, len inú podobu obyčajného bieleho cukru.

Čím sa hnedý cukor líši od bieleho?

Bežný stolový cukor tvorí najmä sacharóza. Ide o disacharid zložený z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Pri komerčnom hnedom cukre ide veľmi často o rafinovaný cukor, ku ktorému výrobcovia pridajú melasu, čím získa tmavší odtieň a výraznejšiu chuť.

International Food Information Council uvádza, že hnedý cukor možno vyrobiť pridaním melasového sirupu ku kryštálom cukru vznikajúcim počas rafinácie alebo obalením bieleho kryštálového cukru melasou.

„Hnedý cukor nie je lepší než biely cukor – stále je to cukor a stále má na tvoje telo rovnaký vplyv,“ uvádza Dr. Inchauspé. To isté platí aj pre bio cukor, trstinový cukor a podobne. „Sú to len molekuly glukózy a fruktózy,“ dodáva.

Medzi jednotlivými typmi hnedého cukru existujú určité rozdiely. Menej rafinované varianty si dokážu zachovať minerály a bioaktívne látky. Štúdia publikovaná vo Food Science & Nutrition ukázala, že minimálne rafinovaný hnedý cukor mal v porovnaní s rafinovaným cukrom viac draslíka, mangánu či niektorých fenolových zlúčenín. Aj v tomto prípade však treba ku konzumácii pristupovať  s opatrnosťou.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jessie Inchauspé (@glucosegoddess)

American Heart Association odporúča, aby pridané cukry neprekročili približne 6 % denného energetického príjmu. V praxi to znamená asi 25 gramov denne pre ženy a 36 gramov pre mužov.

Zároveň zdôrazňuje dôležitý detail. Nejde o konkrétny typ cukru, ktorý by bol „horší“ alebo „lepší“. Toto odporúčanie sa vzťahuje na všetky pridané cukry bez rozdielu, či už ide o klasický stolový cukor, sirupy alebo iné zdroje glukózy a fruktózy, ako sú napríklad energetické a ovocné nápoje, sladené jogurty, či raňajkové cereálie.

Jednoduché triky, ktoré zabránia nepríjemným výkyvom

Biochemička Jessie Inchauspé dlhodobo vyzýva na dodržiavanie jednoduchých návykov, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť glykemickú odpoveď a zabrániť tzv. glukózovým skokom. Vo svojich príspevkoch pravidelne spomína vlákninu, ocot, či prechádzku po jedle.

Prehľad publikovaný vo Foods ukazuje, že rozpustná vláknina výrazne tlmí postprandiálne výkyvy glukózy. Spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka aj vstrebávanie sacharidov, čím drží hladinu cukru v krvi pod kontrolou. Keď si dáš zeleninu alebo iný zdroj vlákniny pred sladkým jedlom, meníš celú metabolickú reakciu organizmu.

Čo sa týka octu, randomizovaná kontrolovaná štúdia publikovaná v European Journal of Clinical Nutrition preukázala, že po pridaní k jedlu znižuje glykémiu aj inzulínovú odpoveď a zároveň zvyšuje pocit sýtosti. Metaanalýzy tento efekt potvrdzujú a poukazujú na zlepšenie glykemickej kontroly.

Nezáleží na tom, či siahneš po jablčnom, vínnom alebo ryžovom octe. Biochemička vysvetľuje, že každý z nich obsahuje kyselinu octovú, ktorá stojí za spomínanými účinkami. Nezabúdaj ho však zriediť vodou a piť cez slamku, aby ti nepoškodil zubnú sklovinu.

Silný efekt prináša pohyb. Štúdia v časopise Nutrients ukazuje, že už 30 minút svižnej chôdze po jedle zlepšuje glykemickú odpoveď bez ohľadu na zloženie stravy. Svaly fungujú ako aktívny odberateľ glukózy a pomáhajú stabilizovať jej hladinu v krvi.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing