EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Opozícia nemá jasného lídra, rozhodla viac ako polovica Slovákov. Niektorí vidia v tejto úlohe Fica

Aj v marci sa politická opozícia nachádza v hlbokej kríze identity, čo potvrdzuje najnovší reprezentatívny prieskum agentúry SCIO pre Startitup. Na vzorke 1 025 respondentov v období od 27. do 31. marca 2026 sa ukázalo, že najväčšou silou v krajine nie je konkrétny politik, ale masívna rezignácia a nerozhodnosť voličov.

Pri otázke, koho ľudia považujú za najsilnejšiu osobnosť alebo lídra súčasnej opozície, totiž drvivá väčšina populácie nedokázala povedať jedno konkrétne meno. Otázka pre respondentov bola otvorená, nevyberali si z vopred predpísaných možností.

Tento stav svedčí o tom, že ani po rokoch vládnutia súčasnej koalície nedokázali opozičné strany vygenerovať tvár, ktorá by pôsobila ako prirodzená a nespochybniteľná alternatíva pre celé Slovensko.

Celoslovenský pohľad: Dominancia nikoho

Všeobecne si Slováci lídra nevybrali. Celoplošné výsledky ukazujú, že najčastejšou odpoveďou na otázku je s obrovským náskokom možnosť „ani jedného“. Tú zvolilo až 56,1 % opýtaných.

„Mňa osobne to číslo až tak veľmi neprekvapilo,“ hovorí Martin Klus, hlavný analytik SCIO. Podľa jeho názoru to súvisí najmä so silnou polarizáciou spoločnosti, keď najmä koaliční podporovatelia vyjadrujú k opozícii dešpekt.

zdroj: SCIO pre Startitup

„Politická polarizácia, až nenávisť posledných rokov spôsobila, že im nie je z tohto politického spektra nik dosť dobrý, ako alternatíva, či aspoň rešpektovateľný vyzývateľ ich obľúbených politikov.“

Tento údaj je alarmujúcou vizitkou pre celé opozičné spektrum, pretože naznačuje, že viac ako polovica národa sa nevie stotožniť s aktuálnou ponukou lídrov. Na druhom mieste v celoslovenskom meradle skončil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka so ziskom 9,8 %, ktorého tesne nasleduje líder hnutia Slovensko Igor Matovič s podporou 8,3 %.

Robert Fico ako opozícia?

Paradoxom doby je, že na štvrtej priečke sa v rámci vnímania lídra opozície objavuje súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého za hlavnú tvár opozície považuje 5,5 % ľudí. To je viac, než dosiahli lídri ako Milan Majerský z KDH (1,3 %), Branislav Gröhling z SaS (1,2 %) či Jaroslav Naď z Demokratov (1,6 %).

EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Smer vo vláde odmieta 36 % Slovákov. Dôchodcovia už nie sú len priaznivcami vlády, tvrdí Klus

Klus si toto umiestnenie Roberta Fica vysvetľuje aj nízkou politickou orientáciou časti populácie. „Mohli by sme to zobrať aj s humorom, že možno si ešte časť respondentov nevšimla, že medzitým sa Robert Fico presunul z opozície do koalície v roku 2023, alebo ho už v opozícii vidia po roku 2027. Ale ak do toho nechceme vnášať humor, tak to môže byť aj o tom že, ak niektorí vidia slovo líder, tak tam automaticky píšu toho, koho za lídra pokladajú. Nerozlišujú medzi tým, čo to je koalícia a čo opozícia.“

Analytik zároveň v tejto súvislosti pripustil, že ak by už respondenti mali tendenciu označovať niekoho z koalície za lídra opozície, skôr by očakával meno Andreja Danka (SNS). Toho totiž časť verejnosti môže vnímať ako niekoho, kto svojimi krokmi štrbí stabilitu koalície a tým de facto napomáha opozičnému táboru. Donedávna najmä voči koaličnému Hlasu-SD, dnes čoraz viac aj voči Smer-SD.

Regionálna rezignácia a osamelé bašty

Pri detailnom pohľade na mapu Slovenska vyčnieva Nitriansky kraj, kde až 72,2 % obyvateľov nevidí v opozícii žiadnu osobnosť. Na opačnom konci spektra stojí Trnavský kraj, ktorý sa profiluje ako hlavná bašta Michala Šimečku, keďže tu ako v jedinom regióne získal výraznejšiu podporu 21,6 %.

Prieskum lídrov opozície – demografia

GALÉRIA+ 5

Igor Matovič si svoje pozície stráži na východe republiky, pričom v Košickom kraji ho za lídra považuje 11,9 % a v Prešovskom kraji 9 % respondentov. Zaujímavým javom je situácia v Bratislave, kde napriek očakávaniam takmer polovica ľudí, konkrétne 48,9 %, nedokáže označiť nikoho za relevantného lídra opozície, čo len podčiarkuje celonárodnú krízu charizmatických osobností.

Martin Klus vidí príčinu nízkej poznateľnosti politikov aj v našom nastavení štátu. „Tento stav určite súvisí aj s volebným systémom ako takým. Jeden volebný obvod viaže takmer všetku pozornosť, vrátane tej silne negatívnej, na predsedov strán. Keby sme mali systém viacerých volebných obvodov, tak by nielen poznateľnosť a vnímanie lídrov mohlo byť iné, ale osobitne regionálne líderské osobnosti, by mohli mať v podobných prieskumoch celkom iné zastúpenia, ako majú v súčasnosti.“

Generačný rozkol a vzdelanostná priepasť

Veková štruktúra respondentov odhaľuje, že opozícia má najväčšie problémy s oslovením nastupujúcej generácie. Medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 29 rokov vládne nedôvera v jasného lídra u 61,7 % opýtaných. To naznačuje, že politika v súčasnej podobe mladých ľudí skôr odpudzuje, než motivuje.

Najvyššiu osobnú podporu zaznamenal Michal Šimečka v kategórii 50 až 59 rokov so ziskom 14,1 %. Igor Matovič boduje najviac u štyridsiatnikov so ziskom 10,5 %.

Faktor vzdelania taktiež zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní politickej sily. U vysokoškolsky vzdelaných respondentov dosahuje Michal Šimečka 12,3 %, čo je jeho najlepší výsledok. U skupiny s učňovským vzdelaním bez maturity vykazuje 58,2 % mieru apatie. Práve v tejto kategórii dosahuje Igor Matovič svoj relatívny strop na úrovni 9,9 %.

Prieskum lídrov opozície – vzdelanie

GALÉRIA+ 1

Vernosť jadrám a rozpačitosť menších strán

Prieskum hlbšie analyzoval lojalitu voličských táborov. Výsledky potvrdzujú, že slovenské politické prostredie je rozdelené na uzavreté bubliny. Najvyššiu mieru stotožnenia sa so svojím lídrom vykazujú voliči hnutia Slovensko, kde 58,3 % respondentov jednoznačne podporuje Igora Matoviča.

Silné postavenie má líder aj v prípade Progresívneho Slovenska, kde 37,8 % stojí za Michalom Šimečkom. V prípade PS však Klus upozorňuje na zaujímavý fakt – skoro rovnaká časť ich voličov si lídra vybrať nevedela (31,4 %).

„Svedčí to o tom, že možno ani samotní voliči Progresívneho Slovenska nevnímajú Michala Šimečku ako definitívneho lídra a mnohí si vedia do tejto pozície predstaviť skôr niekoho skúsenejšieho. Napríklad Ľudovít Ódor alebo už spomínaný Ivan Korčok, môžu byť pre nich alternatívou, keďže už majú skúsenosť s exekutívnou kariérou a u Michala Šimečku takéto niečo absentuje.“

Naopak, pri hnutí Slovensko je situácia iná. „Je to určite o spätosti voliča a lídra a v prípade hnutia Slovensko tá spätosť bola vždy veľmi silná,“ vysvetľuje Klus. „Koniec koncov aj predchodcovi hnutia Slovensko, hnutiu OĽANO, sa často vyčítalo, že to je vlastne hnutie o štyroch ľuďoch, respektíve o jednom človeku, čo sa týmto prieskumom do istej miery potvrdzuje.“

Prieskum lídrov opozície – podľa voličskej príslušnosti

GALÉRIA+ 8

Paradoxy vnútri strán

Voliči KDH vykazujú značnú mieru neistoty. Až 37,3 % z nich nevie označiť žiadneho lídra opozície. Ich vlastný predseda Milan Majerský získal u svojich priaznivcov podporu len na úrovni 13,7 %. Toľko isto respondentov z KDH však podporilo aj Michala Šimečku, čo svedčí o tom, že si jasne uvedomujú iné ako líderské postavenie svojej strany v opozícii.

Podobne je to aj v prípade SaS. Branislav Gröhling má líderskú dôveru len u 3,2 % respondentov sympatizujúcich so SaS, zatiaľ čo jeho kolega Alojz Hlina získal až 17,7 % podporu. Lídra SaS predbehol v očiach voličov strany opäť Michal Šimečka, ale aj Igor Matovič, resp. Ivan Korčok, čo podobne ako v KDH napovedá o pochopení zámeru otázky.

Sila mena verzus rola lídra: Fenomén Korčok a Hlina

Prieskum priniesol zaujímavý pohľad na osobnosti, ktoré sa v mediálnom priestore tešia pozornosti. Avšak v očiach verejnosti sa im nedarí pretaviť tento kapitál do pozície jasného celospoločenského lídra. Príkladom je Ivan Korčok, ktorý hoci v niektorých táboroch stále rezonuje, v celoslovenskom priemere dosiahol podporu len na úrovni 1,5 %. Výrazne sa tento odstup prejavil aj pri Alojzovi Hlinovi, ktorého za najsilnejšiu postavu opozície považuje len 2,4 % respondentov.

Tieto čísla ilustrujú, že voliči v marci 2026 striktne rozlišujú medzi známou tvárou a človekom, ktorého by si v danom momente vedeli predstaviť ako hlavného vyzývateľa vládnej moci. Podľa Martina Klusa je to reflexia toho, ako ľudia reálne sledujú politické dianie.

„Ak sa nám v prieskumoch verejnej mienky napríklad 6 % rozhodnutých voličov vyjadrí, že by volili Demokratov, ale pri spontánnych odpovediach Jaroslava Naďa ako lídra tejto strany uvedie ani nie celá tretina, tak aj to svedčí o tom, ako sledujú to, čo jednotliví lídri v daných politických stranách robia.“

Pohľad koaličného voliča

Najtvrdší a zároveň najkurióznejší postoj k opozičným lídrom vykazujú voliči vládnej koalície. U sympatizantov strany Smer-SD vládne takmer absolútna ignorancia voči opozičnej ponuke. Až 65,6 % z nich uviedlo odpoveď „ani jedného“.

Prieskum lídrov opozície – vek

GALÉRIA+ 2

Zvyšok tohto tábora sa v odpovediach uchyľuje k zaujímavému paradoxu. Za najsilnejšiu postavu protipólu označujú svojho vlastného predsedu Roberta Fica (20,9 %). Podobne sú na tom voliči SNS, u ktorých miera odpovede „ani jedného“ dosahuje 51,9 %. V rámci konkrétnych mien tu opäť boduje Robert Fico so ziskom 7,4 %. S rovnakou podporou sa objavuje aj meno Milana Mazureka (Republika).

Tento fenomén svedčí o tom, že pre koaličného voliča súčasní opoziční politici nepredstavujú dostatočne silných partnerov do diskusie. Autoritu tak hľadajú skôr vo vnútri vlastného tábora alebo v iných alternatívach.

Čakanie na nového lídra

Dáta agentúry SCIO za marec 2026 vykresľujú obraz krajiny, ktorá je politicky unavená a vnútorne hlboko rozdelená. Hoci sa Michal Šimečka a Igor Matovič javia ako dominantné postavy opozičného tábora, ich schopnosť osloviť kritickú masu naprieč celým Slovenskom, rôznymi vekovými skupinami či vzdelanostnými úrovňami naráža na masívnu stenu nezáujmu.

Analytik Klus uzatvára, že odpovede respondentov len podčiarkujú aktuálnu roztrieštenosť scény. „Výsledky ukazujú, že schopnosť spontánne si vybrať, aj v prípade opozičných voličov, je pomerne nízka,“ konštatuje. To nie je úplne ideálne. Prízvukuje, že spájanie môže byť po príklade od našich susedov kľúčové. To, čo sa podarilo Péterovi Magyarovi v nedeľných parlamentných voľbách v Maďarsku ukazuje, že jednotnosť dokáže zmeniť režim, ktorý vládol roky.

Podrobnejšie informácie a analýzy sa dozvieš už v rozhovore s Martinom Klusom, ktorý si budeš môcť pozrieť na Youtube a na našom webe už čoskoro.

Čítaj viac z kategórie: Politika