„Ak by dron dopadol na Slovensko, nevieme rýchlo zasiahnuť.“ Experti varujú pred dierami v legislatíve

Dron, ktorý dopadol v ukrajinskom Perečíne len neďaleko slovenských hraníc a o ktorom sme ťa nedávno informovali, znovu otvoril otázku, ako je Slovensko pripravené na podobné incidenty. Podľa armády, prezidenta aj bezpečnostných expertov nie je problém len v technike, ale aj v zákonoch, ktoré dnes výrazne obmedzujú možnosti zásahu.

Ozbrojené sily SR potvrdili, že o pohybe bezpilotného prostriedku dostali informáciu od spojencov a sledovali ho aj vlastnými prostriedkami. Keďže však neprekročil stanovenú líniu, ďalšie prostriedky neboli aktivované.

Ako píše agentúra TASR, pád dronu bol následne potvrdený mimo územia Slovenska, v Perečíne, kde poškodil rozvodňu elektrickej siete v areáli miestnej samosprávy. S ochranou slovenského vzdušného priestoru pritom aj naďalej pomáhajú spojenci, najmä Česko a Maďarsko, kým Slovensko postupne pripravuje vlastné stíhačky F-16 na plné prevzatie služby.

Incident pri hraniciach zvýšil obavy

Udalosť pri slovensko-ukrajinskom pohraničí zasiahla aj miestnych obyvateľov. V reportáži TV JOJ zazneli obavy, že podobný dron by raz mohol dopadnúť aj na slovenské územie.

Ľudia v prihraničných obciach navyše počujú sirény z ukrajinskej strany a vnímajú konflikt oveľa bezprostrednejšie než väčšina krajiny. Incident v Perečíne preto neostal len lokálnou správou, ale stal sa aj bezpečnostným varovaním pre Slovensko.

Prípad zároveň ukázal, že klasická ochrana vzdušného priestoru a reakcia na malé alebo rýchlo sa pohybujúce bezpilotné stroje nie sú to isté.

Systém Renegade, o ktorom hovorí armáda, bol nastavený najmä na lietadlá, ktoré môžu mať technické problémy, stratu komunikácie alebo by v krajnom prípade mohli predstavovať bezpečnostnú hrozbu. Moderné bojové drony však vytvárajú iný typ rizika.

Problém nie je len v technike

Generál vo výslužbe Pavel Macko pre TV JOJ povedal, že Slovensko ani mnohé ďalšie krajiny neboli budované na obranu proti takýmto hrozbám. Protivzdušná obrana bola dlhé roky nastavená skôr na veľké lietadlá a v niektorých štátoch aj na rakety.

Slovensko podľa neho v novodobej histórii vlastnú protiraketovú obranu nemalo, a preto sú možnosti reakcie obmedzené už na technickej úrovni.

Aj tam, kde by určitá technická možnosť existovala, naráža štát na ďalší problém. Pavel Macko upozornil, že odpal rakety zem-vzduch by mohol zasiahnuť aj nechcené ciele alebo po zlyhaní dopadnúť inde a spôsobiť škody. Pri takom zásahu teda nejde len o to, či je možné dron zostreliť, ale aj o to, aké vedľajšie riziká by to prinieslo pre ľudí na zemi.

V praxi by drony vedeli zasiahnuť aj vrtuľníky Black Hawk alebo stíhačky F-16. Ani to však zatiaľ nie je jednoduché riešenie. F-16 ešte nie sú v bojovej službe a piloti podľa zverejnených informácií ešte nie sú plne certifikovaní na takýto typ nasadenia. Pri rýchlom priblížení dronu k hranici navyše môže byť reakčný čas príliš krátky.

Zákony sú nastavené na iný typ narušiteľa

Najväčšia slabina sa podľa dostupných vyjadrení ukazuje v legislatíve. Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko uviedol, že použitie sily je v rámci aliancie viazané na identifikáciu neznámeho lietajúceho objektu.

Slovensko zároveň v stave mieru nemá pri takomto type dronu jasné právne možnosti na zásah, pretože dnešné pravidlá pracujú s režimom narušiteľa vzdušného priestoru spôsobom, ktorý vychádza najmä z klasickej letovej prevádzky a identifikácie objektu.

Tomu zodpovedá aj zákon o ozbrojených silách. Zákon č. 321/2002 Z. z. pracuje s pojmami ako podozrivý, pravdepodobný a potvrdený narušiteľ vzdušného priestoru, pričom ich viaže na správanie vzdušného objektu, komunikáciu s orgánmi riadenia letovej prevádzky či podozrenie na protiprávne zasahovanie.

Práve tento rámec je podľa kritikov slabý pri situáciách, keď ide o bojový dron letiaci z vojnovej zóny smerom k hraniciam.

Zjednodušene povedané, zákony dnes lepšie rátajú s lietadlom, ktoré sa správa podozrivo alebo nekomunikuje, než s malým bojovým dronom, ktorý sa objaví pri hranici v krátkom čase. Aj preto sa v bezpečnostnej debate čoraz častejšie objavuje požiadavka na nový právny režim, ktorý by ozbrojeným silám dal širšie oprávnenia pri obrane územia.

Prezident žiada nový stupeň ohrozenia

Na potrebu zmeny upozornil aj prezident Peter Pellegrini. Po incidente vyhlásil, že Slovensko nesmie podceniť hrozbu, že na jeho územie môže zablúdiť raketa alebo dron určený pôvodne na iný cieľ.

Preto otvoril diskusiu o zavedení takzvaného stavu ohrozenia do legislatívy, ktorý by podľa neho armáde umožnil konať aj v situácii, ktorá ešte nie je vojnou, ale už predstavuje reálne bezpečnostné riziko.

Dnes slovenský ústavný rámec pozná vojnu, vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav. Osobitný stupeň nazývaný stav ohrozenia v ňom zatiaľ nie je.

Práve o doplnení takéhoto medzičlánku teraz hovoria prezident aj armáda. Kým sa však zákony nezmenia a technické kapacity neposilnia, zostáva obrana proti podobným dronovým hrozbám na Slovensku výrazne obmedzená.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska